Spišský Patriot - Noviny » Recepty starej macere

Z – ZUZKINA ZNAMENITÁ ZEMIAKOVÁ POLIEVKA

oliver — Thu, 01 Nov 2018 06:07:13 +0000

Ja som už vo svojom živote počul všelijaké hlúposti, ale perlou je výrok, že v starobe človek zmúdrie. Neverte tomu. Aj starenky a starci páchajú v jeseni svojho života kraviny a voloviny, nad ktorými zostáva rozum stáť. U niektorých sa dokonca žiada pri pohrebnej reči takto zanôtiť: „Menovaný(á) v posledných rokoch svojho života pohnojil(a) a zoral(a), čo sa dalo. Česť jeho(jej) nehnijúcej podmietke“. Na druhej strane ale neustálym opakovaním privádzajú švárne päťdesiatničky niektoré svoje výtvory k dokonalosti, napríklad tak, ako to robila Zuzka. Lebo keď sa pustila do roboty okolo sporáku, žiadalo sa zanôtiť: „Sláva víťazom a česť… práci!“ A o jej znamenitej zemiakovej polievočke zámerne píšem v slovenčine, lebo hoc ju varila pod kopcom na Závadke, recept si priniesla zo svojej rodnej írečitej slovenskej dediny, zo Zázrivej.

Čo tam Zuzka šupla:
sypké zemiaky, masť, cibuľu, cesnak, slaninu, hríby, hladkú múku, soľ, čierny peper celý, nové korenie celé, bobkov list, mletú červenú papriku (aj štipľavú), korenie guláš, majoránku, soľ a vegetu

Ako to pod Sosničkami varila?
Akoby ju jedna mater mala, v mlieku bola kúpavala, zlatým povojníčkom bola povíjala. Mladé letá si Zuzka v Zázrivej užívala na stráni pod kopcom Pálenice a keď sa tu opaľovala len tak, bez horného dielu (mám na mysli plaviek), miestni chlapi sa chytili kôs, keď aj bez dolného, začali s hlbokou orbou. A aj preto boli kedysi na Orave lúky pokosené, polia poorané, chlapi zadychčaní a Zuzka opálená.
Potom sa krásavica presťahovala na Spiš, presunula sa z lúky k sporáku a namiesto dvojdielnych plaviek natiahla na svoje poblednuté telo jednodielnu zásteru. Na masti vypražila nadrobno narezanú slaninku na škvarky, prihodila rovnako nadrobno narezanú cibuľu a cesnačik a keď začalo v hrnci hnednúť, ako na roli pod Sosničkami, prisypala trochu hladkej múky, pomiešala a za pár minút doliala horúcu vodu.
Akurát sa vrátil Mišo z poľovačky, zvesila mu pušku z pleca a žeby nepostával len tak, bez roboty, dala mu do ruky nôž, ošúpal zemiaky a nakrájal ich na malé kocky. Pootvoril malé okienko, čo cez neho bolo vidno k Sosničkám, ľahol na kanape a začal čistiť flintu. Jánošík by sa už vyplašil, ale Zuzka bola pokojná, lebo zástera mala oproti dvojdielnym plavkám dve podstatné výhody. Horný diel žiadny a zadný dolný diel tiež. A ako sa zvŕtala okolo pece, tak mal Mišo výhľady nielen von oknom, ale aj, ako sa odborne hovorí, do interiéru.
Potom sa Zuzka otočila zadkom, vsypala do hrnca nakrájané zemiačiky, nalámané a nasušené hríby a začala najdôležitejšia fáza varenia, lebo bolo treba všetko správne dochutiť. Začala soľou, potom pridala zopár zrniečok čierneho pepru a nového korenia, jeden bobkový list, medzi prsty gulášové korenie a nakoniec aj mletú papriku, s troškou štipľavej. V kuchyni začalo rozvoniavať a keď sa Zuzka otočila k Mišovi, voňalo už aj na záhrade a z vonku bol na malom okienku nalepený sused aj s dvoma synmi, čo sa akurát prebíjali pubertou. A keďže Zuzka varila zemiakovú dvakrát do týždňa, nečudo, že omietka pod oknom bola, ako sa hovorí na Spiši „zdrata“.
Keď po pol hodine zemiaky zmäkli, hríby zvláčneli a koreniny sa vyvarili do polievky, ostalo pridať majoránku, dochutiť vegetou a prikryť hrniec. Mišo dočistil pušku, obrátil ju smerom k okienku, susedovci naprázdno polkli a plní neuve riť eľných zážitkov sa rozbehli do exteriéru, pokosiť záhradu a poorať role.
Neviem, do čoho sa pustili tí dvaja najskôr. Jedno je ale isté. Toto je posledný recept, čo som pre vás, v rámci varenia podľa abecedy, pustil do „pľacu“. A keď som bol naposledy na Závadke, tak dedinou rozvoniavala znamenitá zemiaková polievka, nakukol som k Zuzke do okienka a ten výhľad ma znova nesklamal. Ohlásil som sa na večeru, zbehol do krčmy na jednu orosenú dvanástku a Mišovu pušku zamkol do skrine na Obecnom úrade. Veď jesť, piť a milovať, človeka nikdy neomrzí.

Lebo ako hovorí klasik: KEĎ MALA ZUZA ŠESNÁSŤ, TAK TO BOLI ČASY
STAČILO ŽE HORNÝ DIEL Z PLAVIEK ZOBLIEKLA SI
DNES SI PRE ISTOTU ZVLIEKA OBA DIELY
A MODLÍ SA ABY GENTLEMANI NEVYMRELI

Michal Buza st.

RECEPTY PODĽA ABECEDY – V – VERČA VIPRAŽA VJEDEŇSKU ŠNICĽU

oliver — Sat, 20 Oct 2018 11:02:40 +0000

Panove, bľiži še zaver abecedi i našich receptoch a tak bi som bul gurmanski diľetant, kebi som ňedal ku koncu deľikatesu, co ňešme hibec na žjadnej poradnej hosciňe krajinoch vé štiri až šesc- vjedeňsku šnicľu. Vjedňa bula už od stredoveku šidliskom špijonoch calej Europi a tak ňečudo, že toto jedlo sice vimišľeli v Talijansku, aľe „Bondofci“ ho prepašovali do Vjedňe, kuščičko zmeňili recepturu (aj velkosc) a od tich časoch ju podavaju na stol, jak kebi to bulo ich narodne jedlo. A aj še im dari nas gabac. Rovnako jak gabala Verča, co še najsamperfši bavila na Maťu Hari vo Vikartofcoch, aľe kedz aj zo starostu f stodole na šeňe vicahla, dze uklada ňeviprate trenki, ta postupila višši. A pod dluhima hrubima perinami, v kratkej cenkej nočnej košuľke, už potim ľem cahala z natvardlich hlopoch fšelijake tajnosci. Na penziju še vracila na „rodnú hruď“ a jak na obecnim uradze položila na stol vipražanu šnicľu, ta starosta sebe zvišil plat, ženi začali prikarmovac šviňe, hlopi po mešacu vičarali trenki (jeden s druhim) a v mešarňi rapidňe klesla cena brafčoveho. Ľem f kravinoch bulo zrazu ciho, jak f kosceľe, šak orginal vjedeňska šnicľa je zato taka dobra a aj veľka, bo je z ceľecini.

Co ci na stredoeuropsku hoscinu treba?
na šnicľu: ceľecina zo scehna, šmaľec, soľ, hladka muka, vajco, brezľe, citron, brusinki
na šalat: gruľe, soľ, peper, cebuľa, kvašna ogurečka, ocot, cuker, oľej, vegeta

Jak Verča postupovala:
Na začatek starosta vipisal z priležitosci Dňa obce na nascenku „verejné obstarávanie“ na šnicľu roka. Prihlašili še dva ženi, jeden hlop a Verča. Na penziji jej kratka cenka nočna košuľečka ňepomohla, ta opasala dluhi hrubi šurc, doňesla z pivňici gruľe a f šupke ich dala pomali varic. Prihlašeni hlop medzitim odstupil zo suťaže, bo na Dzeň obce koňečňe po troch rokoch zaš otvorili karčmu. V hre ostali už ľem tri ženi a tak Verča vicahla z ľadňički ceľecinu, viklepkala ju na rozmer elpé platňe, posoľila a odstavila bokom. Na taňere sebe pririchtovala trojobal (hladku muku, posoľene vajca, rozšrudľovane s ložku mľeka a brezľe).
Suťaž potim nabrala na rihlosci, bo jak še šviňe doznali, že cena za kilo kare še vo Vikartofskej mešarňi pohibuje kolo dva pejdzešat a z hodzini na hodzinu idze dole, zabarikadovali še v hľevikoch. Tota sprava vivolala paniku na ňujorskej burze a davndžonsonof indeks bul taki mali, že bukmajkrove vifasovali mikroskopi a predseda americkej centralnej banki, ujko Žerom Povel še ňehal čuc, že take švinstvo od Slovakoch ňečekal. A kačer Donald „Truba“ uvalil dvacecpercentne clo na brindzove haluški.
Ľem s Verču to ňič ňerobilo, vžala svoje falatki ceľecini, obalila ich v muke, vajcu a brezľoch, meso mala pririchtovane a mohla še puščic do šalacika. Gruľki premila v studzenej vodze, ošupala, narezala na platečki, narucala do miski a oprela še o vidli.
Medzičasom odstupili z hri aj ostatne dva ženi, bo kim še vtrepali do mešarňi, ta brafčove bulo vikupene a na haku višela už ľem polka švinskej hlavi a aj kebi ši bul čaroďejňik, kuzelňik, eskamoter abo kovač, ta skorej viklepeš hak na meso, jak švinsku hlavu.
Ostava dokončic šalacik. Cebuľa še nareže kantom na cenučke platečki, kvašne ogurečki na drobno, prida še octovocukrova voda, popepri, povegeci, naľeje kus oľejčeka a pomješa. Šalacik ku šnicľi je hotovi. Verča še odľepi od vidloch, ňeha v panvici rozpuščic šmaľec, šnicľe vipraži do šumnej hňedej barvi a stredoeuropska hoscina na Dzeň obce vo Vikartofcoch je pririchtovana. Na každi taňer še položi šnicľa, ku ňej ložečka zavaranich brusinkoch, platek citroňika a popri tim do misečki šalacik, naj sebe každi nabera, jak vladze. Bo šnicľa je taka veľka, že šalacik še už na taňer ku ňej ňevejdze.
Šicko bi še nakoňec aj dobre skončilo, ľem nasrati opozični poslaňec obecneho zastupiteľstva (co ma za ženu vegatariJanku) še obracil na ustavni sud, bo nascenka na „verejné obstarávanie“ ňevišela pri kosceľe, aľe pri verejnich zachodoch. Ešči že kim mu jeho zakoňita manželka nadiktovala protest, ta šicke vjedeňske šnicľe aj šalacik buli zjedzene, take buli fajne. A aj Verča zarucila vidli tak presňe, že opozični poslaňec sebe teraz do konca voľebneho obdobja ňešedňe na ric.

Bo jak (h)vari klasik: KEDZ CE ŽENA ZAVOLA VIMEŇIC SI NAZORI
TRIMAJ ŠE CO NAJDAĽEJ OD TAKEJ POTVORI
BO JAK ŇEZUCEKAŠ ZA LESI A ZA HORI
SPOMŇI SI NA MOJO SLOVA- VIMEŇI CI NAZORI
Michal Buza st.

RECEPTY PODĽA ABECEDY- U – URŠUĽA ROBI UDZENI UHORSKI PERKELT

oliver — Sat, 06 Oct 2018 05:47:09 +0000

S udzenim mali bars dobre skušenosci už našo narodne buditeľe, šak, jak scahľi gače, ta hňedkaj ich lapila muza a pisali poeziju, za fteru bi še ňemušel hambic aňi Kasanova. Pre istotu spomňem jedneho z ňich, co na adresu úd-eného napisal, citujem: „K údu sa maj, viň sa k ňemu, pristaň každej vo potrebe, aby dobre bolo jemu, aby dobre bolo tebe.“ Pach z udzarňičkoch spopod Tatroch še rihlo ľuftom širil do caleho Uhorska a aj na dolnej žemi dzvihali ženi kidľe aj nos hore, ľem ňerozumeli, co im to Slovaci pošilaju za dimove signali. A tak ešči dluho robili svoj perkelt z pľecka, cebuľi, papriki a paradajkoch. A žebi im jedlo voňalo za ľuftom od Horňakoch, ta pridavali udzenu slaňinu. Na Slovensku zme mali odjakživa ženi mudrejše aj sporovľivejše a tak do perkeltu davali rovno udzene pľecko a so slaňinu mascili panti na dzveroch. Preborňičku f totim smere bula ista Uršuľa z Ulože, co še znala s pľec(k)om tak privinuc, že bulo dobre ňe ľem jej, jemu, aľe aj hasičom, co oslavovali na kopcu, v penzijoňe Lipa a dzvere otvirala tak ciho, še manžel ňigdaj ňeznal, kedi še vracila od hasičoch domu.

Co še do teho perkeltu dava?
dva kila udzene pľecko, mľeta sladka paprika, štiri veľke ložki paradajkovi pretlak, jedna červena, jedna žolta a jedna žeľena paprika, tri cebuľe, tri struči cesnaku, koreňje brafčove meso, šmaľec, soľ, čarni peper a kvašnu šmetanku

Jak še to robi, kedz dohori udzarňička?
Zaklad je dostac Uršuľu z dolneho konca dzedzini na horni a aj žebi ju pri kosceľe ňezahaltovalo. Za Lipu, pri udzarňičke še zrobi pahreba, narucaju še mokre ľisti, nad dzedzinu še začňe dimic a hasiče zabučja do doľini hitofku Horkich sližakoch„hori ci maštaľ“. Uršuľa vibehňe z domu a ľeci hore kopcom. Pri kosceľe pred tabuľu s napisom „obchádzka“ s šipku do ľava stoji miništrant, kruci s kaditeľnicu, Uršuľa viľeci na kopec a až pred kapľičku še spameta, šak maštaľ ma na opačnim koncu. Aľe hasiče še raduju, bo už je tam, dze ma bic a može začac robic svoj preslaveni uhorski perkelt.
Na šmaľcu speňi cebuľu, mesko nareže na rezanki a priruci do harenca. Dafto reže na kocečki, tu ňetreba špekulovac, nakoňec to aj tak budze jedno, bo je faktom, že Uršuľa tjež vipatra ľepši f plesovich šatoch, jak f ceplakoch. Ľem na druhej straňe ceplaki še scahuju rihľejši. Ta sebe viberce. Mesko še teraz posoľi, kuščičko podinstuje vo vlasnej ščavičke, prida še paradajkovi pretlak, koreňje brafčove meso a peper, podľeje še s vodu a duši a duši a duši a to je čas odľepic Uršuľu od harenca a vľac do ňej perfše pol deci a aj kuknuc, či ma ceplaki ľem na gumu, abo previazane na pantľiku. Krasavica šedzi za stolom, od peršoch dolu ňevidno a tak hasiče zosmutňeju a žebi im bulo veselši, zrucja helmi a vľeju druhi. Uršuľa medzičasom lapi do ruki papriku troch farboch, zaš nareže, zaš na rezanki a vsipe do harenca.
Prihadzaju, jak še hvari zlate časi, bo skoro šicko še už dinstuje a tak stači ľem sem, tam stanuc od stola, priložic na pahrebu a pomješac perkelt v harencu. A pripic, žebi še „uhorčik“ vidaril. Prestafki medzi prehadzkami ku harencu še z minuti na minutu zmenšuju, ňe zato, žebi trebalo častejši pomješac, aľe zato, bo treba častejši vipic. Tota ňeprjama umera še f praksi potim ukazuje tak, že perkelt z minuti na minutu ľepši, bo še ňepripaľuje ku dnu, ľem hasiče smutňejše, bo ešči furt ňevirješili otazku, jak trimaju ceplaki na Uršuľi.
Ku koncu še nareže cesnačik na drobno, posipe zos soľu, popuči, zmješa s kvašnu šmetanku a s ložečku prida na verch perkeltu. Priľeci miništrant, namesto kaditeľnice kruci s fajnim knedľikom, daju na taňer a možu čapac, bo jak vipiješ, ta šmakuje. A aj Uršuľa še koňečňe rozhibe, scahňe mikinu a hasičom še rozjasňi, šak ceplaki na ňej trimaju, bo su na hozentragľe. Aľe už je to jedno, hlavňe, že Uršuľa ňepribehla do Lipi v pľesovich šatoch. Bo tote ňe su aňi na gumku, aňi na pantľiki, aňi na hozentragľe, aľe še vzadu zapinaju na take male hačiki, co po dzešec poldecakoch ňenajdzeš, kedz najdzeš, ta ňeodkvačkaš, kedz odkvačkaš, ta ňescahňeš a kedz aj scahňeš, ta už ši zapomnul, naco.

Bo jak (h)vari klasik: JA MAM UŽ DŇEŠKAJ JASNO, COMU ŠE TOTA ŇIGDAJ ŇEVIDALA
BO NA SEBE, ĽUDZE MOJO, ŠEDZEMDZEŠAT KIDĽE MALA
ŠAK AJ KEDZ ŠE NAD ŇU BRAUTIGAN O POLOCI NAHNUL
TA DO RANA JEJ BIZOVŇE ĽEM POLOVIČKU KIDĽOCH SCAHNUL

Michal Buza st.

RECEPTY PODĽA ABECEDY – T – TERKINA TURISTICKA TALPA

oliver — Sat, 22 Sep 2018 07:21:39 +0000

Turisticke kamaratki še rozdzeľuju na tri hlavne skupini. Tote, co hodzja pomalši, jak ja, tote, co hodzja rihľejši, jak ja a tote, co hodzja indzi, jak ja. Perfše som poznal, jak som bul mladši, bo zakľa, co ja som už bul na špici, ta oňi ešči ľem zapinali rupsak. Tote druhe som stretnul, jak som bul starši, bo zakľa oňi hiciľi špičku, ta ja som ešči ľem šnuroval vibramki. No a s trecimi še vlasňe aňi ňestretňem, bo dňeška už šaľeju na verhu dagdzi indzi a s dakim inim. Tak, jak moja turisticka kamaratka Terka, co odejšla raz večar pod ini kopec, ta sebe mušim jej famozne talpi robic sam. A žebi toho ňeščesca ňebulo malo, ta mušel som z pivňici vibrac stari rošt, vipucovac ho a nostalgicki cez ňeho kukam na kopce, jak cez mreže. Može bic, že jedneho dňa s totu moju tvardu hlavu koňečňe pohopim, že mi to zrobila ňepodmjeňečňe, nakladzem na hace ohňa z buka a odšedzim sebe zvišne dvanasc roki v trecej napravnovihovnej a pjatej cenovej skupiňe.Ľem mi muši sinator privjezc dosc tvardeho dreva.

Co mi okrem tvardej hlavi a tvardeho dreva treba?
maslo, dižonsku horčicu, sendvič, hovedzinku, cebuľu, daco žeľene a sir

Jak še mi „počas vikonu trestu“dari?
Zakladom je zložic oheň, bo dreva treba veľo a muši horec dluho, žebi še vam zrobili uhľiki, co budu falat času trimac spravnu temperaturu pod roštom. Pre totalnich začjatočňikoch prikladam navod: Na spodek papir (najľepši líbesbríf pre Terku), na to suhe cenke konariki z fichti, paru kuski treski (ľem preboha ňe šalat), meke drevo a ňezapomňice na švabľiki, inakši, naj to fras lapi, ňelapi. Jak še rozhori, už ľem futrujece s tvardim drevom.
Prišol čas spomnuc na turisticku kamaratku, jak ju vo Višnej volame Terka a začac richtovac talpu, co Slovakom na Košarnim brežku prekladame jak „podošva“ a kuharom predstavujeme jak hrjanku. Terka mi pripominala Materhorn. Tjež som še na ňeho histal tak dluho, až som zostarnul a dňeškaj už tak možem akurat kukac. Daftere slabše naturi bi už šturili hlavu pod gilotinu, mňe še uľavilo, bo koňečňe to na posce ministra vnutra pomješali a namesto šumneho hlopa tam šturili šumnu ženu. A tak to vižira aj s hrjanku, bo na uvod zmješace meke maslo s dižonsku horčicu, narežece cenke falatki zos sendviča a natrece furt jednu ku druhej, žebi sce ich potim mohli zľepic. Pametam, že Terka ešči narezala zeľer na drobno a hrjanku priložila na žeľene s maslovu stranu. Aj vi to po ňej zopakujce, ľem nadrobno režce petrušku, ňe zeler, žebi aj spravodlivosc vihrala. Tak, jak zaš tu, na ministerstve, vičarali mudru ženu za mudreho hlopa. Ľem som sebe ňe isti, či pomohlo a tak v mešarňi kupce radši falošnu švečkovicu a na mlinku pomeľce, bo potim ju už ňifto ňerozozna od totej pravej. Cebuľu narežce na malučke kusečki, prirucce k mesku, posoľce, urobce placečku a šturce medzi obidva hrjanki.
Medzičasom mi brinka mobil, že vo Višnej šedzi pri pive Terka, ta rucim šicko o žem, šedňem na bicigeľ a ľecim z Košarneho do Smižanoch. Kukam, že opravili cestu, (hore, na luke, za maringotku mam už štiricatku) ľem jak pridze rozdvojka ku Kejdze, ta asfaltka konči a ja tjež, akurat, že asfaltka na kire a ja medzi kravami. A tak ostatek z receptu na Terkinu turisticku talpu už možem podristac Risuľi, co še zohina nade mnu a ceplo mi fuči do ksichtu.
Ta moja zlata: Do sendviča ešči šturiš z každej strani kolo meska platek ementalu, preložiš a pečeš na rošce pomali, aľe dluhši, kim še ci sir ňeroztopi a ňezačňe škvaric…. Krava čeka, co budze daľej, aľe to je aj koňec receptu, ta obraci hlavu (bo zabučel dajaki ini vol), otoči še, zabrinka so zvonkom a ja ostavam na luke sam s polamanim bicigľom. A das tišic metre vzdušnu čjaru od Višnej.
Ostava pridac, že tota turisticka talpa od Terki je kaloricka bomba a objavili ju ženi v Norsku, bo jak še im hlopi vracili zo Severneho mora z ribolovu, ta ich trebalo najsamperfši rozmrazic a potim aj vracic do realiti. A aj Terka še trimala zasadi, že ľepši šturic do posceli pripečeneho Slovaka, jak romantickeho šňehuľaka. A zakľa, co ona popijala pifko vo Višnej, ta ja som še s polamanim bicigľom odšudrikal nazad na hatu, dze mi medzičasom zhašil oheň a tak som sebe namesto talpi narobil jednohubki. Bo aj to je kaloricka bomba.

Bo jak hvari klasik: JA SOM JU BARS ĽUBIL, ONA ME ĽEM RADA MALA
A TAK ME ZA INAKŠU ZABAFKU VIČARALA
RAZ JE DARMO, ŇEODŽUBEŠ, ŽIVOT IDZE DAĽEJ
ZAPOMŇI NA MATERHORN, RADŠI SEBE NAĽEJ

RECEPTY PODĽA ABECEDY – S- ŠARKIN ŠALACIK ZOS ŠĽEPKI

oliver — Fri, 31 Aug 2018 06:21:53 +0000

Šarka pohadzala z Mladej Boleslavi, dze še v šedzemdzešatim dzevjatim „loudala“ na rohu Nádražňí a Pražské ulice v kvetkovanej minikidľi a potim še v ramci vimenej rekreacije presunula v osemdzešatim roku do Višnich Ružbahoch, dze še pre zmenu „korzovala“ pri krateru v kvetkovanich bikinoch. Pre mladše ročňiki ľem pridavam, že v tim čaše ešči ňebula cudzinka, bo zme žili v spoločnim štace. Aj kedz Češki buli pre nas egzoticki materijal, co še ukazovalo, napriklad pod stanom. A žebi bul toten recept pristupni mlaďeži najmeňej do puberti, ta to napišem asi tak, že zakľa co s Češkami zme še f spacaku „tetelili“, ta so Slovenkami zme še pod deku „šmajchlovali“. Aľe na druhej straňe aj česke slepice, aj slovenske šľepki hodzili na koňec na noc spavac do kurňika. A šňivali o šmecisku, na fterim še špaciruje vičačkani kohut, (co na Čehoch kokrhá a na Slovensko kikirika) a dze ňeňi aňi sekera, aňi klat, aňi lavor s horucu vodu. Bo na šmecisku cesta každej šľepki začina, pošedavaňim na vajcoch pokračuje a v kuhiňi potim konči. Jak naš šalacik od Šarki.

Co do šalacika?
polka (pozor! ňe Poľka) šľepki, koreňova žeľeňina, cebuľa, kvašna ogurečka, cuker, soľ, mľeti čarni peper, vegeta, horčica, majoneza

Jak na šalacik?
Vihoda toteho receptu je, že budzece mac naraz dva jedla. Fajnu poľevečku zos šľepki a za ňu ešči ľepši šalacik. Šarka na začatku vľeci do mešarňi, pokurizuje mešarovi (až še mu virovnaju haki na meso) a ňeha sebe šľepku rozrubac na štiri falatki (bo taki veľki harenc, dze bi vešla cala, doma ňema). Uvari „klasickou slepičí“, vicahňe mesko na denko a jak vichladňe, obere od kosci a aj zos skurku nareže na male falatki. Daftere skurku rucaju psovi a tak im potim hodzi po dome „zdravi Dunčo“ a im hodzi po rozume „Zdravý Spôsob Výživy“. Pokrok ňezastaviš, ce fras trime. Akurat, že Dunčo kruci s hvostom, bo mu šmakuje a ja s hlavu, dze nas nakoňec došikuje tota „ZSV ečka“.
Ohabme skurkove filozoficke debati, pokukajme na Šarku, jak to robi daľej. Ku kuskom šľepki nareže na kocečki aj koreňovu žeľeňinu v pomere pejc ku štirom, ku trom a ku dvom, mam na mišľi murnu ku zeleru, ku karelabiku a ku petruške. Prida aj dva kvašne ogurečki, co tjež narezala na male koľeska, das polku narezanej cebuľi, lapi ložku a vidľičku a poradňe pomješa.
Zakľa sebe mesko a žeľeňinka hľedaju v misečke svojo spravne mesco, mi možeme na hviľečku porečovac o tim, jak rozoznace Češku od Slovenki. Ta jednoduho. Treba položic zakladnu otazku:
„Ši tu ľem tak, abo ce virucili na kire?“
Slovenka, dajme temu Števa, ňerozumi aňi jedno slovo a tak odpoveda:
„Neotravuj, cudzincov neberiem!“
Češka, dajme temu Šarka, tjež ňerozumi aňi jedno slovo, aľe odpoveda:
„Cos to říkal, vole?“
A tak sami vidzice, že zakľa co Slovenka vas poslala do ceplich krajin z voleja, Češka najsamperfši urobi „prieskum trhu“ a potim ….. vas tjež pošle do ešči ceplejšich krajin.
Ešči, že še zos Šarku poznam od osemdzešateho roku a tak možem zostac a počekac na jej famozni šalacik zos šľepki. Do pripravenej zmeski prida dzjefče voďičku z kvašneho octu a
sladkeho cukru (a tu treba skušac pomer, až kim še ňeprestaňece škeric, jak daftere našo poľitici),
s ložku naloži majonezu, priruci das pol malej ložečki horčice, zaš zamješa, popepri, povegetuje a už može vegetovac, bo šalacik je zrobeni. Ľem še ňešme hňedkaj jesc, bo teraz muši najmeňej hodzinu odľežec, žebi še v misečke spojili šicke šmaki meska, žeľeňinki a ostatneho do jednej fajnej zmeski, co še da na stol podavac, jak najľepše studzene jedlo československej kuhiňi. Šak kebi ho servirovali sudruhom Klausovi a Mečjarovi, dvacateho pjateho augusta dzevedzešat dva, na zahradze vo vile Tugendhat pri Brňe, ta bi še obidvome dobre načapali a aňi vof šňe bi ich ňenapadlo rozdzeľovac fungujuci štat. Aľe ňemajme im to za zle, hladne ľudze furt mišľja žaludkom, ňe s hlavu. A to je aj odkaz pre nas ostatnich. Skorej, jak še do dačeho puščice, poradňe še najedzce. Bruh budze trovic a hlava rozmišľac.

Bo jak (h)vari klasik: V PRAZE SE POVÍDÁ, V PRESBURGU SA RÍKÁ
V NOVEJŠI ŠE REČUJE
A AJ TAK ŠE MEDZI NAMI EŠČI FURT ŇIČ ŇEPSUJE
JAK AĽE ZAČŇEME PO FRAU MERKEL ŠPRECHOVAC
BUDZEME ZA PARU ROČKI LITOVAC AJ BANOVAC

Michal Buza st.

RECEPTY PODĽA ABECEDY – R – S RITU NA ROLADU Z ROUBAIX

oliver — Fri, 17 Aug 2018 10:28:49 +0000

Ešči, že mame Peťa Sagana, hotľem še daju kukac sem, tam (jak hlapca viložja na bicigeľ) aj športove novinki. Jak aj minule. Akurat pri geľendroch brinknul o Grajpela, zahačkal še za modri kvikstepovi lajblik Gaviriju, štopnul na paske s kermaňom Diľinovi do rebroch, ukazal dluhi nos pinokijovi Kolbrelimu a narod bul na nohoch. V takich hviľkoch moja bicigľova kamaratka Rita viskoči z otomanu, vrube dva poldeci, prevežeme še na dvoch koľesoch z bitu na Baňickej do cukrarňi na Letušnej uľici a „etapu“ skončime pri francuzkim kolačiku- roladze z Rubé. Bo aj čokoladovu roladu ma Rita rada po francuzki. Jak idze na randevú, ta nacahňe na frizuru baretku, na kark špricňe šanoár, prejdze po bulvaru Boženi Ňemcovej, opre še f pasáži o kijosk, vizaš precahňe ružom a matiné skonči doma na budari. A ja jej to ňemam za zle, bo jak še viredika z klozetu, ta to ma rada, jak som už hvarel, po francuzki.

Panove, ingredijencije.
pejc vajca (dobre to začina), dva ložki hladkej muki, stopejdzešat grami praškovi cuker, dva ložki kakafko a na polnku: dva tegľiki šmetanki na šľahaňje, dvacec deka čokoladi na vareňje a dajaki ľekvar (najľepši jahodovi, abo maľinovi)

Panove postup.
Dzeň pretim, jak podavace roladu na stol (a to v cukrarňi ňe je probľem, bo nočna šichta je už placena ňeľem v bordeloch) treba pripravic krem na polnku. Šmetanku zohrejece na sto stupňe (pozor! dzevedzešat je pravi uhol, ňe bod varu), odstavice zos šporheltu a pridavace nalamanu čokoladu. S varešku mješace, kim še čarna sladka krasavica ňerozpušči do kreolova. A potim už ľem sem, tam džobňece do zmeski a jak komplet vichladňe, šturice do ľadňički (pozor! polnku, ňe Ritu). Bo zmeska še muši do druheho rana chladzic, Rita naspak, zohrevac. A tak v praksi uplatňujece druhi termodinamicki a treci kamasutrovi zakon.
Rano staňece, žoltka višprudľujece s cukrom do kremova, pridace hladku muku, kakafko a nakoňec aj šňech z bjelkoch. Na tepšu uložice papir (pozor! ňe hajzlak, aňi daňove priznaňje), pomascice, na to čapňece cesto a v rure pečece. Ešči horuce obracice z tepši na rentu, co sce poprašili s praškovim cukrom. Potim mušice papir kus pošpricac, scahnuc a cesto aj s rentku poradňe zvinuc. Pošľece Ritu do ľadňički po vichladzeni krem (pozor! obľečenu, žebi vam ňezmarzla) a kremik zaš prešľahace, žebi še dal nacirac (pozor! na cesto, ňe na Ritu).
Važene. Historka, co tu pišem, je z ňedavnej minulosci. Aľe jak zalovim v pameci halbši, ta som sebe spomnul, že moja perfša frajerka še volala Rija (skratka od Valéria) a mala psa Ritu a moja posľedna frajerka še volala Rita a mala psa Riju. A najvekša sranda je, že od perfšej frajerki som zucekal ja, a jej zostal pes a jak mi zucekala moja posľedna frajerka, ta jej pes zostal na oplatku mňe. A tak še na mňe ľepi tota ňeščasna fizika asi cali život, bo tu še v praksi uplatňil dalši zakon. O zachovaňi hmoti a energije.
A bo ňič z ňičeho ňevzňika ľem tak, ta podzme na cesto nacirac krem, aj ľekvar. Kolač rozbaľime, rentku odložime a na jednu trecinu po dlužke natreme maliňak, abo jahoďak. Oľižeme (pozor! nožik, ňe Ritu) a možeme nacirac na cale cesto višľahani krem. Začňeme od kraja, dze bul ľekvar.
Ostava nam skrucic kolačik nazad do roladovej polohi a jak vam zvišil krem, ta natrec ho na verch kolača. Zaš lapice do ruki nož a s kantom narobice čarečki. Rita (pozor! mam na mišľi frajerku, ňe psa) zakľa može pririchtovac fšelijake sladke čački a posipac roladu. A jak ju poznam, ta budu prevažovac francuzke vzori. Oňehdaj scela urobic na verhu atrapu mulenružu aj s vertuľku, co bi še krucila, aľe še jej ňedarilo, bo v kuhiňi ňefukal vjeter. A tak vicahla z šufladki fén a jak ho puščila na trojku, ta červeni mlin še sice ešči furt ňekrucil, ľem krem z verhu roladi še premjestňil na scenu a Rita svoj vitvor promptňe premenovala na šampselizé. A basta fidľi.
Zapli zme teľevizorik. Akuratňe še išla posledna etapa. Peťo še krucil v želenim kolo viťazneho obluku, ja f trenkoch kolo Riti, Rita v negliže kolo roladi z Rubé a Rija krucila s huňatim hvostom. Bo ľem ten pes znal, že za paru mešace budze šicko inakši. Sagan v Monaku, rolada zjedzena, Rita v rici a ja s bicigľom a psom na lancušku na štartovnej čare. Šoumastgouon.

Bo jak (h)vari klasik: JAK SEBE RITA PRI BARE DVA POLDECI VRUBE
TA MUŠI NASLEDOVAC AJ ROLADA Z RUBÉ
BO JAK NA TAŇERIKU TOTEN KOLAČ ŇE JE
TA RITA ZAČŇE KURIC, PRESTAŇE PIC A ŇEJE

Michal Buza st.

RECEPTY PODĽA ABECEDY – P – PUĽAR OD PAVLI ABO PETRI ?

oliver — Thu, 02 Aug 2018 08:36:28 +0000

U nas še hvari, že od Petra a Pavla začinaju rostnuc hubi. A tak dňešne naše jedlo budze z regalu,
na fterimhrajuhlavnuulohu dve šestri, jednovaječne dvojčeta Petra a Pavla, žoltemalehubki, kurčetka a ku ňim tak akuratňe pasuje aj jeden veľkiftak, co ho slovaci v križofkoch na pejcpišu zanovito „mvuoj“, aľe vola še morka. A u nas na Spišu ho volame tak internacionalňe „puľar“. Bo naj je už tak, či tak, Petra a Pavla biju jedna na druhu, jak vajco o vajco, kurčetkasunajodvažňejšehubi v leše, bo šeňedajuzožrachrobakom a puľar je, hlopi (bez ohľadu nato, jakiscehlop) na Slovensku bizovňenajvekšiftak. Hoc u procinožcochmajueščivekšeho, aľe ten už je takiveľki, že še f križofkepiše na šesc polička- pštros. Našeho puľara na jedalnim listku kuhare zbožňuju, bo ma dzevec druhi mesa a tak može vlasňe šmakovac aj dzevec razi inakši. Uvidzime, či budzedňešni recept šmakovac aj vam?

Cošestrom na puľaratrebalo?
šnicľe z puľara, soľ, peper, šajbičkiprerosnutejslaňinki, oľej, kurčetka, mladucebuľku, stručik cesnaku, muškatoviorješek, ščavičku z naranči a jak mace ta aj kračik z medofki.

Jak to šestri robili?
Jak ši prišol do Petropavelkofcoch na naščevu, ta mušelibic doma obidva šestri, inakši ši ňigdajňepoznal s fterumaš do čiňeňja. Jak ši šečiňilľem s jednu, ta na druhidzeň ši ňeznal, či ši šečiňil malo, plano, abo je doma akurat druha šestra. A tak bulo u ňich v hiži furt veľozabavi a v kuhiňiveľostrandi. Aľepodzmevaric, bo šmjech je sicezdravi, aľeše z ňehoňenaješ.
Petra lapila do rukiperša z puľara, narezala kantom, s hranu nožikanakľepkala, osoľila a aj kus popeprila. Pavla stala pri ňej a každi jeden kusek obalila do prerosnutejslaňinki (ja davam jak obal švarcvaldsku šunku). Obvjazala s cvernu. Medzitim jej šestravicahlazosšufladki kompas, rozpalila na panvici oľej a puľara v slaňinkovej perinke poradňeopekla zo šickichšvetovichstran. Vibrala na misečku a šturila do ceplejruri. Furt, jak som kukal na ňich zo zadu, mišľel som, že veľo pijem, bo som vidzel dva rovnakezadki a štirirovnakecopiki. A to iste mečekalo, jak šeobracili ku mňe s ksichtom. Bo zašštirirovnake oči a dva jednakenosi. Scel som zamahrovavc (a aj identifikovacudalosci), ta som šeopital:
„Ta codzefčeta, jak bulo v noci?“
Ľem jak odpovedzeli, ta som ňebulaňi o cantimetermudrejši.
„Aňišeňepitaj“.
Akurat, že Petra šeušmjevala, až še jej robili jamki na ľicu a Pavla obracala oči do ňeba, až še jej robili faldi na čole.
Pre istotu som začal pucovackurčetka, narezal cebuľku na cenkekoľeska, ošupalcesnačik a rucil na panvicu, dzešepredtim opekali šnicľe z puľara. Cale som posoľil a prisipal, aľeľem medzi paľce, muškatoviorješek. Mješal som jak dzivi a husto špekuloval, či še Petre robjajamki na licoch, bo fčerabulofajňe a Pavle faldi na čole, bo še na vedľajšej posceliňevispala, abo Pavla obraca oči stlupikom, bo som ňezabral a Petra šeušmjeva, bo ševispala do ružova. V tim čaše šekurčetkadinstovali pod dekľom, Petra vžala do rukinaranče a sciskala ich, žebivipuščiliconajvecejščavički. Pridala vitlačene do harenca, kus povarila a Pavla šturila hlavu do ľadňički, vicahlašmetanku, doľala ku hubkom a ňehala, aľeľemkuščičko, prevrec. Odstavila bokom, kukla na mňe a popod fuz zakontrovala:
„Ta co Mišku, jak bulo v noci?“
Spomnul som na našeho profesora laťinčini, istehopanaRemenara, jak namhvarel: „Si tacuisses, philosophusmansisses“ (kebi ši bulciho, zostal bi ši filozofom), aľe aj totamudrosc, aj šicke ostatne, mi buli f tim okamžiku na …. (f križofke na štiri, začina na ch a konči na a).
Ešči, že še ku namprifarala Petra, z ftakochscahla cvernu, poľala ich so zosikom, pridala knedľiki a mohľizmezačacjesc. A tak som bul za dvacecminutisice o pol kila cežši, aľeaňi o cantimetermudrejši.
A na koňecostavaeščipridac dva spravi. Tote, copoznaju abecedu, ta viňehal som pismenko O, bo kedz sebe spomňece, ta už som robil v Podolincu s Olinku omeľetu. A tote, copoznajumňe, ta im došlo, že ňešicko, conapišem, je pravda. Bo v živoce to tak biva, že daftretepribehiše stali, daftereše aj mohli stac, aľedafterešehlavňe mali stac.

Bo jak (h)vari klasik: MNOHOŽENSTVO NA SLOVENSKU, ĽUDZE BOŽSKE RATA
BUDZEM SEBE MUŠEL ZOHNAC JEDNOVAJEČNEHO BRATA
A JAK POTIM VIĽECIME NA PETRU A PAVLU DVOME
BUDZE ĽETAC JEDNA V HIŽI A DRUHA PO DOME

Michal Buza st.

Varíme podľa abecedy – N – NORIKINO NOKERĽIKI S VAJCOM A BAJLAGOM

oliver — Sun, 08 Jul 2018 05:29:10 +0000

Švecki dramatik Ibsen napisal das pred stopejdzešat rokami spoločensku dramu „Dom babikoch“, aľe u nas na Slovensku še dzefčetka bavili s mackami, ňe popkami a tak še tu uvadzala na deskoch, co znamenaju švet pod nazvom „Nora“. Bo feminizmus pod Tatrami, ňe že bul f peľuhoch, u nas še aňi ňeprebaľovalo a kedz v bohatšich rodzinoch hej, ta do novinkoch. A treba otvoreňe povedzec, že najľepši še sralo na Maďar hirmondó, ňeskorši do Pravdi a aj teraz su fšelijake ďeňiki, co bi ľepši urobili, kebi še z ňich stali nočňiki. Bo bi buli aspoň na daco užitočne. V šezdzemdzešatim druhim prišla moja kamaratka z Braťislavi, Norika, na premjeru Nori, v kožuhu z norki a po predstaveňi zme ešči das hodzinu krucili s hlavu, o co vlasňe za cale tri ďejstva Švedovi išlo. V aftobuse do Petržalki zme potim hru jak tak pretrovili, ľem zaš nam vitravilo a tak zme u ňej doma, na samim kraju Braťislavi, dze už bulo vidno až do Rakuska, uvarili na protest proci zahňivajucim kapitalistom, jedlo hudobi, nokerľiki s vajcom. Bo v prekvitajucim socjalizme stali vajca, muka aj voda bagateľ.
Co do nokerlikoch idze?
za perfše na nokerľiki: polohruba muka, gruľa, vajca, voda, oľej a soľ
za druhe na bajlag: ogurki, deko, horčicovo semeno
Jak še co robi?
Na začatku otvori Norika šifoner, vimeňi norkovi kožuch za domaci ubor, naľeje z fľaški Štajna, pušči na gramofoňe Zepelinoch a odpochoduje do kuhiňi. Dzvere ňeha narokom otvorene, bo zna, že do uška mi sice budze bavic Džimi Pejdž „jú šok mí“, aľe v očoch budzem mal ešči dluho šok z jej obcahnutich ceplakoch. Na desku nasipe kopčik polohrubej muki, v stredku urobi džuru a rozbije cale vajco. Prida vlažnu vodu, kuščičko oľejčeka, posoľi a zrobi ňe bars huste cesto. Ňeha uvaric slanu vodu a cez haluškovňik sadza do vracej vodi nokerľiki. Zamješa, povari a medzitim furt obraca hlavu a sleduje, či mi ňetreba doľac piva. Daftere moderne ženi už začinaju krucic s hlavu, aľe to ešči ňeňi koňec. Bo Norika teraz precedzi nokerľiki cez šitko, da do keramickej misečki, naverch odvali falatki masla, pridze mi doľac pifko a spita še, či ňeje bars studzene a či je pena dosc husta. Kinkam z hlavu, že šicko je v richtigu, bo usta, oči aj uši mam, jak še hvari na Spišu, saturovane do ňemoti.
V druhej faze rozšprudľuje vajco so soľu (pridac možece aj na drobno nasekane paradaječki, abo papriku), poľeje nokerľiki, kus zamješa a šturi do ruri, naj še vajca s nokerľikami spoja, jak proľetari šickich krajin. Scahňe ceplotu, žebi už ľem trimala nokerľiki ceple a odbehňe na hviľečku do pivnice po bajlag. Raz som vam sľubil, že dam aj recept na horčicovo ogurečki, bo prave po ňich odišla Norika z bitu. Ogurki (a možu bic aj kus vekše) ošupece od skurki, prerežece po dlužke na štiri falatki, virežece jaderka a daľej už robice, jak klasicke nakladački, ľem za perfše steriľizujece dluhši a za druhe pridace na každu fľašečku malu ložku horčicoveho semena. A je vimaľovano.
No ňe až tak calkom, bo na pive v poharu mi spadla pena, na gramofoňe začala preskakovac ihla a Noriki dajak ňet, asi je v pivňici veľka cma. Abo sušed z dvanastki, co robi namorňika na remorkeru v Dunajplavbe. A asi to bula vražedna kombinacija- aj bars veľka cma aj svalnati sušed, bo jak še Norika po dvacec minutoch zjavila v dzveroch, ta obcahnute ceplaki mala ošuhane od sceni a v ruke namesto horčicovich ogurkoch, ľem tote klasicke. Aľe usmev na ksichce od uha k uhu, obracila platňu na druhu stranu, Džimi zacahnul „Holotalaf“, na stol priplavalo dalša fajňe vichladzene pifko a Norika v kuhiňi (a dzvere zaš narokom otvorene) vizľekla obcahnute ceplaki, žebi še jej ňeprašilo od zadku.
A jak vicahla z ruri nokerľiki s vajcom, pridala ogurečki a zavinšovala dobri šmak, ta šicko bulo zaš, jak ma bic. Šak sušed z dvanastki odplava jutre s remorkerom do Čarneho mora a kim še o mešac vraci, ta ja vimeňim žjarovečku f pivňici a Norika vipere obcahnute ceplaki. Šak o mešac idzeme zaš do ďivadla na „Skrotenie zlej ženy“ a na večeru budze dalše jedlo hudobi- kvašne gruľe. A ku ňim už ňetreba žadne ogurečki.

Bo jak (h)vari klasik: ŠVET ŠE MEŇI A KU KRAJŠIM ZAJTRAJŠKOM RUCI
KEDZ NORIKA F KUHIŇI SO SVOJIM ZADKOM KRUCI
JAK AĽE ODIDZE F CEPLAKOCH Z BITU DO PIVŇICI
TA MAM SICE PIVO V HLAVE, AĽE ŠERCO V RICI

Michal Buza st.

Varíme podľa abecedy – M – MONIKIN 3D OREHOVI MEDOVŇIK

oliver — Sat, 02 Jun 2018 05:49:27 +0000

Ja sebe daftere veci ňemožem zapametac, aj kebi som čapal ginko každi dzeň. A Alc Hajmer je na mňe zakvačeni aj f karčme, bo je všeobecňe zname, že jak udreš nad pejc piva, ta kolo stola už šedzja aj trome Hajmerovci a človek tam ňeha na koňec vlasnu hlavu. Šak aj zato ňehodzim do karčmi, kedz padze (bo tam furt zapomňem parazol), kedz mi vola šestra (mobil), kedz treba odemknuc bicigeľ (kľuče), kedz čitam novinki (briľe), abo kedz mi treba na budar (gače). Na jednej straňe je to dobre, bo tim padom hodzim do karčmoch pejc razi meňej a na druhej straňe plano, bo ľem raz pošedzim pri daskeľo pivoch a jak začňem hľedac parazol, mobil… a tak daľej, ta mušim obejsc pejc razi karčmoch vecej. Ešči cežši je zapametac sebe, jake mena maju karčmarečki a tak šicke volam jednoduho Monika. (A stari Alc Hajmer, še može isc čuzgac na Cingirik) A aj zato je dňeškajši recept na 3D medovňik z Tatri od „Moniki“ a vi ňebudzece znac od fterej, bo scela zostac, jak še hvari v Novejši, v utajenim režime (a to ňe žadni kumšt, šak režim je u nas utajeni už, kedz kus, ta tricec roki).

Najsamperfši co tam šicko idze?
a/ cesto: pol kila hladkej muki, petnasc deka praškovi cuker, dzešec deka palmarin, jedno vajco, tri veľke ložki medu, ložečka sodi bikarboni, ložečka prašku do pečiva a pejc veľke ložki mľeka
b/ poľeva: petnasc deka na cenko posekane orehi, dzešec deka praškovi cuker, dvanasc deka palmarin, dva ložki medu
c/ polnka: jedna pľehofka salko, dvacec pejc deka smetol

Za druhe, jak še 3DEČKO robi?
Už z horenapisaneho je jasne, comu še medovňik vola 3D. Bo na ňeho treba urobic tri časci a potim ich ešči aj spojic, žebi buli kompatibilne. Rovnako jasne je aj to, že karčma „idze“ kedz v ňej obsluhuje 3D karčmarka. To znamena, že: 1. Dokaže ukazac veľki vistrih. 2. Diškuruje s hlopami o hokeju, ženoch i politike. 3. Doňeše pivo s penu, ňe s bublinkami. Poučni začatek mame za sebu, možeme začac pjesc orehovi medovňik „ala Monika“.
Na uvod vimješame poradňe cesto a ňehame ho falat času odľežec. Potim ho rozdzeľime na tri časci. Lapime pľech s nizkim, ešči ľepši zos žjadnim krajom, pomascime, posipeme s muku a dame perfše dva časci upjesc do švetlohňeda. Jak je upečene, zošuhňeme na desku, naj kus vichladňe.
Zakľa še tak staňe, možeme rozebrac, jak hvarime mi na Brullke, analizovac, aspoň s jednu vetu perfše z troch D- veľki vistrih. Jak hlopi kuknu na obsah v ňim, kuk še zaroši, rozpoznac dvojeurofku od pejdzešatcentofki je f tu ranu komplikovane a jedno pivo hňed stoji, jak v Rakusku, štiri ojri.
Ňezufajme, tota cena še v Europskej uniji za paru roki virovna (o pejdzešat roki ju dobehňe aj penzija), podzme robic poľevu na verch. Dva cesta zme upekľi, trece položime na halboku tepšu, nadžabeme na ňeho poľevu, co zme predtim rozpuščili v harencu a tjež upečeme. Jak še vidarilo, mame vlasňe tri cesta, dva prazne, jedno z magľajzom na verhu. Prišol čas šicko šumňe pospajac a aj pridac vetu o druhim D. Spravna kelnerka najsamperfši sluha, jaki je nazor mudrlantoch pri stoľe a až potim začňe nadavac na treci utok, bo ňedava goli, na Maňku, bo ňedava, na predsedu ňemenovanej strani, bo dava svojim a na Gizku, bo dava každemu.
Na spodek dame perfše cesto, natreme s ľekvarom (najľepši je viňičkovi, abo višňovi), potim pridame polnku, co zme zrobili tak, že salko zme prevarili na karamel a jak vichladlo, ta zmješali zos smetolom, na to druhe cesto, zaš ľekvar a polnku. A bo už vecej prazdneho cesta ňemame, ta nakoňec položime cesto s poľevu. Lapime do ruki nožik, narucime odvažni ksicht a ešči sebe povjeme daco o trecim D, jak še čapuje spravne pivo. A tu še nazori rozhadzaju, jak medzera v karčmarkinim vistrihu. Vežňime sebe priklad z Čehoch. Už skoro rok ňemaju vladu, každi nadava na každeho a karčmi aj tak funguju. Pivo še čapuje pomali, dluho a na stol še noši s hrubu penu. A tota vam na krigľu, jak pijece, robi čarečku, taku, jak ma karčmarka vo vistrihu a vi na podpivňiku.
Ostava pridac, že s nožikom a odvažnim ksichtom ešči orežece okraje cesta, žebi bul 3D orehovi medovňik rovni a orezane zjece, žebi še toten lakocinkovi kolačik ušol aj ostatnim A kedz ku vam pridu večar na naščevu podristac o ženoch, hokeju a politike, ta prešaltujce na počasje. Bo aj o tim še da dristac jednako. Dluho a zbitočňe.

Bo jak (h)vari klasik: JAK ŠE LAPI V KARČME O HOKEJU DRISTAC
MOŽE KARČMAREČKA DALŠE PIVA HISTAC
A JAK ŠE POTIM PREŠALTUJE NA POLITICKU SCENU
TREBA NA OBSLUHU PRIBRAC DALŠU ŽENU
(BO HLOPOCH Z KARČMI AŇI S PAROM VOLOCH ŇEVIŽENU)

Michal Buza st.

Varíme podľa abecedy – L – LOKŠE, LANGOŠE, ABO ĽEČKI,

oliver — Mon, 07 May 2018 08:31:20 +0000

Lokše mam rad, bo še podavaju ku husacinke, k langošom me caha internacijonalne puto s Maďarami (bo tak to vižira, že aspoň oňi sebe v Europe trimaju vlasni ksicht), aľe recept dam dňeška na ĽEČKI, bo tote sebe s kapuscičku rad robim, kedz potrebujem prisladzic, už aj tak sladki penzisticki život. A ľečki me naučila robic Ľubka, dakedi davno, pred štiracec rokami, kedz som ku ňej hodzil, bo bivala pri mňe ňebezpečňe blizko. A jak še vikvačila v bikinoch na balkoňik a ja som oproci bival višši, ta še aňi inakši ňedalo, bo vihľad do blizkej buducnosci, ľem paru miľimetriki pod plavečki, bul toten „kategoricki imperatif“, co me scahnul dole sujdami a už som brinkal na jej dzvere. A som rad, že me v dňešnich turbulentnich časoch ňeudava za „sexuálne obťažovanie“. Asi to budze zato, bo som vtedi ňerobil producenta v Halivudze, aňi pomocneho režisera na Barandove, ba dokonca aňi nosiča kabloch na Kolibe, aľe vitvarňika na osvece. Ale bizovňe zato, bo to bulo f časoch, kedz še muži a ženi seksualňe obcežovali radzi, navzajom a beztrestňe.

Co do ľečkoch s kapustu idze?
Na ľečki: polohruba muka, vajco, kuščičko oľeja, voda a soľ
Na kapustu: hlafkova kapusta, šmaľec, cuker, soľ, škorica, kvapka koňaku
Na verh: krištal cuker, mľeti čarni peper

Jak še to robi?
Na začatku Ľubka furt nacahla totu najkratšu minikidľu v Novejši a jak bi to ňebulo v ľece, ta bi sce mišľeli, že jej na ricku spadnul z karku šal. K temu obľekla obcahnute tričko a zaklad „Sladkých hier minulého leta“ (ľem tak medzi nami, nakrucene na Kolibe) mohol začac. Z špajzki vicahla polohrubu muku, nasipala na desku taki kopčik, abo kopec (podľa teho, či som še strimal ľem na obed, abo aj na večeru) a urobila do stredku džurku, abo džuru (podľa teho, či s jednim paľcom, abo s troma). Do ňej rozbila vajco, kus posoľila, nakvapkala z oľejčeka, pridala vlažnu vodu a začala mješac, žebi še zrobilo huste cesto. Dalšu časc roboti som mal bars rad, bo lapila cesto magľac medzi rukami a pocihučki popri tim stukala a aj frizura na hlave še jej začala burtac. Jak to už v zaľubenich filmoch biva, ta aj cesto bulo za dzešec minuti popravene a prišol čas, žebi še das na pejc minutki preľeželo. Dzjefče zakľa šedlo do ušaka, zavrelo oči a ja som na ňu kukal, bo še mi bars ľubila. Šak aj zato še volala Ľubka.
Po totich pejc minutoch popravila vlasi na hlave, umila ruki, lapila valek na cesto a začala ho po deske rozvaľkavac. A tu prišli druhe božske hviľki, bo jak še nad desku nadhiňala, ta minikidľa še jej cahala (proci zakonom prirodi) višši a višši a tak som mal furt aj ľepši a ľepši prehľad, jake gački mala Ľubka akurat narucene na svojej malej ricke. A tak buli poobedňajški dakedi ružovo- -satenove, dakedi čarno- zamatove a vo švjatki bjele zos francuzku čipku. Jak vaľkace cesto, ta ho sem tam poprašujce s muku a obracajce až ho nakoňec budzece mac na deske cenučke a rovnomerňe rozvaľkane. Ľubka potim lapila do ruki ostri nožik, cesto narezala na das pejc cantimetrove pasiki, ešči raz poprašila s muku a teraz prišla veľka prestafka, bo še cesto mušelo das na hodzinku preshnuc.
Krasavica zaš šedla do ušaka, zaš zatvorila oči a jak prešlo pejc minuti a ešči furt som na ňu kukal, ta ľem tak, cez zavrete gamgi prerucila: „Mišku, ňeočumuj, pušč še do roboti.“ Ja znam, že človek ma rečovac pravdu, aľe teraz mušim zaklamac, a tak pokračujem s tim, že som hicil harenc, rozpuščil v ňim šmaľec a dal skarameľizovac cuker. Medzitim som narezal kapuscičku na co najmenše falatki, pridal do harenca, posoľil a mješal, jak dzivi. Kedz še začalo lapac o spodek, priľal som ceplej vodi, zakril s dekľom a ňehal dušic, jak hvarela Ľubka, dinstovac. Ku koncu som nasipal kus škorice a prikvapkaval z koňaku, podľa teho, či še histalo ružove, čarne, abo bjele poobedze.
Na pecu medzitim zovrela osoľena voda, Ľubka narezala pejc cantimetrovo pasiki cesta tri razi po dlužke a potim kantom, ta že še zrobili štverečki das jeden a pol krat jeden a pol (tiež som mohol rovno napisac dva cale dvacecpejc). Ľečki še vo vracej vodze prevarili, okoštovali zme, žebi buli mekke, preľali z vlažnu vodu cez šitko a poradňe premješali v kastrole, dze bula udinstovana kapuscička. Ľubka popravila kidľu (smerom dole), precahla poburtanu frizuru s hrebeňom (smerom do zadu), naložila ľečki na taňere, posipali zme s krištalcukrom a peprom a už, už zme še sceľi puščic do sladkeho obeda ľem: Krasavica ešči scela pridac kofolu, co bula na hornim regaľu a jak še za ňu nacahovala, ta obed bul až o hodzinu. Bo tentokrat buľi v ponuke červene cvernove na sposob paličkovanej čipki. A tote mam najradšej.

Bo jak (h)vari klasik: Ona: ŇESCAHUJ MI GAČKI, BO CI JEDNU PRIBIJEM
On: KEDZ ĽEM JEDNU, TA TO EŠČI DAJAK PREŽIJEM
Ona: MOŽNO, ŽE HEJ, ĽEM BUDZEŠ MAL VIBITE DVA ZUBI
On: A CO ČLOVEK ŇEVITRIME, KEDZ CE TAK BARS ĽUBI

Michal Buza st.