Spišský Patriot - Noviny » Editoriál

EDITORIÁL – November 2018

oliver — Thu, 01 Nov 2018 05:42:58 +0000

Transparency International je medzinárodná organizácia, ktorá sleduje transparentnosť práce samospráv na celom svete. Aj na Slovensku. Výsledky svojho výskumu potom uverejňuje a my sa dozvedáme, ako a kde sa v našich mestách a obciach na úradoch pracuje. Obyvatelia tých najlepších môžu byť na svojich mestských úradníkov právom hrdí. Tí ostatní by sa mali minimálne zamyslieť nad tým, prečo ľudia, ktorým dali svoju dôveru, niečo ukrývajú, alebo zneužívajú svoje právomoci. Pred nedávnom zverejnila Transparency International výsledky výskumu o zneužívaní mestských novín, čím je ohrozená férová kampaň pred komunálnymi voľbami na Slovensku. Celý článok uverejňujeme na inom mieste tohoto vydania Spišského Patriotu. Ja uvediem len základný fakt. Spomedzi 86 hodnotených samospráv sa Spišská Nová Ves umiestnila na 70. mieste. Áno, taká je skutočnosť. Naše Íčko, platené zo spoločných peňazí slúži len na propagáciu predstaviteľov koalície. Akákoľvek kritika, alebo iné názory sa v ňom nepripúšťajú. Smutné, že politická cenzúra, pripomínajúca časy budovania komunizmu, si našla v našom meste pevné miesto. To isté ako o Íčku je, žiaľ, možné konštatovať aj o vysielaní TV Reduta. Jednoducho povedané: všetci si platíme propagandu aj 29 rokov po Nežnej revolúcii. O niečo lepšie sme dopadli v najnovšom rebríčku otvoreností samospráv. Aj ten vydáva Transparency international. Zo 41. miesta sme poskočili na 30. Žiadna veľká sláva, ale aspoň malá spokojnosť. A zároveň záväzok pre nové vedenie mesta zmeniť toto nelichotivé renomé Spišskej Novej Vsi. Urobiť z nej otvorenú samosprávu, v ktorej sa konečne začne rozhodovať a pracovať transparentne a hospodárne. Ako sa hovorí: Starého psa novým kúskom nenaučíš, tak by sa hodil pes nový. A hlavne iný. Hodnoverný, nepošpinený podozreniami z účasti na rôznych kauzách, ani politickým kaskadérstvom.

-leb-

EDITORIÁL – Október 2

oliver — Sat, 20 Oct 2018 09:56:49 +0000

Situácie na našich cestách nám dennodenne poriadne brnkajú na nervy. A to nemám na mysli nekončiaci seriál ich opráv. Tie my, vodiči, trpezlivo znášame. Aj keď obrovská rekonštrukcia ešte ani zďaleka nekončí a niektoré nové koberce sa už na krajniciach začínajú drobiť, časť ciest v meste nás konečne prenesie do 21. storočia. Mňa, a určite nielen mňa, poriadne štvú kolóny, ktoré sa tvoria na viacerých križovatkách. Do susedných Smižian sa autom väčšinou dostanete rovnako rýchlo ako na bicykli. Samostatnou kapitolou je parkovanie. To čo môžeme vidieť na uliciach v okolí centra mesta je absurdné. Chodníky pre chodcov, trávniky – to sú parkovacie miesta, ktoré obľúbujú vodiči z okolitých miest a dedín. Nedostatok parkovacích miest už roky riešime bez akejkoľvek koncepcie a len na úkor zelene a priestorov, kde sa mohli hrávať deti, či oddychovať dospelí. Argument vysvetľujúci rast problémov na cestách je jasný. Pribúda stále viac a viac nových áut. Je to argument pravdivý a regulárny. Ale čelia mu aj iné a väčšie mestá. Často úspešnejšie než my. Možno si poviete: keď toľko mudruješ, navrhni riešenie! Priznávam, že ho navrhnúť nedokážem. Ale u mňa to nie je hanba. Ja za niečo také neberiem peniaze z daní obyvateľov mesta. Hanba padá na tých, ktorí ani za naše peniaze už roky nevedia prísť s nápadom a pomôcť stále prepchatejším uliciam Spišskej Novej Vsi….

-leb-

EDITORIÁL – Október 1/2018

oliver — Sat, 06 Oct 2018 05:10:57 +0000

Vie mi to poriadne pokaziť náladu. Kúpim si miešok zemiakov a keď ich začnem čistiť, pod šupkou nachádzam plno “kazov”. A tak vyrezávam, vylupujem a výsledkom je očistený zemiak plný dier a dieročiek. Štvrtina z neho skončila v koši. Kúpim si nakrájanú šunku. Nezjeme ju všetku, ale o dva dni je pokrytá slizom a končí v koši. Broskyne alebo paradajky majú chuť, ktorú sa snažím už dlho identifikovať. S určitosťou viem, že to nie je chuť paradajok a broskýň. Hračky, ktorú kúpim deťom, neprežijú zaťažkávacie skúšky detských rúk, ale po pár dňoch prestanú sami od seba svietiť, krútiť sa, alebo vydávať zvuky. Začala nám blbnúť práčka. Má už 15 rokov. Dali sme jej ešte jednu šancu a zavolali opravára. O 5 minút bola v poriadku a opravár pri rozlúčke povedal: Takú dobrú už nikdy v živote nekúpite. Asi viete o čom hovorím. Elektroniku dnes vyrábajú tak, aby sa po období záruky rýchlo pokazila. Ale späť k potravinám a jedlu. Ako dieťa sme nemali spišské párky kedykoľvek rodičia chceli. Ale keď už ich zohnali, tak to boli párky ako báseň. Dnešné spišské párky robia svojmu menu skôr hanbu. Roky som hrdý na naše reštaurácie. Je ich dosť a väčšina z nich ponúka špičkové jedlá. Ako vidím, prichádza konkurencia. Minimálne 3 čínske reštaurácie len na námestí. Ochutnal som a nemôžem povedať, že v nich varia zle. Raz mi chutilo veľmi a raz skoro vôbec. Ale sú lacné a nakŕmia vás rýchlo. Z Domu kultúry sa stal svätostánok čínskeho tovaru a na námestí nájdete aj ďalšie predajne s tovarom, ktorého kvalita je primeraná nízkej cene. Bol som párkrát aj v mestách na západ od Slovenska a tento druh “kultúry” som videl iba v čínskych štvrtiach týchto miest. Aby sme sa rozumeli, v žiadnom prípade neodsudzujem takéto predajne, či bufety, len sa mi zdá, že ich už máme v centre viac než dosť. Naše mesto a jeho zástupcovia lietajú do Číny a po návrate domov sľubujú, že nám čínski podnikatelia otvoria nové fabriky a prinesú nové pracovné miesta. Snáď nemali na mysli tento plazivý rozmach ázijských bazárov a bufetov.

-leb-

Editoriál – September 2/2018

oliver — Sat, 22 Sep 2018 06:44:14 +0000

Ešte z čias bývalého Československa si pamätám vetu: “Co je doma, to se počítá!” Čím som starší, tým lepšie si uvedomujem, že to nie je iba jednoduchý slogan, ale hlboká ekonomická myšlienka. Riadi sa ňou každý, komu záleží na vlastnom majetku. Nemám na mysli zhromažďovanie nepotrebného haraburdia ako v syslej nore. Mám na mysli starostlivosť a zveľaďovanie majetku, ktorý ovplyvňuje kvalitu života. Použijem príklad. Keď niekto dostane na jednom z kolies svojho auta defekt, asi ho nebude pod cenu predávať niekomu inému. Defekt opraví a používa auto ďalej. Niečo iné môžeme občas sledovať pri starostlivosti o majetok v našom meste. Napríklad pri predaji reklamných plôch na stĺpoch verejného osvetlenia, pri dlhodobom prenájme celého verejného osvetlenia, či odovzdaní Stanice opatrovateľskej služby. To sú len tri z množstva príkladov, kedy sme ako riešenie problému našli v zbavení sa zodpovednosti. Tým iba ukazujeme, že niečo nedokážeme, ale niekto iný áno. Pri pohľade na peniaze, ktoré zhtne existencia úradov verejnej správy v našom meste, cítim, slušne povedané, rozpaky.
Je zvláštne, že politika ako pracovná činnosť nevytvára žiadne hodnoty, ale politici, ktorí spravujú spoločný majetok, nahonobili najviac svojho súkromného majetku práve počas politickej kariéry. Ak by rovnakým spôsobom dokázali zveľadiť aj ten majetok, ktorý sme im zverili do správy my, voliči, nevadilo by mi to. Veľmi rád by som videl tabuľku, v ktorej by som našiel, čo všetko mesto zo svojho majetku predalo alebo prenajalo a čo všetko kúpilo. A rovnako zaujímavé by bolo čítanie o tom, komu sa mestský majetok predával a predáva a prenajíma.
O Píšem o tom kvôli informácii, že mesto sa chystá predať autobusovú stanicu. Roky ju nedokázalo dostať do slušného stavu a tak našlo riešenie. Z rozhodnutí mesta a poslaneckej väčšiny v našom mestskom zastupiteľstve je stále intenzívnejšie cítiť potreba čerstvého vzduchu. Zmeny. Naozajstnej nie len kozmetickej. Ak sa má Spišská Nová Ves opäť pohnúť vpred, potrebuje čerstvú krv.

-leb-

EDITORIÁL – September 1 / 2018

oliver — Fri, 31 Aug 2018 05:57:38 +0000

Nedávno som si spomenul na dobu, keď som s nadšením čítal romány Georgea Orwella. Boli to 80-te roky minulého storočia. Naša spoločnosť, pod vedením Komunistickej strany kráčal smelo ku svojmu koncu. Desiatky rokov predtým tom pán Orwell presne popísal napr. vo svojej knihe Farma zvierat. Na nej vládli svine využívajúce psov nad stádom oviec. Jedna z nezabudnuteľných viet znela: “Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie.” Áno, presne tak fungovala naša spoločnosť v časoch budovania socializmu. A presne toto mala definitívne zlikvidovať Nežná revolúcia v roku 1989. Čím dlhšie ale budujeme sociálny štát pod vedením strany Smer-SD, tým intenzívnejšie si uvedomujem ako sa rovnosť všetkých ľudí stáva iba virtuálnym heslom vládnucich politikov. Zvýhodňovanie ľudí, ktorí sú členmi tej správnej strany je očividné aj v našom meste. Stačí si pozrieť menoslov riaditeľov verejných úradov a inštitúcií a ich politické pozadie. Okamžite nadobudnete pocit, že tí najlepší a najschopnejší ľudia sú členmi alebo prívržencami strany Róberta Fica. My ostatní sme si rovní, oni sú si rovnejší. Za posledných 12 rokov sa do našej spoločnosti nenápadne vplazil, ako had, duch socializmu. Prekvitajú firmy, ktoré s tou správno stranou spolupracujú a pravidelne jej kampaň financujú. Vedia si spočítať, že sa im to v zakázkach bohato vráti. Príkladov papalášskeho správania sa úradníkov v našom meste by som vedel ponúknuť nepočítane. Spomeniem aspoň ten posledný, pri ktorom som si opäť spomenul na múdreho pána Orwella. Mesto sa rozhodlo predať asi 1700 metrov štvorcových pozemkov. Pod jednou lesnou chatou a v jej okolí. Požiadala o to vlastníčka chaty. Ceny pri takýchto predajoch stanovujú obvykle využívaní odhadcovia. Tentokrát mesto vybralo niekoho nového. Ten sa rozhodol, že cena za 1 štvorák týchto pozemkov je približne 1 euro. Od ľudí z oblasti realít sme zistili, že obyvklá cena je asi trikrát vyššia. Ozval sa nám dokonca pán, ktorý chcel podobným spôsobom odkúpiť podobné pozemky a mesto ich cenu pred predajom zdvojnásobilo. To sa určite nestane pri predaji pozemkov pri Hnilci. Prečo? Pretože ich kupuje pani zástupkyňa primátora. A tá vie, ako zarábať veľa a nakupovať lacno. Najmä ako kupuje alebo prenajíma od mesta, pre ktoré pracuje. Ukázala to už pri nájme poľovného revíru pre združenie, ktorého je členkou. Ak sa nájde niekto, kto verí, že rovnaké možnosti, ako ona, má každý občan Spišskej Novej Vsi, bude to určite niekto s mimoriadnymi schopnosťami vnímať svet iný, než v skutočnosti je.

-leb-

Editoriál – August 2/2018

oliver — Fri, 17 Aug 2018 09:56:23 +0000

Pozeral som ráno z okna. Po trávniku a detskom ihrisku pred naším činžiakom si pokojným tempom vykračoval starší pán v zelených montérkach s nášivkou b-nova na chrbáte. V ruke niesol lopatu a pred sebou tlačil kanvu na odpad. Občas sa pre niečo zohol, položil to na lopatu a vysypal do kanvy. Mestom platené ručné čistenie verejných priestranstiev, taký má táto činnosť oficiálny názov. Keď zberač smetia pomaly odkráčal z môjho dohľadu, pocit poriadkumilovnosti sa prebudil aj vo mne. Zobral som vrece s odpadom a vybral sa ho odhodiť do kontajnera. Už som si zvykol, že po rokoch, čo sme mali možnosť náš odpad separovať, žlté aj modré kontajnery spred našich činžiakov zmizli a my odhadzujem spoločne plienky, zbytky, jedla, sklo, papier aj plastové fľaše. Na tejto ceste sme urobili riadny krok dozadu, späť do 20. storočia. Nabalený zmesou odpadov som vykročil smerom k 2 kontajnerom, ktoré slúžia asi 70 rodinám. Chcel som sa pokochať pohľadom na čerstvo uprataný trávnik, ale namiesto radosti prišlo sklamanie. Psie exkrementy, papieriky od žuvačiek, stovky špakov, ale aj plechovka od piva zostali na práve očistenom verejnom priestranstve. Službu, ktorú si ako občan platím, dostávam na zúfalej úrovni. Vrece s odpadom som chcel hodiť do kontajnera. Ten bol plný a jeho okolie pripomínalo skôr okolie domu v tej najzúfalejšej osade, ako v cebntre jedného z najkrajších miest na Slovensku. A to ešte pár metrov od kontajnerov práve vykonával veľkú potrebu nejaký opitý bezdomovec. Stratil som náladu. Moja skúsenosť nie je náhodná a už vôbec nie ojedinelá. Navštívil som veľa iných miest v zahraničí a taký neporiadok som nikdy nevidel. Ani na námestiach, ani v okrajových častiach. Žijú tam rovnakí ľudia ako my, ale využívajú asi iný systém čistenia a upratovania. Veľmi si prajem čistejšie mesto, aby tých, ktorí sú za jeho čistotu platení, nemuseli nahrádzať aktivisti, ktorí v centrálnom parku zbierajú psie výkaly, pretože sa na nich už nevládzu pozerať.A to sme si ešte za mestom postavili skládku, na ktorú zvážame odpad aj z miest, ktoré ho vo svojom okolí mať nechcú. Rád by som vedel, čo z toho máme my, obyčajní Novovešťania? Keby sme tie peniaze za skládkovanie použili aspoň na trikrát väčšiu armádu ručných čističov a ľudí, ktorí budú ich prácu kontrolovať.

-leb-

Editoríál – August 2018

oliver — Thu, 02 Aug 2018 07:54:26 +0000

Mám rád naše kúpalisko. Už dlhé roky. Som konzervatívny človek a mám rád istoty. Kúpalisko v Spišskej Novej Vsi mi preto úplne vyhovuje. Pamätám sa, ako pred vyše 10 rokmi v lokálnej televízii pán Magdoško povedal: “Na kúpalisku pribudnú aj tobogaňe. Aj ďalšie atrakcie.” Pomyslel som si, že doba si vyžaduje obrovské šmýkačky a množstvo ďalších atrakcií pre deti a dospelých, a tak ich budeme mať aj na našom kúpalisku. Jedna-dve malé šmýkačky pribudli, ale tým sa modernizácia ukončila. Nadlho. Ale ako vravím, ja mám naše kúpalisko rád. Je stále rovnaké a prijateľné sú aj ceny za vstup. A mesto namiesto obnovy a nákupu atrakcií môže dať ešte viac peňazí do verejného osvetlernia, pretože stále nefunguje tak, ako by sme si priali. Alebo nám za ušetrené postaví ďalších pár metrov cyklochodníka. Napísal nám jeden z našich čitateľov. Opisuje svoju skúsenosť z podiobného kúpaliska, ktoré financuje mesto Rimavská Sobota. Volá sa Kurinec a vraj tam chodieva aj veľa Novovešťanov. Chápete to? Veď tu máme naše kúpalisko. Dlhé roky stále rovnaké, jednoducho istota.Ale priestor na názor by mal mať každý, tak ho nechávam aj nášmu čitateľovi. Píše: “V areáli sú okrem prírodnej vodnej plochy aj nové bazény. Dva s termálnou vodou, jeden plavecký a dva detské so šmýkačkami a rôznymi detskými atrakciami. Lacno a vcelku chutne sa tam najete. K areálu bezplatne každú polhodinku premáva z RS turistický vláčik, navyše k nemu vedie asfaltový cyklochodník. Každú hodinku prešla po areáli hliadka mestskej polície. Na prírodnej vodnej ploche mesto prenajíma vodné bicykle, loďky A my sme tam počas troch dní stretli asi 4 spišskonovovoveské rodiny.”

-leb-

EDITORIÁL – Júl 2018

oliver — Sun, 08 Jul 2018 05:10:02 +0000

EDITORIÁL

Existujú fyzikálne zákonitosti, o ktorých platnosti nemá zmysel pochybovať.Mnohé z nich popísal sir Isaac Newton. Asi najznámejšia vraj vznikla po tom, ako mu spadlo zo stromu na hlavu jablko. Rovnako nepopierateľné zákonitosti prináša matematika, či chémia. Žijeme s nimi v súlade a s rešpektom. Spochybňovať ich nemá význam. Ich platnosť potvrdzuje každodenný život. Človek ich nemá šancu nijakým spôsobom ovplyvniť. Mal by sa nimi ale riadiť. Rovnako ako ľudovou múdrosťou, ktorá hovorí, že “práca chvatná, málo platná”. To všetko mi prichádza na myseľ, keď pozorujem viacero novo zrekonštruovaných ciest a chodníkov v našom meste. Keď sa ľudia sťažovali, že doprava v meste kvôli masívnym rekonštrukciám ciest na mnohých miestach kolabuje, prišla odpoveď, že treba len trochu vydržať a už čoskoro všetci oceníme tieto čulé stavebné aktivity. Nesledujem to podrobne, ale len s rozhovorov s ľuďmi som sa dozvedel, ako to vyzerá napr. na Tarči, na ul. B. Němcovej, či na Hviezdoslavovej ulici počas a po dažďoch. Zaliate chodníky aj cesty na miestach, kde bola vymenená kanalizácia naznačujú veľa o kvalite vykonanej práce. Na niektorých miestach sa kvôli tomu už začína aj drobiť nový asfaltový koberec. Ja vidím iba 2 možné dôvody týchto problémov. Alebo sa robilo nekvalitne, alebo hurá systém mal ukryť šetrenie. Ako pri množstevných zľavách niekde v obchode. Kilo banánov za 1 euro. 10 kíl za 70 centov. Aj ja som sa snažil vydržať katastrofálnu dopravnú situáciu v meste, ktorá trvá už viac než pol roka s nádejou, že všetko mi vynahradia dobré pocity s jazdy alebo prechádzok po nových cestách a chodníkoch. Ak mám byť úprimný, hrdosť a radosť nie sú práve pocity, ktoré mám pri pohľade na niektoré zrekonštruované úseky infraštruktúry v meste. Skôr si myslím, že ich životnosť bude kratšia ako životnosť elektrospotrebičov kúpených v supermarketoch.

-leb-

EDITORIÁL Jún 2018

oliver — Sat, 02 Jun 2018 05:14:48 +0000

Osmičkové roky asi majú naozaj niečo do seba. Naši hokejisti síce na olympiáde a majstrovstvách sveta diery do sveta neurobili, ale porazili ako jediní olympijských víťazov a remizovali s majstrami sveta. Škoda, že niečo podobné nebudú mať šancu urobiť na blížiacich sa majstrovstvách sveta aj naši futbalisti. Šancu dostanú iní športovci na letnej olympiáde. Nepochybujem, že niektorí dokážu zažiariť. V roku 2018 sa svojich funkcií vzdali Fico a Kaliňák. Namiesto toho, aby vyriešili vraždu nepohodlného novinára a jeho priateľky. V tomto roku prebieha aj najneobyčajnejšia predvolebná rekonštrukcia ciest a chodníkov v našom meste. A na konci roka nás čakajú komunálne voľby. Súčasný primátor mesta už kandidovať nechce. Opäť tak ukázal ako ovláda umenie včas odísť. Podobne ako v prípade prechodu z HZDS do Smeru. Roky 1948, 1968 i 1988 (Sviečková manifestácia) sľubovali najprv nádeje, nakoniec však priniesli sklamania. Hovorí sa “trikrát a dosť!” a verím, že to bude platiť. Aspoň pre Novovešťanov. Rok 2018 by mohol znamenať návrat k otvorenosti, koniec úradníckej arogancie, podozrievavosti a ukončenie atmosféry strachu. Spišská Nová Ves a jej obyvatelia si určite zaslúžia niečo nové, čo nás konečne prenesie do 21. storočia. Ak padne osmička na bok, stane sa z nej symbol nekonečna. Snáď tak neskončia aj nádeje ľudí, ktorým sa nepáčia metódy ako rodinkárstvo, politikárčenie, rozdeľovanie funkcií podľa straníckej príslušnosti, mediálna demagógia apod. Predvolebná kampaň už čoskoro prepukne. Tak vám všetkým prajem zdravý odhad úprimnosti sľubov jednotlivých kandidátov, aby nám tá osmička nespadla na bok. Namiesto nekonečna by som rád počul slovo: “Konečná!”

-leb-

Editoriál – Máj 2018

oliver — Mon, 07 May 2018 08:04:41 +0000

Hovorte si, čo chcete, ja mám apríl rád. A ten tohoročný sa nám mmioriadne vydaril. Teda aspoň čo sa počasia týka. Apríl je mesiacom Veľkonočných sviatkov, príprav na Majstrovstvá sveta v hokeji a mnohí z nás už preberajú first momenty letných dovoleniek. Manželka ma už pár rokov ťahá aj s deťmi ku moru. Pár rokov som odolal a s trochou šťastia odolám aj tento rok. Poviem vám pravdu, aj dovolenka na Slovensku môže vynikajúca. Dokonca špeciálne dovolenka na východnom Slovensku. Súhlasím, že Domaša, ani Dedinky nie sú more a ani keby sme do vody naviezli niekoľko tatroviek soli, morom sa nestanú. Ale okúpať sa v nich dá. Rovnako ako na kúpaliskách a aqua parkoch, ktorých už máme aj na východe dostatok. A teraz to ešte dôležitejšie ako slaná voda. Rečová bariéra žiadna. Ceny – oveľa nižšie. Jedlá – pokojne sa vyrovnáme kvalitou (nie pestrosťou) kdejakému Tučepi. Trošku pokrivkávame v ponuke doplnkových služieb, ale tie nahradí dobrá partia. A bonus pre nás – okrem vyvaľovania si šuniek a naberania nezdravého bronzu v prímorských letoviskách toho veľa neuvidíte. A u nás na východe určite áno. Vysoké Tatry, Slovenský raj, Levoča, Spišský hrad, Bardejov apod. Tento rok budeme dovolenkovať na domácej hrude. Prejdeme viac miest, ktoré ešte dobre nepoznáme. Nechcem patriť k tým, ktorí boli na Makarskej viackrát ako v Slovenskom raji.
Pri tejto príležitosti musím spomenúť aj úžasné rozhodnutie nášho kolegu Miša Buzu. Ten práve v apríli začal jeden super dobrodružstvo, pred ktorým sa hlboko skláňam. Rozhodol sa prebrázdiť celý Spiš po vlastných. Za 6 mesiacov ním prejde zľava, sprava, zhora, zdola a kdejako inak, ako sa len dá (a bude o svojich zážitkoch písať aj do Spišského Patriota). Na chrbáte iba krosná a v nich batoh s knihami “Jak vypiješ tak šmakuje” ktorých autorom je on sám. Bude ich ponúkať ľuďom v mestách a dedinkách Spiša, aby sa aj oni mali viac príležitostí zasmiať a poučiť. Nepochybne sa poučí aj on sám. Ako, kde a kedy, to už prezradí svojím nezameniteľným vtipným štýlom on sám. Odo mňa získava titul Spišiak roka 2018, aj keď viem, že na niečo také si Mišo nepotrpí.

Lepší Svit ako Split,
lepšíSpiš ako Niš,
lepšia Kapitula, ako dáka Tula
Východu dám palec hore,
nechýba mi vôbec more.

-leb-