Times they are changing – spieval pred pol storočím americký pesničkár Bob Dylan. Aj vďaka tejto piesni sa stal akýmsi spievajúcim hovorcom celej generácie. Spieval o tom, ako si zachovať slobodu, vlastný názor e nenechať sa zvalcovať mašinériou skorumpovaných politikov a úradníkov. Možno bol občas prismelý idealista, ale aj vďaka jeho piesňam sa o slovo rázne prihlásila generácia sebavedomých ľudí, ktorá odmietla mlčať, alebo si nechať vnucovať názory niekoho iného. Vnútorná sloboda je kľúčom k hrdosti a čistému svedomiu. Mať svoj vlastný názor a nebáť sa ho verejne povedať je to, čo nám nikto nemôže zobrať ani zakázať. Plíživo sa do našej spoločnosti vrátilo niečo, čo tu bola až do roku 1989, ako jedna z ciest k úspechu. Pätolízačstvo, špicľovanie, rozdeľovanie ľudí podľa straníckej príslušnosti, kariérizmus, obmedzovanie ľudí s iným názorom, zneužívanie médií, ale aj nekontrolované šafárenie s verejnými peniazmi – to všetko ovplyvňuje aj životy Novovešťanov. Stačí si pozrieť zoznam riaditeľov mestských inštitúcií a organizácií a nepochybne nadobudnete dojem, že schopní ľudia sú len členovia strany Smer SD. Stačí si prečítať mestský informátor, či pozrieť vysielanie TV Reduta a dozviete sa, že existuje jediný názor na dianie a život v meste. Nie div, že sa naše mesto z hľadiska demokracie, prepadlo v hodnoteniach na najnižšie priečky na Slovensku. Novovešťania sú nepochybne dosť múdri, šikovní a hlavne svojprávni na to, aby vycítili, že je toho už priveľa. Že tí, ktorí by im mali slúžiť, pretože žijú z ich daní, im nielen tvrdo vládnu, ale o využívaní spoločných peňazí sa s nimi ani nebavia. Nepochybne tu platí, že politickí priatelia súkmeňovci vedenia mesta sú v inej kategórii občanov, než ostatná väčšina. Ale, ako spieval Bob Dylan – “Časy, tie sa menia”.
Zdá sa, že aj v Spišskej Novej Vsi. Keďže v mestom ovládaných méediách priestor iné názory než “tie správne” nedostávajú, modernou platformou pore ne sa stali sociálne siete. Práve cez ne Novovešťania stále aktívnejšie dokazujú, že im na ich meste záleží. Upozorňujú na to, čo sa im nepáči, ale aj pochvália to s čím sú spokojní. Jednoducho majú názor a chcú ho verejne vysloviť. Uvedomujú si, že žijú v tomto meste, poznajú ho a chcú, aby tu život fungoval tak ako v 21. storočí fungovať má. Je zdravé, že takýchto ľudí je stále viac. Ako by povedal skúsený rybár: je načase, aby mladé šťuky trochu popreháňali v bahne vylihujúcich vypasených kaprov.
Hovorím o občianskej aktivite, o snahe urobiť niečo pre seba, aj spoločnosť, o poznaní, že alibizmus nie je vlastnosťou moderného slušného človeka. Sme svedkami toho, že takýchto ľudí pribúda aj v Spišskej Novej Vsi. Stále častejšie sa ozývajú hlasy, ktoré bez strachu hovoria o nespokojnosti so šafárením s peniazmi z mestskej kasy. Či už sa týkajú neuveriteľne drahej rekonštrukcie verejného osvetlenia v meste, najdrahšieho cyklochodníka na Slovensku. alebo najnovšie aj výstavby workoutového ihriska na sídlisku Západ I hovoria jasnou rečou: “Páni z Mestského úradu, rozhadzujete sa nie s vašimi, ale s našimi peniazmi!”
Tu už nejde o politiku, tu už ide o sebaúctu občanov, ktorí odmietajú byť členmi nemého stáda. Občanov, ktorí chcú mať svoje mesto lepšie, krajšie, bez korupcie, aby sa ním mohli úprimne chváliťako správni patrioti. Takíto ľudia sú nesmierne dôležitým ohnivkom na reťazi s názvom demokracia. Nie je to reťaz, ktorá ľudí zväzuje, ale reťaz, ktorá ich bezpečne dokáže potiahnúť vpred.
-leb-