Spišský Patriot - Noviny » Kultúra

BOL SOM A (MOŽNO) BUDEM PRI TOM

oliver — Thu, 01 Nov 2018 06:09:19 +0000

Za dverami už netrpezlivo prešľapuje z (hodinovej) ručičky na ručičku rok 2019. Čo sa udialo pred dverami a čo za dverami na nás čaká, na to som sa spýtal v kultúrnych zariadeniach nášho mesta.
1. Čo považujete za najvydarenejšiu akciu? 2. Čo chystáte v najbližšej budúcnosti?

SPIŠSKÉ DIVADLO (Ľuboslava Kozáková, marketing)
1. Jednoznačne ZAHRANIČNÝ ZÁJAZD NA DOLNÚ ZEM do miest Nadlak v Rumunsku, Báčsky Pertovac v Srbsku a Bekéšsku Čabu v Maďarsku s Kalinčiakovou hrou Reštavrácia. Srdečné prijatie našimi rodákmi, výrazná kladná ozvena, skvelá reprezentácia divadla i mesta.
2. V rámci cyklu slovenské storočie pripravujeme v januári premiéru drámy z revolučných rokov 1848-9 od ďalšieho slovenského klasika Ivana Stodolu, MARÍNA HAVRANOVÁ v réžii Emila Spišiaka.
MÚZEUM SPIŠA (Ing. Zuzana Záborská, riaditeľka)
1. Najväčší spoločenský dosah mala výstava SPIŠ V DRAMATICKÝCH UDALOSTIACH 20. STOROČIA. Výstava, ktorá mapovala udalosti spred 100 i 50 rokov. V ČSR, aj na Spiši. Akcia vznikla s podporou Fondu na podporu umenia a zahŕňala v sebe výstavu, prednášky i publikačnú činnosť.
2. Na koniec roka pripravujeme INOVÁCIU INTERIÉRU LETOHRÁDKU DARDANELY v Markušovciach. Výtvarným spracovaním tu predstavíme časovú os histórie objektu, vystavíme niektoré nové exponáty a to všetko v rámci obľúbených a tradičných vianočných koncertov.

SPIŠSKÉ OSVETOVÉ STREDISKO (Mgr. Vladimíra Barbuščáková, riaditeľka)
1. Napriek netradičnej nepriazni počasia v dňoch 23.- 24. júna považujem za nosnú akciu tohto roka 46. ročník SPIŠSKÝCH FOLKLÓRNYCH SLÁVNOSTÍ na Spišskom salaši v Spišskom Podhradí. Kvalita účinkujúcich súborov i jednotlivcov vytvorila pod Spišským hradom tú pravú nefalšovanú folklórnu atmosféru.
2. Koncom novembra nás čaká regionálna súťažná i nesúťažná prehliadka speváckych zborov pod názvom SPIŠSKÉ ZBOROVÉ DNI. Pozývam všetkých priaznivcov zborového spevu 28. 11. do koncertnej sály Reduty a 30. 11. do Chrámu Premenenia pána.

MESTSKÉ KULTÚRNE CENTRUM (Ing. Emil Labaj, riaditeľ)
1. My prinášame kultúru ľuďom, tak povediac denno- denne a je ťažké vypichnúť len jednu akciu. Medzi najvydarenejšie ale považujem júnové DNI HUMORU NA SPIŠI, ktoré si získavajú z roka na rok viac prívržencov. Lebo sú akciou multižánrovou.
2. Je nám cťou, že svoje okrúhle sedemdesiatiny oslávi , dnes už legenda slovenskej rockovej i populárnej hudby, PAVOL HAMMEL so skupinou PRÚDY práve u nás, v Spišskej Novej Vsi. Na jeho narodeninový koncert pozývam všetkých Novovešťanov 12. 11. od 18, 00 do kina Mier. I keď tam už budú chýbať jeho tradiční spoluhráči, Varga a Frešo.

GALÉRIA UMELCOV SPIŠA (Mgr. Lenka Králová, lektorka)
1. Z bohatej ponuky v roku 2018, realizovanej do dnešného dňa, vyberám ako „topku“ výstavno- edukačný projekt PUZLLE/AKVIZÍCIE V INTERAKCII 2012- 16. Návštevníci galérie sa mali možnosť cez interaktívnu hru zoznámiť s technologickými postupmi, ktoré sa skrývali za dielami 21 autorov.
2. Z troch pripravovaných výstav do konca roka by som rada upozornila na výstavu s názvom UTOPUS ČSR- ČAS PRE NOVÉ UTÓPIE. Maľba, socha i videá, ako konfrontácia utopického mesta socializmu versus predstavy nových idey o ideálnom meste súčasnosti a blízkej budúcnosti. Od 12. 12. v priestoroch Galérie umelcov Spiša

STM BANÍCKE MÚZEUM (Dana Rosová, lektorka)
1. Hádam najzaujímavejšími akciami v tomto roku bol cyklus prednášok, spojených s videoprodukciami, ktoré sa týkali turistických atraktivít v našom regióne, s akcentom na históriu baníctva. V tomto rámci sa prezentovali: Ján Petrík HISTÓRIA TURISTIKY V IGLOVE, Michal Buza 10 NAJZAUJÍMAVEJŠÍCH TURISTÍK NA SPIŠI a Jaroslav Švorc SMRŤ SI NEVYBERÁ.
2. Až do konca tohto roka dávame v múzeu priestor našim jubilantom, ktorí sa tu prezentujú svojimi prácami: Sedemdesiatnik Miloš Greisel ŽIVOT MEDZI NEBOM A PEKLOM (fotografia) a, päť a sedemdesiatnik František Žoldák ZÁTIŠIA A KRAJINKY (výtvarné diela).

DIVADLO KONTRA (Peter Čižmár, manager, herec)
1. Napriek tomu, že sme v tomto roku uviedli viacero nových pozoruhodných hier, za najväčší počin považujem scénické čítanie najlepšej hry 20. storočia ANJELI V AMERIKE, ktoré bolo premiérovo uvedené práve na našej domovskej scéne.
2. Ako jedno z mála divadiel na Slovensku nebudeme pauzovať ani medzi Vianočnými sviatkami a Silvestrom a divákom ponúkneme prehliadku starších aj nových divadelných kusov z nášho repertoáru. Tešíme sa na svojich divákov od 26. decembra až do konca roka.

SPIŠSKÁ KNIŽNICA (Zuzana Podvojská, zástupkyňa riaditeľa)
1. Najvydarenejšou akciou v tomto roku bola hneď v januári pripomienka na 95. narodeniny našej známej spisovateľky KRISTY BENDOVEJ. Na akcii, poriadanej pre verejnosť vystúpili s recitáciou jej detských básničiek žiaci ZŠ na Levočskej ulici.
2. Z viacerých podujatí, ktoré chystáme do konca roka by som vypichla 6. ročník cyklu SPIŠSKÁ BIBLICKÁ JESEŇ v rámci ktorej predstavíme širokej verejnosti formou benefičného koncertu Máriu Sabolovú a jej KARDIOGRAM VEČNEJ LÁSKY. 22. 11. o 17, 00 hod v chráme Premenenia pána.

Michal Buza st.

Z – ZUZKINA ZNAMENITÁ ZEMIAKOVÁ POLIEVKA

oliver — Thu, 01 Nov 2018 06:07:13 +0000

Ja som už vo svojom živote počul všelijaké hlúposti, ale perlou je výrok, že v starobe človek zmúdrie. Neverte tomu. Aj starenky a starci páchajú v jeseni svojho života kraviny a voloviny, nad ktorými zostáva rozum stáť. U niektorých sa dokonca žiada pri pohrebnej reči takto zanôtiť: „Menovaný(á) v posledných rokoch svojho života pohnojil(a) a zoral(a), čo sa dalo. Česť jeho(jej) nehnijúcej podmietke“. Na druhej strane ale neustálym opakovaním privádzajú švárne päťdesiatničky niektoré svoje výtvory k dokonalosti, napríklad tak, ako to robila Zuzka. Lebo keď sa pustila do roboty okolo sporáku, žiadalo sa zanôtiť: „Sláva víťazom a česť… práci!“ A o jej znamenitej zemiakovej polievočke zámerne píšem v slovenčine, lebo hoc ju varila pod kopcom na Závadke, recept si priniesla zo svojej rodnej írečitej slovenskej dediny, zo Zázrivej.

Čo tam Zuzka šupla:
sypké zemiaky, masť, cibuľu, cesnak, slaninu, hríby, hladkú múku, soľ, čierny peper celý, nové korenie celé, bobkov list, mletú červenú papriku (aj štipľavú), korenie guláš, majoránku, soľ a vegetu

Ako to pod Sosničkami varila?
Akoby ju jedna mater mala, v mlieku bola kúpavala, zlatým povojníčkom bola povíjala. Mladé letá si Zuzka v Zázrivej užívala na stráni pod kopcom Pálenice a keď sa tu opaľovala len tak, bez horného dielu (mám na mysli plaviek), miestni chlapi sa chytili kôs, keď aj bez dolného, začali s hlbokou orbou. A aj preto boli kedysi na Orave lúky pokosené, polia poorané, chlapi zadychčaní a Zuzka opálená.
Potom sa krásavica presťahovala na Spiš, presunula sa z lúky k sporáku a namiesto dvojdielnych plaviek natiahla na svoje poblednuté telo jednodielnu zásteru. Na masti vypražila nadrobno narezanú slaninku na škvarky, prihodila rovnako nadrobno narezanú cibuľu a cesnačik a keď začalo v hrnci hnednúť, ako na roli pod Sosničkami, prisypala trochu hladkej múky, pomiešala a za pár minút doliala horúcu vodu.
Akurát sa vrátil Mišo z poľovačky, zvesila mu pušku z pleca a žeby nepostával len tak, bez roboty, dala mu do ruky nôž, ošúpal zemiaky a nakrájal ich na malé kocky. Pootvoril malé okienko, čo cez neho bolo vidno k Sosničkám, ľahol na kanape a začal čistiť flintu. Jánošík by sa už vyplašil, ale Zuzka bola pokojná, lebo zástera mala oproti dvojdielnym plavkám dve podstatné výhody. Horný diel žiadny a zadný dolný diel tiež. A ako sa zvŕtala okolo pece, tak mal Mišo výhľady nielen von oknom, ale aj, ako sa odborne hovorí, do interiéru.
Potom sa Zuzka otočila zadkom, vsypala do hrnca nakrájané zemiačiky, nalámané a nasušené hríby a začala najdôležitejšia fáza varenia, lebo bolo treba všetko správne dochutiť. Začala soľou, potom pridala zopár zrniečok čierneho pepru a nového korenia, jeden bobkový list, medzi prsty gulášové korenie a nakoniec aj mletú papriku, s troškou štipľavej. V kuchyni začalo rozvoniavať a keď sa Zuzka otočila k Mišovi, voňalo už aj na záhrade a z vonku bol na malom okienku nalepený sused aj s dvoma synmi, čo sa akurát prebíjali pubertou. A keďže Zuzka varila zemiakovú dvakrát do týždňa, nečudo, že omietka pod oknom bola, ako sa hovorí na Spiši „zdrata“.
Keď po pol hodine zemiaky zmäkli, hríby zvláčneli a koreniny sa vyvarili do polievky, ostalo pridať majoránku, dochutiť vegetou a prikryť hrniec. Mišo dočistil pušku, obrátil ju smerom k okienku, susedovci naprázdno polkli a plní neuve riť eľných zážitkov sa rozbehli do exteriéru, pokosiť záhradu a poorať role.
Neviem, do čoho sa pustili tí dvaja najskôr. Jedno je ale isté. Toto je posledný recept, čo som pre vás, v rámci varenia podľa abecedy, pustil do „pľacu“. A keď som bol naposledy na Závadke, tak dedinou rozvoniavala znamenitá zemiaková polievka, nakukol som k Zuzke do okienka a ten výhľad ma znova nesklamal. Ohlásil som sa na večeru, zbehol do krčmy na jednu orosenú dvanástku a Mišovu pušku zamkol do skrine na Obecnom úrade. Veď jesť, piť a milovať, človeka nikdy neomrzí.

Lebo ako hovorí klasik: KEĎ MALA ZUZA ŠESNÁSŤ, TAK TO BOLI ČASY
STAČILO ŽE HORNÝ DIEL Z PLAVIEK ZOBLIEKLA SI
DNES SI PRE ISTOTU ZVLIEKA OBA DIELY
A MODLÍ SA ABY GENTLEMANI NEVYMRELI

Michal Buza st.

BOL SOM PRI TOM

oliver — Sat, 06 Oct 2018 05:50:56 +0000

POZVÁNKA NA KULTÚRU
V minulom čísle Spišského patriota som predznamenal, že 27. septembra je SVETOVÝ DEŇ CESTOVNÉHO RUCHU. A keďže som vyštudoval marketing CR a dokonca niekoľko rokov i v tejto oblasti na Spiši pracoval, je celkom logické, že som BOL PRI TOM, keď sa aj v našom meste konali akcie, ktoré ho pripomínali.
9,00 GALÉRIA UMELCOV SPIŠA
Vo vstupnej chodbe podupávalo niekoľko študentov, nevzal som si 10 centov na symbolické vstupné, akciu som podporil kúpou magnetky s nostalgickou maľbou Ľudovíta Čordáka, ktorá zobrazovala starú „šesnástku“ a nazrel do výstavných priestorov naše domovskej galérie. Poviem Vám, je ideálny čas (opustiť svet regálov nákupných centier a) vstúpiť do GUS-ky, lebo práve v týchto dňoch je galéria otvorená všetkým vekovým, hodnotovým i názorovým pohľadom na umenie, ktoré sa tu prezentuje v širokom spektre svojej rôznorodosti. Klasici si prídu na svoje v spoločnosti obrazov nášho rodáka JOZEFA HANULU, všetci Spišiaci sa určite radi prejdú po svojom rodnom kraji s dielami autorov, ktorí vytvorili nezabudnuteľnú TERRU GOTHICU a romantici si vychutnajú posledné slnečné lúče babieho leta v ZÁHRADE UMENIA. O to viac, že tam svojich 50 KERAMICKÝCH SŔDC nechal pohodených v tráve (v rámci projektu Mobilné dielne Po gotickej ceste) ďalší z galérie spišských umelcov, sochár PETER SMIK.
10, 00 EVANJELICKÝ KOSTOL
Boli sme dvaja. Prednášajúci a ja. Celkom dobrý rým do pesničky, akurát, že smutnej, lebo svätostánky v našej krajine nebývajú otvorené každý deň a tak jedinečná príležitosť vojsť, nasať tú zvláštnu atmosféru a navyše s fundovaným výkladom, sa nenaskytne každý deň. Ak by ste teda prišli, dozvedeli by ste sa napríklad mnoho zaujímavých faktov o reformácii i následnej protireformácii, o tom, že evanjelici boli v minulosti veľmi silnou a početnou spišskou komunitou, že evanjelická fara bola i v budove bývalej Baníckej školy a že samotný EVANJELICKÝ KOSTOL BOL POSTAVENÝ koncom osemnásteho storočia ZA PAŤ!!! ROKOV. Sedel som v prvej lavici, počúval výklad a obdivoval tú krásnu jednoduchosť klasistickej stavby v pôdorysnom tvare kríža. Lavice, krstiteľnica, oltár s jednoduchým obrazom. A keď človek otočil hlavu, hore na poschodí vládol stavbe majestátny organ a za nim, akoby ukryté regály knižnice. Ozajstné poklady tejto nenápadnej stavby. Lebo akustika je tu vynikajúca (a aj preto sa tu často konajú koncerty organovej hudby) a knižnica je chránená (lebo sa tu náchádzajú knihy naozaj vzácne, napríklad Komenského Orbis pictus).
11, 00 VEŽA KOSTOLA
Čo by bol Paríž bez ajfelovky, Moskva bez Kremľa, Novejša bez svojej veže. Trčí uprostred mesta, nad starými stromami v parku, ako prst, vytrčený k nebu, ako výzva pre všetkých novovekých stavbárov, veď ich najvyššie diela jej siahajú sotva do pol pása. Svojou výškou osemdesiat sedem metrov je magnetom nie len pre oči Novovešťanov, ale aj výzvou pre návštevníkov mesta, aby sa pozreli tam hore, odkiaľ je vidno naozaj do ďaleka. Prehliadka, ktorú už dlhé roky organizuje TURISTICKÉ INFORMAČNÉ CENTRUM začína vždy dole, pri nenápadných dverách, ale keď ich sprievodkyňa odomkne veľkým kľúčom, je to pozvánka do sveta histórie, z ktorého sa tají dych. Úzke točité schodisko z rýdzo spišského kameňa- travertínu, hodinový stroj so stovkami malých zúbkov a desiatkami prevodov, ktorý dokáže so sekundovou presnosťou obslúžiť sedem hodín, zvony, ktorých zvuk sa rozlieha (nielen) po okolitej krajine, to sú zlomky výjavov pri ceste hore. Bližšie k nebu. K štyrom balkónom, ktoré sú orientované presne podľa svetových strán. Tú cestu i ten cieľ treba zažiť. Lebo naša veža je na Slovensku určite najkrajšou rozhladňou. Ktorú nám postavili naši predkovia (mimochodom za jeden rok) už pred viac, ako sto rokmi.
16, 00 MÚZEUM SPIŠA
Vernisáž výstavy ROZMANITÝ SVET HÚB som si v rámci akcie Svetového dňa cestovného ruchu nemohol nechať ujsť minimálne z dvoch dôvodov. Ten prvý sa skrýva za menom Karel Voneš a ten druhý za priezviskom hubárčenie. Výstava, ktorú pracovníci nášho múzea preniesli z Rožňavy a vycizelovali do podoby prekrásnej prezentácie, má bezpochyby jeden bonus navyše. Koná sa v čase, keď hubárska sezóna na Spiši vrcholí a tak si tu mnohí, ktorí poznajú les len z prírodovedeckých televíznych seriálov, prídu na svoje. My ostatní tu môžeme obdivovať naozaj rozmanitý svet húb, lebo s mnohými (a je ich na Slovensku vyše sedemtisíc druhov) sme sa pri našich potulkách lesom nikdy nestretli. Makety húb sú vypracované s takou dokonalosťou, vernosťou a zmyslom pre detail, že ak by nám ich niekto (z čírej zlomyselnosti) narafičil v parku, záhrady, či pri chate, vylámali by sme si na nich zuby. Lebo sú prevažne z hliny. O hubách je tu napísané veľa. A len tak mimochodom. Čo myslíte? Chodíte huby zbierať, alebo loviť? To nie je otázka na zasmiatie, ale na zamyslenie. Lebo ak organickú ríšu delíme na rastliny a živočíchy, tak huby nepatria ani tam, ani tam. Akoby boli z iného sveta

Michal Buza st.

POZVÁNKA NA KULTÚRU – BOL SOM PRI TOM

oliver — Sat, 22 Sep 2018 07:28:05 +0000

Keď som, ako mladý elév po škole nastúpil do prvého zamestnania na osvete, hneď po roku, za panovania (dobovo povedané súdruhovania) riaditeľa Mateja Kontroša, som dostal karné opatrenie prvého stupňa. Lebo som sa zamykal s kolegyňou v tmavej komore. Cez pracovnú dobu!
Nespomínam tento kádrový prehrešok preto, aby som upozornil na svoje erotické avantúry, ale preto, aby som mladším ročníkom pripomenul, že v tých sedemdesiatych rokoch minulého storočia, bolo aj fotografovanie remeslom, lebo na filme bolo len 12 obrázkov, pri zelenom a červenom osvetlení sa vo vývojke, prerušovači a ustaľovači vyvolávali negatívy a potom pod zväčšovákom vytvárali fotografie. A keďže všetko toto čarovanie sa dialo v tme, museli sa dvere do tmavej komory zamykať. Aby sa svetlo (a riaditeľ) nedostali dnu. A basta!
Na tie zlaté časy som si spomenul aj v piatok a sobotu, na prelome augusta a septembra, keď som prechádzal po našom námestí od stánku, k stánku a obdivoval zručnosť všetkých tých tvorcov, ktorí ešte nezanevreli na tradičné remeslá, ale snažia sa ich obnovovať a udržiavať pri živote. Rukami i srdcom. A používajú na to tradičné materiály. Drevo, kameň, kov, ľan, šúpolie, ale hlavne svoju fantáziu. Lebo bez nej by ostali len nemou súčasťou nášho pretechnizovaného virtuálneho sveta. Je to jeden z mála dôkazov, že ľudská tvorivá činnosť môže, v súlade s prírodou, vytvárať hodnoty, ktoré krajinu neničia, ale zveľaďujú a navyše pretrvajú veky.
A cez moderné technológie môjho Olympusu, ktorý už ani z rýchlika nepotrebuje tmavú komoru, vám môžem niektoré remeslá priblížiť v našom Spišskom patriote. Len mi je ľúto, že už sa nemusím kvôli tomu zatvárať (s kolegyňou) do tmavej komory.

V mesiaci september by som Vás rád upozornil na výber z kultúrnych podujatí, kde MÓŽETE BYŤ PRI TOM

MÚZEUM SPIŠA VEČERNÁ PREHLIADKA S KONCERTOM PIESNÍ KARLA KRYLA
v podaní M. Pižema 22.9. o 19, 00
MKC- DOM KULTÚRY MIER MENO- divadelná komédia 24. 9. o 19, 00
GUS PREZENTÁCIA FOTOGRAFICKÝCH VŠ 26. 9. o 9, 00
SPIŠSKÉ DIVADLO Ján Kalinčiak REŠTAVRÁCIA 28. a 29. 9. o 19, 00
DIVADLO KONTRA Projekt ŠEKSPÍR V SPIŠSKEJ 29. 9. o 18, 00

A len pripomínam, že 27. septembra je SVETOVÝ DEŇ CESTOVNÉHO RUCHU a v jeho rámci sa aj v našom meste uskutoční viacero pozoruhodných akcií, do ktorých sa (chvalabohu) zapojí aj naša mladá generácia, napríklad študenti Hotelovej akadémie, ktorí vás pod hlavičkou MLADÍ SPRIEVODCOVIA prevedú po našom krásnom, historicky významnom námestí. Len musíte svoj záujem nahlásiť do 25. 9. na telefónnom čísle +421 948 142 207.

Michal Buza st.

POZVÁNKA NA KULTÚRU – BOL SOM PRI TOM

oliver — Fri, 31 Aug 2018 06:28:20 +0000

S istou dávkou nostalgie v duši, srdci, ale hlavne v hlave môžem skonštatovať, že SOM BOL PRI TOM. Bol som pri tom, ako malý chlapec, keď sa v Novejši, v päťdesiatom siedmom, zakladalo profesionálne krajové divadlo, už ako mladý muž som pred budovu pošty v šesťdesiatom ôsmom zažil príchod okupačných vojsk a dlhé roky som chodieval do kníhkupectva na Letušnej ulici, kde, kráľovstvu kníh na policiach, múdro vládol starý pán Ferenc.
Začnem tada v SPIŠSKOM DIVADLE. Už aj preto, lebo tá fascinácia umením, zvaným divadlo ma drží dodnes, ale najmä preto, lebo tu v septembri začína (po typických divadelných vakáciách) ďalšia sezóna. Po známych štrapáciách, súvisiacich s vytopením divadelných priestorov konštatovali na prevádzke, že divadelná sezóna 2018- 19 už bude prebiehať v temer normálnom režime, to znamená, že predstavenia sa odohrajú, na nám známom javisku, v budove Reduty. Sezónu netradične otvorí Divadlo Štúdio tanca z Banskej Bystrice 5. septembra so svojou produkciou Ghost. O týždeň na to, sa divákom predstaví aj domáci súbor s úspešnou komédiou Charlyeho teta, na ktorej sa budete môcť pobaviť 13. septembra. V tohoročnej sezóne bude súbor Spišského divadla, na doskách, ktoré znamenajú svet, reprízovať 6 rozprávkových titulov pre najmladších divákov, 8 produkcií pre dospelákov na hlavnom javisku a 6 štúdioviek v podzemí. Prvým „pôrodom“ v tejto divadelnej sezóne bude Kalinčiakova Reštavrácia, na konci „deviateho mesiaca“ v dňoch 28. a 29. septembra. To predznamenáva, že divadlo v tomto a budúcom roku pripravuje sezónu „Slovenské storočie“ a uvedie postupne, ako premiéry aj Stodolovu Marínu Havranovú, Timravinich Hrdinov a ja sa už veľmi teším na Perinbabu, lebo sa za ňu postaví režisér Palík. Z klebiet už len ostáva pridať, že do súboru prišli z Banskobystrickej divadelnej liahne dve nové tváre, Martin Stolár a Matúš Hollý a že divadlo nájde svoju druhú klubovú scénu aj v Košickom Dome umenia. Takže tfuj, tfuj (ako ja hovorím), herci Novoveských divadiel.
Keď som pred vchodom do budovy MÚZEA SPIŠA zaregistroval stojan s pozvánkou na výstavu s názvom „Spiš v dramatických udalostiach 20. teho storočia“, bolo mi jasné, že túto výstavu si nemôžem nechať ujsť. Priznám sa, že storočnica vzniku nášho štátu ma až tak nazaujala, lebo to sú dejiny, ktoré som nezažil na vlastnej koži, zato udalosti z augusta 1968 som si chcel, aj sám pre seba, znovuobjaviť a občerstviť v hlbokých časových zákutiach svojej pamäti. Lebo to bola „naša revolúcia“, lepšie povedané revolta proti sovietskym zachvatčikom. Výstava je otvorená (symbolicky) od 21.-teho augusta v horných priestoroch múzea a bude tam prezentovaná do konca januára budúceho roka. V prvej miestnosti sú nainštalované fotografie i priestorové exponáty udalostí vzniku Československej republiky, v druhej miestnosti faktografia i dobové materiály spred päťdesiatich rokov. A popri tradičnom skútri, motocyklových okuliaroch a ženskej móde tu nájdete aj unikátny oblek, ktorý nosil legendárny hrdina tých čias, Alexander Dubček. A ja som sa hľadal na fotografii pred poštou. Ibaže tá momentka už bola rozmazaná, ako moje spomienky na časy, keď som mal sladkých osemnásť.
Niekedy v decembri minulého roka sme s Albínom a našou mladou kamoškou „šaškovali“ v kostýmoch Mikuláša, čerta a anjela na Zimušnej 48. Išla okolo Novoveská stredoškoláčka a s údivom zaregistrovala, že za nami je KNÍHKUPECTVO. Jediné, posledné kníhkupectvo na námestí. V malých, skromných priestoroch, ktoré už ani z rýchlika nepripomínajú tie „exkluzívne“ starého pána Ferenca. Pečať doby, kde nie je dôležité vedieť, ale mať. A tak len s malou dušičkou pripomínam, že dobrá literatúra sa tu dá vidieť aj v súčasnosti. Práve začína nový školský rok. Odborná literatúra pre najmenšie deti až po stredoškolákov, určená pre materské škôlky až k maturantom, učebnice, slovníky, zbierky úloh, pracovné zošity sa tu dajú kúpiť za rozumné ceny. A možno aj vaše deti potom začnú čítať a nebudú vysedávať pri hrách na počítačoch, kde skoro vždy ide iba o jedno a to isté (koľko nepriateľov dokážete zabiť za čo najkratšiu dobu). Mladú generáciu už asi od virtuálnej reality „neurveme“. Ale môžeme sa o to aspoň pokúsiť. Napríklad aj cez knihy, ktoré na vás čakajú v regáloch predajni Jarka na Zimnej 48.

Michal Buza st.

BOL SOM PRI TOM

oliver — Fri, 17 Aug 2018 10:31:03 +0000

Hoc sa o lete v novinárskom žargóne hovorí, ako o „uhorkovej sezóne“, kultúra nebude v najhorúcejších mesiacoch pod najvyššou vežou Slovenska absentovať ani v tomto roku. Veď koncom augusta sa na nás, v rámci KULTÚRNEHO LETA, valí viacero akcií, ktorým budú, z hľadiska návštevnosti, pravdepodobne dominovať ŽIVÉ SOCHY a DNI MESTA. A ja dúfam, že BUDEM PRI TOM.
Posuňme sa však v čase, v kalendári, o niečo bližšie, do júla a poďme sa spoločne pozrieť na dve výstavy, ktoré svojou zaujímavosťou rozhodne nezaostávajú za tými, čo nás čakajú začiatkom jesene
Za prvou sa netreba vybrať ďaleko, stačí sa prejsť v parku, medzi sochou kpt. Nálepku a Evanjelickým kostolom, kde už tradične organizuje SPIŠSKÉ OSVETOVÉ STREDISKO výstavu prác výtvarníkov a fotografov, s príhodným názvom, UMENIE V PARKU. Akoby sa naplnilo heslo, čo s obľubou rozprávajú klasici: „Ak nejde Allah k hore, musí ísť hora k Allahovi.“ A tak sa pri fontáne, uprostred zelene, môžete aj vy zrakom (ale aj dušou a srdcom) pokochať na prácach, ktoré prezentujú majstri plátna i veľmajstri fotografických objektívov. Odborná porota, pre vás, spomedzi 72 výtvarných diel od 19 autorov a 107 fotografií od 27 autorov, vybrala 60 prác, ktoré sú okolo fontány od 19. júla inštalované na veľkoplošných paneloch. Ak si odmyslíme chybičku krásy v znížení kvality od originálu, prednosťou tejto výstavy je jednoznačne jej široká variabilita vystavovaných diel, predovšetkým v rôznorodosti techník i motívov. Na paneloch prevláda (a to je zaujímavé) zobrazovanie architektúry, ale slušne je tu zastúpená aj fotografia reportážna a vo výtvarných prácach prevláda krajinárska tvorba. Mňa osobne z fotografií zaujali vystavované diela, ktoré zaliezajú hlbšie pod kožu, nielen svojou formou a technikou, ale predovšetkým vnútornou myšlienkou, dokonca vtipom. A tak som sa na dlhší čas pristavil pri „posýpke“, ale aj pri neuveriteľných líniách mostnej konštrukcie, tieňoch veriacich, alebo vody, ktorá sa tak čarokrásne hrá s loptou a čiapkami vodných pólistov. Že nie ste o nič múdrejší? Máte pravdu. To treba vidieť. Pozoruhodná výstava, ktorej krstným otcom je OZ Život v meste, s pánom Tomášom Cehlárom čaká aj na vašu návštevu.
Aj za druhou výstavou netreba ísť ďaleko. Stačí prejsť cez prechod na Zimnú ulicu, lebo oproti tu sídli GALÉRIA UMELCOV SPIŠA. A v polovici júla tu otvorili ďalšiu zo série, dovolím si napísať, provokatívnych výstav, s tak príhodným názvom MAĽBOU vanie SOCHOU mrazí. Skrátene SLOVENSKÝ SOCHOBRAZ. Vyjadrím to otvorene. Ja sa už na každý ďalší nový počin GUS-ky teším, lebo je zárukou, že ma nesklame. Sochárske a maliarske umenie, ktoré prezentuje „súčasné“ dianie na slovenskej výtvarnej scéne, je, mierne povedané, šokom. Lebo to, čo dokážu ľudia s nesporným umeleckým talentom, s farbami, štetcom a všakovakými materiálmi vytvoriť, stojí za to, vidieť. Už len preto, lebo široký diapazón techník, ale aj neuveriteľná škála motívov, pohladia na jednej strane dušu a na druhej strane pošteklia zmysly. Celá výstava je rozdelená na základe istých (len sa to ťažko hľadá) príbuzností do troch celkov: Extrovertné maliarske pole, Vnútorný svet maľby a Rozbitá schránka telesnosti. Na mňa pôsobí táto výstava prác 12 autorov skôr jednoznačne, ako umelecký guláš. Ale pozoruhodné na ňom je, že na rozdiel od kotlíkového gulášu pri ohni (ktorý môže variť vždy len jeden kuchár), chutí táto zmes fajnovo, lebo prechádzate od obrazu k obrazu a od sochy k soche, kde na vás vanie, tu vánok, tu vetrisko a kde z mnohých sochárskych objektov (aj v týchto horúcich letných mesiacov) mrazí. Presne tak, ako je to napísané na plagátoch, ktoré pozývajú na túto jedinečnú výtvarnú produkciu.

Michal Buza st.

BOL SOM PRI TOM

oliver — Thu, 02 Aug 2018 08:31:51 +0000

V tomto čísle Patriota Vám predstavím kultúru nášho mesta netradične, lebo kultúra nie sú len koncerty, výstavy, či predstavenia, kultúra sa prejavuje v oveľa širšom meradle. Dokonca v takom širokom, že keď si prečítate jej definíciu v slovníku cudzích slov, nebudete ani o stupeň múdrejší. Hoc sa „cultura“ z latinčiny prekladá, ako vzdelávanie.

Siedmeho siedmy, dve šťastné sedmičky a aj deň bol naozaj zaujímavý. Veď Oliver mal meniny, v telke išiel hádam najlepší Formanov film „Valmount“ a keď ma okolo druhej popoludní prebrala z driemot dychovka, chvíľu som myslel, že sa vrátili prvomájové oslavy sviatku práce. A až pri pohľade z okna môjho bytu na streche vežiaku na Baníckej ulici, som sa vrátil do reality. Ale krásnej. Dolu Rožňavskou kráčala nevesta v bielom a ženích v okúzlení a za nimi vyhrávala do taktu dychovka, za ktorou, ako, tak stíhali svadobní hostia. Skvelý nápad, ktorý svedčí o tom, že kultúra v „Novejši“, ale hlavne v mysliach jej obyvateľov ešte nevymrela a že SVADOBNÝ POCHOD nemusí byť len ten v C- dure od Bartholdyho, ale môže znieť aj v iných tóninách ulicami nášho mesta.

Keď si Novovešťania volili svojich „sedem divov“, zaradili medzi nich aj prekvapujúco, ale celkom zaslúžene i pamiatku, tak povediac najčerstvejšiu, lebo vznikla len v nedávnej minulosti. GREKOKATOLÍCKY CHRÁM Premenenia pána, ktorý, celkom logicky, ukončuje námestie na jeho východnom okraji. To, čo doteraz robilo túto stavbu byzantského charakteru obdivuhodnou, boli vnútorné priestory, predovšetkým ikonostas. Pri pohľade naň naozaj človeku vyrazí dych. Ale nie všetci obyvatelia mesta zavítajú do vnútra chrámu. A to bol asi tiež jeden z dôvodov, prečo na tejto stavbe pribudol začiatkom júla ďalší skvost na priečelí tejto budovy, ktorý som sa Vám rozhodol, prostredníctvom fotozáberu, priblížiť. Aby ste aspoň na chvíľu mohli obdivovať ďalší vylepšený kultúrny siedmy div nášho mesta.

Tradičnou kultúrno- spoločenskou udalosťou Spišskej Novej Vsi, je začiatkom júla i Spišský trh. Nie, nebudem sa tu zamýšľať nad nekultúrnosťou niektorých jeho návštevníkov, dokonca ani nad príslovečným pohostením, ktorému kraľujú teplé pivo a studené párky. Lebo to jednoducho patrí ku koloritu tejto zábavy. Ja som sa bol pozrieť v sobotu, temer okolo obeda, na svojich kamarátov, čo pod hlavičkou ľudovej hudby Vlada Kubáňa „vyhrávali“ niekoľkým divákom na veselú náladu. A bolo mi ich tak trocha ľúto, lebo hoc je to parádna muzika s charakterom, niečo mi tu nesedelo. Do budúcnosti by bolo určite lepšie, keby sa tento typ hudby presunul bližšie ku konzumentom. Ono totiž na tak obrovskom javisku sa štyria chlapi okolo cimbalu stratia a stratí sa aj dosah ich vystúpenia. Lebo „KUBÁŇOVCI“ jednoznačne patria (podľa vzoru Všetko, čo mám rád) na pár centimetrov, nie desiatky metrov, od zabávajúcej sa chasy Spišského trhu.

Ak kultúru v širšom slova zmysle chápeme ako súhrn duchovných a hmotných hodnôt, patrí do tejto oblasti aj šport, lebo svojimi hodnotami (a nielen telesnými) odráža kultúrnosť ľudí i prostredia. Dokonca aj celej spoločnosti. Práve v týchto dňoch začínajú rekonštrukčné práce na našom FUTBALOVOM ŠTADIÓNE. Mali by, a to je jednoznačné, vytvoriť kultúrnejšie prostredie pre konzumentov Novoveského futbalu, teda pre divákov. Tento počin je iste chvályhodný a prinesie dobrý vietor do futbalových plachiet nášho mesta. Ide len o to, že pravdepodobne budeme mať o pár mesiacov krásny športový stánok, ale otázkou číslo dva je, kto na ňom bude hrať. Lebo nový zákon o športe (urobený bez chápania ekonomickej reality kolektívnych športov na Slovensku) posunie mnohé kluby do amatérskych koľají a tak už aj napríklad naše volejbalistky v nasledujúcej sezóne uvidíme, iba ak pod sieťou na kúpalisku. Ale taká je krutá realita profesionálneho športu, kde o všetkom rozhodujú nakoniec peniaze, peňíze, peňeži!

Michal Buza st.

BOL SOM PRI TOM

oliver — Sun, 08 Jul 2018 05:34:13 +0000

Iste ste aj vy v televíznych správach postrehli, že mestom kultúry na rok 2019 sa stala napokon Banská Štiavnica, ale netreba zúfať, kultúry je v našom meste stále dostatok, ba dokonca prebytok, o čom svedčí fakt, že aj v mesiaci jún som pre Vás musel z plejády kultúry pripraviť iba výrez z toho najzaujímavejšieho, kde som BOL PRI TOM.

GALÉRIA UMELCOV SPIŠA 30. MÁJ SAMBAQUI

Pozvánka na túto hudobnú produkciu lákala na tzv. choro jazz Neworleanského štýlu z Brazílie. Už toto samotné slovné spojenie sa mi zdalo hudobne virtuálne a tušenie ma nesklamalo. Štyria hudobníci z Brazílie (traja na strunových nástrojoch a jeden „rytmik“) predviedli síce parádnu hudbu, ale…ale to nebol jazz. Tá hudba skôr evokovala príjemné posedenie v bare, na pláži pri červenom kotúči zapadajúceho slnka, s opálenou mulatkou a pohárom mojita s ľadom. Veď to sa dalo od učiteľov hudobnej školy vcelku čakať, lebo improvizácií, (tak typických pre jazz) ktoré mali začať po základnej melodickej linke, tu bolo, ako šafranu a typické „džemovanie“ absentovalo úplne. Čo ma ale prekvapilo najviac, bol chlapík, čo obsluhoval „bicie“, lebo som od Juhoameričana čakal podstatne viac nápaditosti. V rytme i škále bicích nástrojov. Ale aj napriek týmto chybičkám krásy, bolo vystúpenie gitarových učiteľov z brazílskeho Joinwilu príjemným hudobným večerom v priestoroch Galérie umelcov Spiša. Akurát, že chýbal svieži vánok od mora.

SLOVENSKÉ TECHNICKÉ MÚZEUM OD 12. JÚNA AMFO

Škoda, že som sa (vďaka môjmu putovaniu po Spiši) nedostal na vernisáž tejto fotovýstavy, lebo by som si rád vypočul porotcov, ktorí vyberali fotografie autorov z Košického regiónu na túto krajskú výstavu. A tak som si vybraných 153 prác fotografov amatérov pozrel v pokoji, dokonca osamote, v jedno júnové dopoludnie. Mrzí ma, že to musím skonštatovať, ale bol som, ani nie tak sklamaný, ale skôr smutný. A zdôrazňujem, že nie preto, lebo silný spišský fotoklub tu bol zastúpený len minimálne. To, čo pri prehliadke vystavených prác udrie do očí najviac, je fakt, že viac, ako polovicu fotografií tvorili zábery nainštalované v interiéri (čo nie je na chybu veci, ale tým inštalačkám väčšinou chýbala vnútorná myšlienka, invencia, nápad). Druhým negatívom bolo, že celá výstava na mňa pôsobila dojmom sivej myši, väčšine fotografií chýbali jas a farby. Ale to bude asi preto, lebo fotografia je, ako všetky druhy umenia, odrazom doby a spoločnosti a určite aj preto, lebo každý má pohľad na svoju vnútornú reflexiu vonkajšej skutočnosti kdesi inde. Tak, ako ja.

MÚZEUM SPIŠA OD 15. MÁJA PREMENY NÁMESTIA

Už od polovice mája je v dolných priestoroch Múzea Spiša nainštalovaná a pre verejnosť sprístupnená expozícia „Premeny námestia“. A všetci tí, čo sa tak radi prechádzajú po našom „pľaci“ medzi Zimušnou a Letušnou ulicou, by si nemali nechať ujsť prehliadku tejto jedinečnej výstavy. Opäť je urobená na vysokej profesionálnej úrovni a so zmyslom pre dejinný poriadok a časovú postupnosť. Mapuje premeny nášho krásneho námestia od roku 1775 až do roku 1918 a z celej galérie plochých, či plastických exponátov trčí do priestoru jeden neodškriepiteľný fakt. Že aj naši predkovia boli múdri ľudia a zanechali nám domy, ulice a parky, ktoré sa dajú užívať, aj zdokonaľovať. Cez mapy a prvé fotografie sa na paneloch ukazuje, ako sa námestie postupne menilo, aké neuveriteľné stavby tu vznikali a ako sa okolo kostola, radnice a provinčného domu žilo na rozhraní najmä 19.-teho a 20.- teho storočia. Z plastických modelov vyčnieva najmä maketa námestia, ale mňa hlavne zaujali zvyšky starého dreveného vodovodného potrubia (už aj preto, lebo práve teraz môžeme vidieť, ako sa kladie potrubie v čase o pár storočí ďalej).

KINO MIER 22. JÚN 19,00 ZO ZRNKA PRACHU

Keď som dostal osobné pozvanie na vystúpenie Denzz industry, bolo mi jasné, že sa dostanem na pôdu, ktorá mi bude kĺzať pod nohami, lebo sa do tanca veľmi nerozumiem a navyše to celé bude na „roli“, ktorá je odo mňa o minimálne dve generácie inde. A tak sa aj naozaj stalo. V hľadisku sa tislo niekoľko stovák mladých tínedžerov a zopár rodičov, čo sa prišli pozrieť na svoje ratolesti. A aj napriek tomuto úvodu, musím priznať, že som bol príjemne prekvapený. Ak si odmyslíme technické nedostatky, bol celý program (s výnimkou záverečných nekonečných ďakovačiek) vystavaný so zmyslom pre logiku aj temporytmus, čo ale bilo do očí, bola tá neuveriteľná túžba mladých ľudí doslova sa „urvať“ v tanci, vyjadriť svoje ego pomocou pohybu, čomu napomohla aj perfektná choreografia a réžia predvádzaných tanečných sekvencií. A dokonca, ja, ktorý som sa zaprisahal, že dychovka a rap, nie, som s úžasom počul jednu skladbu z tohto regálu, ktorá mala napodiv, nielen rytmus, ale aj melódiu a zmysluplný text. Ak by bol na tomto programe môj dedo, myslel by si, že je na inej planéte. Ja som mal dojem, že som na výlete. O pár desaťročí v budúcnosti. Ale tú cestovku s nápisom „Dezz industry“ použijem aj na budúce.

A EŠTE JEDEN KULTÚRNY TIP NA HORÚCI JÚL:
12.- 15. JÚN SPIŠSKÝ TRH
Okrem kultúry jedenia a pitia a stánkov od výmyslu sveta sa účastníci môžu tešiť aj
v piatok na vystúpenie L. Adamca s kapelou, na Drišľak a Ságu
v sobotu na vystúpenie ľudových hudieb V. Kubáňa a Š. Cínu a na koncert Davida Kollera &band
a Repley bandu.

Michal Buza st.

POZVÁNKA NA KULTÚRU – BOL SOM PRI TOM

oliver — Sat, 02 Jun 2018 05:51:56 +0000

Priznám sa, že som sa v máji chystal na viacero kultúrnych podujatí, ktorými naše mesto oplýva, čoho svedectvom je aj fakt, že je už vo finále súťaže o MESTO KULTÚRY na rok 2019. Ale, ako to už v živote býva, na niektoré podujatia som sa dostal, na niektoré nie.
Začnem teda tým , kde SOM NEBOL PRI TOM, hoc som tam byť mohol. A podotýkam, že to mali byť moje chuťovky, lebo som divadelník telom, dušou, dokonca i kostýmom. Do SPIŠSKÉHO DIVADLA som vošiel s malou dušičkou a vychádzal s veľkým hnevom, lebo to, čo tu vystrojilo počasie (i akosi z minulosti prenesené technické nedostatky stavby), si asi v budove Reduty tak skoro za klobúk nedáme. Zamoknuté steny a zatečená elektroinštalácia budú ešte dlho triasť nielen kľučkami dverí, ale aj celou kultúrnou verejnosťou mesta. A tak divadlo momentálne hrá na iných scénach, v kine na Mieri, v budove Matice slovenskej, v divadle v Levoči a najmä vonku, na zájazdoch.
NEBOL SOM ani na premiére DIVADLA KONTRA, lebo som sa akurát túlal Spišom so svojim batohom kníh a dobrodružstiev a len som nazrel do vestibulu SPIŠKÉHO OSVETOVÉHO STREDISKA, kde je ďalšia zo série pozoruhodných výstav ČAROKRUHY s výtvarnými dielami Janky Brutovskej a v SLOVENSKOM TECHNICKOM MÚZEU, kde svoje modrotlačové fotografie prezentuje FILA.
Keď som cez propagáciu vo výklade MÚZEA SPIŠA uvidel, že sa tam od začiatku mája chystá výstava s názvom TO NAJ Z PRÍRODY, vedel som, že práve tam sa musím ísť pozrieť, už len preto, lebo ak dokážem pred niečím „dať klobúk dole“, tak je to rozhodne príroda. Svojou jednoduchosťou a krásou ma očaruje už viac, ako päťdesiat rokov. Výstava o flóre i faune Spiša je vytvorená, takpovediac cez profesorské náučné sito konca minulého storočia a napriek tomu, alebo možno práve preto, je táto prezentácia krás prírody, ktorú máme pod nosom, jasná a zrozumiteľná. Aj keď pre malých návštevníkov bude určite najväčším lákadlom výstava preparovaných zvierat, mňa okúzlili (svojimi fotografiami i informáciami) panely na stenách. Lebo sa tu dozviete toľko zaujímavého o rastlinách a zvieratách nášho kraja, že to kvantum informácií budete tráviť ešte hodnú chvíľu, keď opustíte budovu múzea. Ale jeden odkaz je z tejto výstavy dominantný: Na planéte zem nie sme sami. Zdieľame ju s neuveriteľnými spoločníkmi- rastlinami a zvieratami.
BOL SOM aj PRI TOM, keď sa tvoril program DNÍ HMORU NA SPIŠI a dúfam, že BUDEM aj PRI TOM, keď sa budú v našom meste, v dňoch od 7.- 10. júna konať. A teraz si prihrejem aj vlastnú polievočku, keď Vás pozvem, práve 7. júna na akciu ZÁBAVNÉ ČÍTANIE. Na terase Elara sa v rámci tohto programu predstavia najprv DÁVID a IVAN POPOVIČOVCI, ktorí od 10, 00 budú s deťmi kresliť svoje KOLIESKO NAVIAC, od 13, 00 vám v spoločnosti šarmantnej, ale aj výbornej volejbalistky Lenky Mihálikovej navarímˇ“Ľenčovku poľefku zos špisku viršľu“,od 15, 00 vám bude robiť spoločnosť jeden z najčítanejších slovenských spisovateľov JOZEF BANÁŠ. A od 17, 00 budú všetci títo kníh tvorcovia na autogramiáde pred kníhkupectvom Jarka. Súčasťou programov bude i čítanie z kníh, spomenutých autorov, dramatické a hudobné sprievodné vystúpenia, ale aj predaj literatúry so zaujímavými zľavami. Myslím, že priateľov kníh som namlsal až po okraj, pre ostatných je to pozvánka na príjemné a aj poučné strávenie pekného jarného dňa.

Michal Buza st.

BOL SOM PRI TOM

oliver — Mon, 07 May 2018 08:28:35 +0000

Kedysi dávno, veľmi dávno, som sa dostal ku knihe ROZPRÁVKY Z TISÍC A JEDNEJ NOCI
a tá spolu s „Rozprávkami o mašinkách“, „Z poľovníckej kapsy“ a „O pejskovi a kočičce“ bola mojou každodennou, lepšie povedané každovečernou duševnou potravou (z) mladých liet.
A tak mi dobre padlo, že k tej prvej, exotickej, som sa dostal opäť, vďaka návšteve GALÉRIE UMELCOV SPIŠA. Lebo práve tam ma zlákala propagácia výstavy O MOSLIMSKÝCH TÍNEDŽERKÁCH a to z dvoch dôvodov. Ten prvý bol, že som sa chcel pozrieť, ako v skutočnosti vyzerajú všetky tie súčasné nasledovníčky krásnej a záhadnej Šehrezády a ten druhý „pamlsok“ sa skrýval za zažitú predstavu o moslimských ženách, ktoré niekde v prepychových komnatách háremov čakajú so zahalenou tvárou a s drahokamom v pupku na to, kedy prídu ich „hviezdne chvíľky“.
Výstava americkej fotografky iránskeho (temer perzského) pôvodu SOODY SHARIFI pod názvom MAXIATÚRY ma, práve v protiklade doteraz vžitých predstáv, prekvapila. A ťažko povedať, či príjemne. Lebo na jednej strane ukazuje nový svet, v ktorom moslimské mladé ženy žijú a rútia sa do načančaných výkladov západnej predstavy o civilizácii (respektíve ilúzií o tomto svete) a na druhej strane chvalabohu ešte vždy je to aj trocha pribrzdený (v dobrom slova zmysle) rozlet k vysnívanému feminizmu. Fotografie sú na vysokej technickej úrovni, s perfektným zmyslom pre optimálne rozloženie scény a súčasne hrajú príbehom, ktorý odkrýva ten nádherný svet na pomedzí dievčenstva a ženstva. Na niektorých záberoch je dokonca vidno snahu o expresívnu fotografiu, ktorej zmysel nie je nalinajkovaný, ale vyžaduje i vlastnú reflexiu diváka a domyslenie akcie mimo vyfotografovaný priestor.
Opačne pôsobia na obrazoch „maxiatúry“, lebo v temer pôvodnom prostredí „Hrubínovských ilustrácií“ knihy Rozprávky z tisíc a jednej noci, sa zrazu ocitajú skutoční moderní ľudia, bez turbanov, dlhých brád, vodných fajok a rozprávkových bytostí, len tak, akoby pohodení do krajiny a stavieb z dávnej minulosti. Tieto obrazy si vyžadujú, aby divák pred nimi postál dlhšie, dopozeral detaily a strávil tú neuveriteľnú zmes, temer guláš, ktorý autorka s citom namiešala. Cez dlhý čas tisícročí v postavách súčasníkov, ale do stiesneného a dobre stráženého priestoru sultánovských palácov a Semiramidinich vysunutých záhrad.
Táto výstava v GUS -ke je skvelou ukážkou, ako hľadať premostenia medzi náboženstvami, kultúrami i civilizáciami, bez toho, aby sme museli po parkoch prekračovať ležiacich imigrantov a odpratávať pet fľaše, ktoré za sebou, v márnej snahe po živote vo vysnívanej cudzine, zanechali (choďte do Viedne na hlavnú stanicu a uvidíte, o čom hovorím). Lebo takzvaná globalizácia sveta sa určite viac docení i strávi cez rôzne formy umenia (ktoré zbližujú, nie rozdeľujú), ako cez nekoordinovanú migráciu tisícov zúfalcov, topiacich sa v Stredozemnom mori.
A som rád, že SOM BOL toho roku PRI TOM, keď tu, v Spišskej Novej Vsi, vystavovala svoje umenie Soody Sharifi a že som toho roku ešte NEBOL PRI TOM, keď obyčajne prestupujem na Wiener Hauptbahnhof z bratislavského Rexu na Regiojet do Villachu.
V mesiaci máj by som Vás rád upozornil na tieto kultúrne akcie a podujatia:

Michal Buza st.