Ako ste sa vôbec dostali k rozhodovaniu a akým smerom sa uberá vaša rozhodcovská kariéra?

Na úvod treba povedať, že rozhodovanie nie je povolanie, keďže na Slovensku sa týmto živiť nedá. Je to skôr hobby. To, ako som s rozhodovaním začal, si pamätám dosť presne. Chodil som do prvého ročníka na „oranžové“ gymnázium v Spišskej Novej Vsi a oslovil ma vtedajší prvoligový rozhodca Pali Novotný, či by som s ním nešiel pískať v jeden športový deň zápas medzi školami, “gympel vs. baňa”. Nezmestil som sa totiž do výberu “gympla”, lebo v tom čase tam bolo ešte veľa štvrtákov a tretiakov, ktorí tvorili veľmi silný ročník. Jediný prvák čo hral, bol reprezentant a veľký talent – Vlado Hovaňák. A odvtedy mi stále, aj na tréningu, keď potrebovali rozhodcu, dali píšťalku do ruky. Oficiálnym školením do zboru rozhodcov som prešiel vďaka Vladimírovi Jasenčákovi, ktorý ma naňho prihlásil cez prázdniny medzi strednou a vysokou školou. Následne som sa za päť rokov, tvrdou prácou a absolvovaním množstva zahraničných kempov pre rozhodcov, dostal do kolektívu extraligových arbitrov. Toto je už moja 13. sezóna v extralige. Od roku 2012 som aj medzinárodným – FIBA rozhodcom. Som dvojnásobným účastníkom majstrovstiev Európy žien v roku 2015 a 2017. Počas predchádzajúcej sezóny som rozhodoval aj tri zápasy európskej časti kvalifikácie na majstrovstvách sveta mužov, ktoré budú budúci rok v Číne. Posledné tri sezóny na klubovej úrovni rozhodujem aj zápasy Champions league v basketbale mužov.

Čo vás na rozhodovaní fascinuje úplne najviac?

Určite ľudia, ktorých môžem vďaka basketbalu stretnúť. Kdekoľvek v zahraničí prídem, sú ľudia priateľskí a ústretoví, a to i napriek tomu, že sa vidíme po prvý krát. A samozrejme ešte šport ako taký, to nádherné divadlo, ktoré môže vyvrcholiť akokoľvek.

Aký trend rozhodovania sa momentálne preferuje v basketbale?

V európskom basketbale fair, no tvrdá hra, bez čo najmenšieho počtu zbytočných prerušení zo strany rozhodcov, tzv. “marginal contacts”, pretože diváci sú zvedaví na športovcov a ich výkony, a nie na koncert píšťaliek rozhodcov. Samozrejme, že sa snažím tento trend aplikovať i na Slovensku, no ono to viac závisí od hráčov, ak hrajú a správajú sa fair, tak im nie je potrebné odpískať také množstvo faulov.

Akou cestou sa uberá basketbal ako taký a ako vidíte postavenie Slovenska, ktoré sa v európskom meradle prepadlo až do suterénu?

Ten európsky sa uberá cestou zrýchlenia a väčšej atraktivity hry pre divákov a ten slovenský ho hádam bude nasledovať. Nemyslím si, že náš basketbal ako celok, je až v európskom suteréne, ešte stále sa dá byť na tom aj horšie. Dôvody tohto stavu vám ale nepoviem, pretože kritizovať je najľahšie a tých kritických mudrlantov, ktorí len rozprávajú ako by to mohlo byť, no nič pre slovenský basketbal skutočne neurobia, je množstvo a ja nebudem ďalším z nich. Osobne obdivujem zanietených jednotlivcov, bez ktorých by bol slovenský basketbal na tom ešte oveľa horšie ako dnes je.

A čo kvalita našej ligy?

K nej môžem povedať len toľko, že ani vlastne neviem, aká v skutočnosti je. Meradlom kvality ligy bola totiž stále medzinárodná konfrontácia s inými ligami. V posledných rokoch len pár tímov nabralo odvahu „popasovať“ sa so zahraničím. V súčasnom stave tak môžem akurát porovnávať jeden tím našej ligy s iným, no nie ligu ako celok. A čo mi chýba? V posledných dvoch kolách našej ligy som mal v zápasoch veľký problém so “stolíkom pomocných rozhodcov”, kde by mali sedieť kvalifikovaní pomocní rozhodcovia s licenciou a pomáhať nám v stretnutí. Skutočnosť je však častokrát taká, že pri „stolíku“ sú “fanúšikovia” domáceho družstva, ktorí komplikujú rozhodcom prácu, pretože sú zaujatí užívaním si výkonu svojho družstva a vlastne ani nevedia čo robia. Boli časy, keď dozor nad prácou pomocných rozhodcov vykonával komisár stretnutia, no už ani týchto ľudí niet. Tiež by som uvítal lepšie technické vybavenie ihrísk, ako je napríklad systém “IRS” (kamerový systém pre správne vyhodnotenie sporných herných situácií), ktorý je nápomocný pre rozhodcu. Taktiež odbúrava frustráciu i nervozitu aktérov stretnutia, tým že okamžite zabezpečí správne rozhodnutie v prípade ľudskej chyby, pretože aj arbiter sa môže mýliť, alebo i v prípade chyby technického zariadenia.

Rozhodcovia v našej lige sú často terčom kritiky. Oprávnene?

Úprimne? Najviac mi chýba komunikácia s rozhodcami a rešpekt voči ich práci. Najväčšími kritikmi sú ľudia, ktorí o práci rozhodcu nemajú najmenšiu predstavu a pravidlá basketbalu ani nevideli. Častokrát nevedia, či majú podobu knihy v tvrdej väzbe formátu A5 či podobu zošita formátu A4. A skúsim aj iný uhol pohľadu na tento dešpekt. Nikdy po celý čas môjho “basketbalového života” som ako rozhodca nenadával hráčovi za to, že netrafil spod koša, či nedal šestku, alebo že neubránil hráča súpera. Taktiež som nikdy nenadával trénerovi žiadneho družstva, že striedal, kedy nemal, alebo prečo vzal či nevzal time-out v pravý čas. No a o tom, že by som niekedy nadával manažérovi družstva či nebodaj majiteľovi alebo inému funkcionárovi, že takto slabo poskladal družstvo, či takéhoto hráča vzal, alebo uvoľnil už počas prebiehajúcej sezóny, ani nehovorím. Uznajte, aký prejav nerešpektovania práce týchto ľudí z mojej strany by to bol? A prečo to „nefunguje“ aj naopak?

Aký máte názor na to, že ani hráči, ani tréneri sa nemôžu vyjadrovať k výkonu rozhodcov do médií?

Myslím, že tento zákaz je pozitívom hlavne pre imidž ako aj celý marketing ligy. Potenciálnych sponzorov nepritiahnu umelo vytvorené škandály, pretože tí, ktorí basketbalu ozaj rozumejú, vedia, že rozhodca nemôže za družstvo, ktoré prehralo, ani dať body, ani ubrániť hráča, či doskočiť loptu. Len ľudia, čo nevedia nájsť dôvod prehry vo vlastných chybách, hľadajú chyby v iných, konkrétne v rozhodcoch. To je univerzálna výhovorka. Tým nechcem povedať, že rozhodcovia nerobia chyby. Robia ich všetci, aj tí najlepší, no práve tí si ich vedia priznať a poučiť sa z nich. Minimalizovanie chýb rozhodcov určite zabezpečí vyššie spomenutý systém “IRS”, ktorý umožňuje v zmysle pravidiel riešiť až 15 druhov sporných situácií.

Vráťme sa k vašej kariére. Aký top zápas ste rozhodovali. Báli ste sa niekedy na palubovke hnevu fanúšikov?

Povestnou čerešničkou na torte bol jednoznačne zápas Partizánu Belehrad v aréne Pionir, kde som zažil neskutočnú atmosféru, ktorá sa slovami opísať nedá. To jednoducho treba zažiť. Na ihrisku som sa nebál nikdy, to skôr pár krát po vypätom zápase, keď ľudia nezvládali príval sklamania z prehry svojho klubu a zároveň ani opojenie z alkoholických nápojov.

Na záver si nemôžeme odpustiť otázku. Ste Spišiak a iste sledujete aj výkony BK 04 AC LB SNV. Mužstvu sa dlhodobo nedarí podľa predstáv, kde je podľa vás príčina
?
Tak toto je ťažká otázka. Som síce Spišiak, no za posledné sezóny som mal možnosť vidieť, práve kvôli vlastnému basketbalovému vyťaženiu, len dva či tri zápasy. Sledoval som len výsledky a tie, máte pravdu, neboli najlepšie, i keď prostredie a podmienky sú na Spiši pre basketbal na veľmi dobrej úrovni. Som ten posledný, ktorý by mohol nájsť príčinu týchto zlých výsledkov. Neviem, či sa po toľkých prehrách nestratila u hráčov víťazná mentalita. Často je rozdiel medzi šampiónom a porazeným len v jeho hlave, v psychickej príprave na zápas. Lepšie túto stránku ale určite posúdi mentálny tréner.

Na záver by som chcel využiť tento priestor na výzvu pre tých mladých ľudí, ktorí rozmýšľajú, čo budú robiť potom, ako ukončia kariéru basketbalistu, no nechcú od basketbalu úplne odísť. Porozmýšľajte nad možnosťou stať sa rozhodcom. Je to krásne hobby a tí najlepší s basketbalom precestujú svet. Pôjdu na miesta, kam určite na dovolenku normálne nepôjdu, spoznajú nových ľudí a iné kultúry, ale čo je najdôležitejšie, nájdu množstvo priateľov z rôznych oblastí bežného života.

Oliver Buza

Cvičenci z KK IGLOW SNV naďalej svojimi výsledkami potvrdzujú, že patria medzi slovenskú špičku. Začiatkom októbra sa zúčastnili na 26. ročníku Popradského pohára v karate. Z 216 súťažiacich z 24 klubov zo Slovenska a zo zahraničia sa umiestnili na celkovom 3. mieste a v kategórii kumite jednotlivci na 2. mieste. Naši borci získali celkovo 16 medailí vo všetkých disciplínach. V disciplíne kata sme získali celkovo 6 medailí z toho 3 strieborné a 3 bronzové. V kumite sme získali 10 medailí z toho 5 zlatých, 2 strieborné a 3 bronzové. Zlato si spod Tatier odniesli Dziedzinová Lara, Dziedzinová Zara, Kešelák Dominik, Mrovčák Peter a Rafael – Mathias Petruška. Druhý októbrový víkend cestovali naši karatisti o niečo ďalej na sever. V Starej Ľubovni sa zúčastnili 3. ročníka ĽUBOVŇA CUP OPEN a opäť patrili do top 3. 316 súťažiacich z 30 klubov. Novovešťania vybojovali 14 medailí a v konečnom súčte obsadili tretiu priečku. Najjagavejšie kovy si z metropoly severného Spiša na krk zavesili Lara Dziedzinová, Dominik Kešelák a Marek Krivda.

Futbal

Štyri kolá odohrali v októbri futbalisti FK NOVES Spišská Nová Ves s výbornou bilanciou troch výhier a jednej remízy. Spišiaci najprv v 12. kole deklasovali doma rezervu prešovského Tatrana 5 – 0. Následne vyhrali v Bardejovskej Novej Vsi 2 – 1 a sériu víťazstiev spečatili na domácom trávniku, kde dokázali zdolať Giraltovce 3 – 1. V 15. kole uhrali cennú remízu v Humennom 1 – 1. „Novesákom“ patrí v tabuľke šiesta priečka.

Hokej

Výsledkovo bohatý október majú za sebou aj hokejisti HK Spišská Nová Ves. Tí zatiaľ v 1. St. Nicolaus lige podávajú kolísavé výkony a presne taký bol aj 10 mesiac v roku. Hneď v jeho úvode „padli“ Spišiaci v Martine 3 – 4 pp. Následne doma podľahli Michalovciam 0 – 5, aby o kolo na to vyhrali v Trnave 4 – 1. Nasledovala prehra v Skalici 0 – 4 a „hojdačka“ pokračovala. Doma sme zdolali Nové Zámky 5 – 3, no vzápätí prehrali s Prešovom 3 – 4 pp. Tým istým výsledkom no v náš prospech dokázali Novovešťania zvíťaziť v Bratislave a po 14.kolách okupujú ôsmu priečku prvoligovej tabuľky.

Basketbal

Nepresvedčivo vstúpili do sezóny basketbalisti BK 04 AC LB Spišská Nová Ves. Klub, ktorý sa pred sezónou netajil ambíciami okupovať stred extraligovej tabuľky, prehral úvodné tri domáce duely. Najprv Spišiaci nestačili v otváracom derby zápase na Svit a podľahli mu 74 – 109. Stovku „vyfasovali“ doma aj od Žiliny (88 – 101) a matný úvod podčiarkla ďalšia domáca prehra s Handlovou 79 – 93. Prvú výhru v sezóne zaknihovali basketbalisti na palubovke Lučenca, kde dokázali zvíťaziť 89 – 76. Nasledoval domáci infarktový zápas s Komárnom, „obuvníkov“ sme zdolali 91 – 85 až po predĺžení. „Nie je vôbec podstatné, kde sa v tabuľke nachádzate po treťom či siedmom kole. Dôležité je dostať sa do play – off a tam ukázať ako ste pripravení. Samozrejme prvé tri domáce prehry zaboleli, no nedokázali nás položiť. Tím pracuje tvrdo na tréningoch a ono sa to musí prejaviť. Za seba aj celé mužstvo môžem sľúbiť, že na palubovke aj „vypľujeme“ dušu, pretože kožu lacno nepredáme nikomu,“ skonštatoval po domácej výhre s Komárnom tréner BK Georgios Bitzanis. Ten sa po troch úvodných kolách odhodlal k výmene rozohrávačov, nevýrazného Williamsa nahradil Eric Nottage, ktorý sa okamžite zaradil medzi spišských lídrov.

Florbal

Najvyššiu domácu ligu hrajú aj obe spišskonovoveské florbalové tímy. „Mladé šípy“ odohrali v októbri štyri zápasy. V troch z nich ťahali za kratší koniec. V Záhorskej Bystrici prehrali 5 – 13, doma nestačili na Žilinu, ktorej podľahli 7 – 9. Zázraky sa nediali ani v Košiciach (3 – 8), a tak jediným pozitívnym októbrovým výsledkom ostáva výhra z palubovky Trenčína 9 – 8. FbC Young Arrows SNV tak okupuje po siedmom kole 10. priečku dvanásťčlennej tabuľky. Nešťastné sú ženské Kométy. Po legislatívnom prešľape skontumovali babám úvodné štyri zápasy, v tom piatom nestačili frustrované dievčatá na Sabinov, ktorému podľahli na jeho palubovke 3 – 9. „Do tejto sezóny sme išli s jednoznačným cieľom, a to ukázať všetkým, že nepatríme na posledné miesta v tabuľke. Tento ligový ročník nemôžme porovnávať s minulým, keďže musím pochváliť naše mladé dievčatá, ktoré na sebe popracovali a dokážu so súperkami odohrať vyrovnané súboje. Potešili nás prvé výhry v sezóne, ktoré boli pre nás veľmi dôležité. Body nám však po legislatívnom prešľape zobrali, no práve to nás nakoplo a ideme do ďalších zápasov ešte s väčšou chuťou bojovať a vyhrávať. Dúfam, že to všetko pred zápasmi vypustíme z hláv a budeme hrať tak ako doteraz. Stále veríme, že sa nám body ešte vrátia späť a že sme štyri kolá nemakali len preto, aby sme boli posledné v tabuľke,“ skonštatovala slovenská reprezentantka Klára Grossová.

Volejbal

Naplno sa rozbehli aj mládežnícke volejbalové súťaže, v ktorých chce VK SNV určite mútiť vodu. Staršie žiačky odohrajú prvé štyri kolá turnajovým spôsobom a následne sa družstvá podľa výkonnosti rozdelia na prvú a druhú osmičku. Z tej prvej sa dá postúpiť na M – SR. Novovešťanky vstúpili do prvého kvalifikačného turnaja parádne a po výhrach nad Popradom, Kežmarkom a Lendakom, zhodne po 2 – 0, sa usalašili na prvom mieste. Úspešný vstup do sezóny mali aj kadetky, v Prešove dokázali zvíťaziť dvakrát 3 – 0. Aj druhý októbrový týždeň bol pre VK úspešný. Staršie žiačky pokračovali v parádnej jazde, na ďalšom kvalifikačnom turnaji stratili len jeden set a neohrozene kraľovali svojej kvalifikačnej skupine. Kadetky dokázali doma zdolať Sninu dvakrát 2 – 0 a svoje prvé zápasy odohrali aj juniorky. Tie v úvodnom dvojzápase najprv vyhrali v Banskej Bystrici 3 – 1, no v druhom stretnutí prehrali 2 – 3. “Novovytvorené kadetsko-juniorské družstvo nastúpilo na prvé zápasy sezóny vo výbornej nálade. Dievčatá sú spolu len od augusta, ale je vidieť, že vytvorili dobrú partiu. Staršie odovzdávajú skúsenosti mladším a mladšie zasa svojou húževnatosťou a chcením dodávajú družstvu správnu športovú atmosféru. Súper bol veľmi zdatný, takže aj oba zápasy veľmi vyrovnané. S výsledkom a predvedenou hrou som spokojná, každý bodík do tabuľky bude v tomto ročníku veľmi cenný. Prvý zápas sme mali oproti súperovi mierne navrch, v druhom už bolo cítiť aj únavu, tak sa striedali dobré pasáže so slabšími. V koncovke piateho setu to už bolo aj o šťastí,” skonštatovala po úvodnom vystúpení trénerka Lenka Miháliková. Aj tretí októbrový víkend bol plný volejbalu. Staršie žiačky opäť nezaváhali a ovládli aj ďalší kvalifikačný turnaj v Lendaku, kde bez straty setu porazili všetky svoje súperky. Doma boli suverénne aj juniorky, Brusno zdolali dvakrát 3 – 1. Do súťaží prvým kolom vstúpili aj mladšie žiačky, na turnaji v Košiciach dvakrát vyhrali a raz prehrali. A trpkosť prehry okúsili aj kadetky, v derby zápase v Poprade prehrali 2 – 3 a 1 – 3. „Okrem toho, že sme sa v prvom zápase trápili so súperom, tak sme sa trápili ešte aj s vlastnou nahrávkou. Baby často nemali z čoho útočiť a pravdu povediac, je zázrak že sme uhrali 2 sety. Poprad mal kvalitný servis a taktiež výbornú hru v poli, čiže na každom bode sme sa doslova nadreli. V druhom zápase sa nahrávka zlepšila, no odišli sme kondične. Tento dvojzápas nehodnotím negatívne. Boli tam aj svetlé momenty, napríklad hra Laury Masloviakovej sa od zápasu k zápasu zlepšuje a naozaj mi robí radosť. Taktiež chválim veľkú obetavosť a chuť po víťazstve Emy Tökölyovej a Laury Valkošákovej, ktorá príjemne zapadla do kolektívu. Tento dvojzápas nám však odhalil veľké nedostatky, ktoré musíme vplyvom tréningového procesu zlepšiť. Ďakujem rodičom a všetkým priaznivcom za podporu v Poprade. Teraz nás čaká dlhšia herná pauza a ja dúfam, že sa dáme dokopy po všetkých stránkach,“ skonštatovala trénerka kadetiek Natália Bodáková.
Oliver Buza

SPIŠSKÉ DIVADLO (Ľuboslava Kozáková, marketing)
1. Jednoznačne ZAHRANIČNÝ ZÁJAZD NA DOLNÚ ZEM do miest Nadlak v Rumunsku, Báčsky Pertovac v Srbsku a Bekéšsku Čabu v Maďarsku s Kalinčiakovou hrou Reštavrácia. Srdečné prijatie našimi rodákmi, výrazná kladná ozvena, skvelá reprezentácia divadla i mesta.
2. V rámci cyklu slovenské storočie pripravujeme v januári premiéru drámy z revolučných rokov 1848-9 od ďalšieho slovenského klasika Ivana Stodolu, MARÍNA HAVRANOVÁ v réžii Emila Spišiaka.
MÚZEUM SPIŠA (Ing. Zuzana Záborská, riaditeľka)
1. Najväčší spoločenský dosah mala výstava SPIŠ V DRAMATICKÝCH UDALOSTIACH 20. STOROČIA. Výstava, ktorá mapovala udalosti spred 100 i 50 rokov. V ČSR, aj na Spiši. Akcia vznikla s podporou Fondu na podporu umenia a zahŕňala v sebe výstavu, prednášky i publikačnú činnosť.
2. Na koniec roka pripravujeme INOVÁCIU INTERIÉRU LETOHRÁDKU DARDANELY v Markušovciach. Výtvarným spracovaním tu predstavíme časovú os histórie objektu, vystavíme niektoré nové exponáty a to všetko v rámci obľúbených a tradičných vianočných koncertov.

SPIŠSKÉ OSVETOVÉ STREDISKO (Mgr. Vladimíra Barbuščáková, riaditeľka)
1. Napriek netradičnej nepriazni počasia v dňoch 23.- 24. júna považujem za nosnú akciu tohto roka 46. ročník SPIŠSKÝCH FOLKLÓRNYCH SLÁVNOSTÍ na Spišskom salaši v Spišskom Podhradí. Kvalita účinkujúcich súborov i jednotlivcov vytvorila pod Spišským hradom tú pravú nefalšovanú folklórnu atmosféru.
2. Koncom novembra nás čaká regionálna súťažná i nesúťažná prehliadka speváckych zborov pod názvom SPIŠSKÉ ZBOROVÉ DNI. Pozývam všetkých priaznivcov zborového spevu 28. 11. do koncertnej sály Reduty a 30. 11. do Chrámu Premenenia pána.

MESTSKÉ KULTÚRNE CENTRUM (Ing. Emil Labaj, riaditeľ)
1. My prinášame kultúru ľuďom, tak povediac denno- denne a je ťažké vypichnúť len jednu akciu. Medzi najvydarenejšie ale považujem júnové DNI HUMORU NA SPIŠI, ktoré si získavajú z roka na rok viac prívržencov. Lebo sú akciou multižánrovou.
2. Je nám cťou, že svoje okrúhle sedemdesiatiny oslávi , dnes už legenda slovenskej rockovej i populárnej hudby, PAVOL HAMMEL so skupinou PRÚDY práve u nás, v Spišskej Novej Vsi. Na jeho narodeninový koncert pozývam všetkých Novovešťanov 12. 11. od 18, 00 do kina Mier. I keď tam už budú chýbať jeho tradiční spoluhráči, Varga a Frešo.

GALÉRIA UMELCOV SPIŠA (Mgr. Lenka Králová, lektorka)
1. Z bohatej ponuky v roku 2018, realizovanej do dnešného dňa, vyberám ako „topku“ výstavno- edukačný projekt PUZLLE/AKVIZÍCIE V INTERAKCII 2012- 16. Návštevníci galérie sa mali možnosť cez interaktívnu hru zoznámiť s technologickými postupmi, ktoré sa skrývali za dielami 21 autorov.
2. Z troch pripravovaných výstav do konca roka by som rada upozornila na výstavu s názvom UTOPUS ČSR- ČAS PRE NOVÉ UTÓPIE. Maľba, socha i videá, ako konfrontácia utopického mesta socializmu versus predstavy nových idey o ideálnom meste súčasnosti a blízkej budúcnosti. Od 12. 12. v priestoroch Galérie umelcov Spiša

STM BANÍCKE MÚZEUM (Dana Rosová, lektorka)
1. Hádam najzaujímavejšími akciami v tomto roku bol cyklus prednášok, spojených s videoprodukciami, ktoré sa týkali turistických atraktivít v našom regióne, s akcentom na históriu baníctva. V tomto rámci sa prezentovali: Ján Petrík HISTÓRIA TURISTIKY V IGLOVE, Michal Buza 10 NAJZAUJÍMAVEJŠÍCH TURISTÍK NA SPIŠI a Jaroslav Švorc SMRŤ SI NEVYBERÁ.
2. Až do konca tohto roka dávame v múzeu priestor našim jubilantom, ktorí sa tu prezentujú svojimi prácami: Sedemdesiatnik Miloš Greisel ŽIVOT MEDZI NEBOM A PEKLOM (fotografia) a, päť a sedemdesiatnik František Žoldák ZÁTIŠIA A KRAJINKY (výtvarné diela).

DIVADLO KONTRA (Peter Čižmár, manager, herec)
1. Napriek tomu, že sme v tomto roku uviedli viacero nových pozoruhodných hier, za najväčší počin považujem scénické čítanie najlepšej hry 20. storočia ANJELI V AMERIKE, ktoré bolo premiérovo uvedené práve na našej domovskej scéne.
2. Ako jedno z mála divadiel na Slovensku nebudeme pauzovať ani medzi Vianočnými sviatkami a Silvestrom a divákom ponúkneme prehliadku starších aj nových divadelných kusov z nášho repertoáru. Tešíme sa na svojich divákov od 26. decembra až do konca roka.

SPIŠSKÁ KNIŽNICA (Zuzana Podvojská, zástupkyňa riaditeľa)
1. Najvydarenejšou akciou v tomto roku bola hneď v januári pripomienka na 95. narodeniny našej známej spisovateľky KRISTY BENDOVEJ. Na akcii, poriadanej pre verejnosť vystúpili s recitáciou jej detských básničiek žiaci ZŠ na Levočskej ulici.
2. Z viacerých podujatí, ktoré chystáme do konca roka by som vypichla 6. ročník cyklu SPIŠSKÁ BIBLICKÁ JESEŇ v rámci ktorej predstavíme širokej verejnosti formou benefičného koncertu Máriu Sabolovú a jej KARDIOGRAM VEČNEJ LÁSKY. 22. 11. o 17, 00 hod v chráme Premenenia pána.

Michal Buza st.

Čo tam Zuzka šupla:
sypké zemiaky, masť, cibuľu, cesnak, slaninu, hríby, hladkú múku, soľ, čierny peper celý, nové korenie celé, bobkov list, mletú červenú papriku (aj štipľavú), korenie guláš, majoránku, soľ a vegetu

Ako to pod Sosničkami varila?
Akoby ju jedna mater mala, v mlieku bola kúpavala, zlatým povojníčkom bola povíjala. Mladé letá si Zuzka v Zázrivej užívala na stráni pod kopcom Pálenice a keď sa tu opaľovala len tak, bez horného dielu (mám na mysli plaviek), miestni chlapi sa chytili kôs, keď aj bez dolného, začali s hlbokou orbou. A aj preto boli kedysi na Orave lúky pokosené, polia poorané, chlapi zadychčaní a Zuzka opálená.
Potom sa krásavica presťahovala na Spiš, presunula sa z lúky k sporáku a namiesto dvojdielnych plaviek natiahla na svoje poblednuté telo jednodielnu zásteru. Na masti vypražila nadrobno narezanú slaninku na škvarky, prihodila rovnako nadrobno narezanú cibuľu a cesnačik a keď začalo v hrnci hnednúť, ako na roli pod Sosničkami, prisypala trochu hladkej múky, pomiešala a za pár minút doliala horúcu vodu.
Akurát sa vrátil Mišo z poľovačky, zvesila mu pušku z pleca a žeby nepostával len tak, bez roboty, dala mu do ruky nôž, ošúpal zemiaky a nakrájal ich na malé kocky. Pootvoril malé okienko, čo cez neho bolo vidno k Sosničkám, ľahol na kanape a začal čistiť flintu. Jánošík by sa už vyplašil, ale Zuzka bola pokojná, lebo zástera mala oproti dvojdielnym plavkám dve podstatné výhody. Horný diel žiadny a zadný dolný diel tiež. A ako sa zvŕtala okolo pece, tak mal Mišo výhľady nielen von oknom, ale aj, ako sa odborne hovorí, do interiéru.
Potom sa Zuzka otočila zadkom, vsypala do hrnca nakrájané zemiačiky, nalámané a nasušené hríby a začala najdôležitejšia fáza varenia, lebo bolo treba všetko správne dochutiť. Začala soľou, potom pridala zopár zrniečok čierneho pepru a nového korenia, jeden bobkový list, medzi prsty gulášové korenie a nakoniec aj mletú papriku, s troškou štipľavej. V kuchyni začalo rozvoniavať a keď sa Zuzka otočila k Mišovi, voňalo už aj na záhrade a z vonku bol na malom okienku nalepený sused aj s dvoma synmi, čo sa akurát prebíjali pubertou. A keďže Zuzka varila zemiakovú dvakrát do týždňa, nečudo, že omietka pod oknom bola, ako sa hovorí na Spiši „zdrata“.
Keď po pol hodine zemiaky zmäkli, hríby zvláčneli a koreniny sa vyvarili do polievky, ostalo pridať majoránku, dochutiť vegetou a prikryť hrniec. Mišo dočistil pušku, obrátil ju smerom k okienku, susedovci naprázdno polkli a plní neuve riť eľných zážitkov sa rozbehli do exteriéru, pokosiť záhradu a poorať role.
Neviem, do čoho sa pustili tí dvaja najskôr. Jedno je ale isté. Toto je posledný recept, čo som pre vás, v rámci varenia podľa abecedy, pustil do „pľacu“. A keď som bol naposledy na Závadke, tak dedinou rozvoniavala znamenitá zemiaková polievka, nakukol som k Zuzke do okienka a ten výhľad ma znova nesklamal. Ohlásil som sa na večeru, zbehol do krčmy na jednu orosenú dvanástku a Mišovu pušku zamkol do skrine na Obecnom úrade. Veď jesť, piť a milovať, človeka nikdy neomrzí.

Lebo ako hovorí klasik: KEĎ MALA ZUZA ŠESNÁSŤ, TAK TO BOLI ČASY
STAČILO ŽE HORNÝ DIEL Z PLAVIEK ZOBLIEKLA SI
DNES SI PRE ISTOTU ZVLIEKA OBA DIELY
A MODLÍ SA ABY GENTLEMANI NEVYMRELI

Michal Buza st.

Ako každý začiatok, aj ten Luckin bol v Amerike ťažký. „Keď sme po čase spoznali komunitu Slovákov, ľudí, prostredie a slnečnú Kaliforniu, tak sa nám tam zapáčilo.“ Najskôr tam mali upratovaciu firmu, neskôr si založili biznis v tom, čo ich bavilo- fotografovanie. Vo vlastnej fotografickej firme, mali aj fotoateliér. Lucia sa po troch rokoch v Kalifornii vydala. „Zosobášili sme sa na krásnej pláži Laguna beach. Po štyroch rokoch sa nám narodil prvý syn Dávid a tri roky po ňom aj syn Samuel. Obaja sú americkí občania. Po návrate na Slovensko, sme im vybavili aj slovenské občianstvo.“

Rozhodnutie, vrátiť sa späť domov, bolo viac z Luckinej hlavy. „Chýbala mi rodina, a hlavne som chcela, aby deti poznali a trávili viac času s babkami a bratrancami. Tak sme sa v roku 2017 vrátili po 15 rokoch späť na Slovensko. Nad návratom do USA zatiaľ neuvažujeme, ale ani to nevylučujeme. Berieme život tak, ako je a ide. Keď sú deti šťastné, šťastní sme aj my,“ vyhlásila sympatická Lucka.

V Spišskej Novej Vsi sa už udomácnili. Otvorili si tu vlastný fotoateliér (mkfotograf). Práca manželov Kočanovcov baví. Dávajú do nej všetku energiu, lásku a dúfajú, že ich tu udrží, čo najdlhšie. „V Kalifornii bol život jednoduchší, čo sa týka financií a úradov. Na druhej strane bol však aj osamelejší, keďže sme tam žili bez rodiny. Povinnosti však máme rovnaké tu aj tam.“ Okrem nádherných cestovateľských zážitkov sa Kočanovcom po pobyte za hranicami Slovenska zmenil pohľad na život. „Najkrajšie, čo sme zažili v živote, bolo narodenie našich detí. Najťažšie, nemôcť sa podeliť o všetky tie maličkosti. Mať sestry, mamku pri sebe, keď nám deti rástli. Skype a raz do roka návšteva domova to nenahradili. Zatiaľ sme tu všetci štyria spokojní a veríme, že to tak ešte dlho bude.“
(sim)

Veľká časť úradujúcich primátorov a starostov je pred novembrovými komunálnymi voľbami vo výhode. Ovládli radničné noviny, ktoré za obecné peniaze šíria ich propagandu. Protikandidáti sa na stránky mestskej tlače môžu dostať ak tak len cez platenú inzerciu. Ukázalo to v poradí druhé hodnotenie užitočnosti, objektívnosti a verejnoprávneho charakteru mestských novín v 100 najväčších mestách, ktoré uskutočnila Transparency International Slovensko (TIS).

Z celkom 86 novín zaradených do hodnotenia až polovica (47) neponúkla čitateľom žiaden kritický názor na politiku radnice, alebo preň vyhradila menej ako percento zo svojho obsahu venovaného samosprávnym témam. Primátori naopak dominujú.

To, čo by bolo na celoslovenskej úrovni nepredstaviteľné, je v lokálnych verejnoprávnych médiách bežnou praxou. „Volebná súťaž nie je pred nadchádzajúcimi komunálnymi voľbami férová a pomáhajú ju kriviť aj radničné noviny,“ reagoval analytik TIS Michal Piško na fakt, že iba v jedinom hodnotenom titule – Ružomberskom hlase dostal bezplatný priestor protikandidát primátora.

Aj prístup protikandidátov do mestských novín cez platenú inzerciu bol výnimočný. Umožnilo ho napríklad Ružinovské Echo, to prijalo rozhodnutie, že kandidáti sa u nich môžu prezentovať týmto spôsobom. .

Na vydávanie tlačených periodík plánujú hodnotené samosprávy vynaložiť v tomto roku dokopy necelé dva milióny eur, v priemere 25.000 € na jednu samosprávu (v skutočnosti je to ešte vyššia suma, mnohé mestá do nákladov na radničné noviny nezarátali personálne náklady). Radničné printy sa pritom najčastejšie dostávajú k občanom zadarmo v schránke a sú často jediné médium, čo pokrýva samosprávu pravidelne. „Pre mestá so 16 až 30-tisíc obyvateľmi určuje zákon limit na výdavky kandidáta na kampaň 50.000 €. Až polovicu tejto sumy môžu úradujúcim primátorom de facto priniesť noviny financované z mestského rozpočtu,“ upozornil riaditeľ TIS Gabo Šípoš na neférovú výhodu. Aj to je podľa neho jeden z dôvodov, prečo viac ako dve tretiny primátorov a starostov kandidujúcich v predošlých voľbách dokázalo obhájiť svoje posty a podobnú úspešnosť možno predpokladať i v týchto voľbách.

Tlačené periodiká sú na Slovensku naďalej zneužívané, nielen na propagandu šéfov radníc ale i na vybavovanie si účtov s oponentmi. Dokonca v zvýšenej miere. Prípady, keď napádaní oponenti nedostali žiaden priestor na reakciu sa objavili až v 35 hodnotených samosprávach. V roku 2016 to bolo len v 21 tituloch. Ako najviac problematické sa z tohto pohľadu stále javia Humenské noviny, vydávané samosprávou pod vedením primátorky Jany Vaľovej.

Vaľová sa tiež v mestských novinách nadmerne zviditeľňuje. V piatich vydaniach bola zmienená až 129-krát,

Pozitívnym príkladom môže byť Prešov, ktorý sa dostal z chvosta rebríčka za rok 2016 (73. miesto z celkovo 83 miest) až na druhú priečku. „Prešovský magazín teraz primátorku nijako zvlášť neoslavuje, texty sa držia v neutrálnej spravodajskej rovine. Je tu vyhradený značný pravidelný priestor pre poslancov,“ zhodnotil Kostelanský. Polemika o problémoch mesta však i v týchto novinách absentuje.

Hodnotenie radničných novín sleduje viacero pozitívnych i negatívnych faktorov ako sú podiel samosprávnych tém v novinách, poskytnutie priestoru pre kritické a polemické názory, zapájanie verejnosti do budúcich rozhodnutí, anonymita článkov, nadmerná propagácia primátora a vedenia mesta či podiel zmienok poškodzujúcich oponentov.

Podľa Piška to poukazuje na deficit v kvalite lokálnych samosprávnych médií, keď aj najlepšie tituly nemožno označiť za naozaj užitočné ale skôr iba priemerné. Radnice pritom podľa analytika TIS majú nárok na svoje PR aj v mestských novinách, nie však do takej miery, aby z toho nebola propaganda, kde alternatívne názory vôbec nepočuť. „Za úvahu stojí, či by Slovensko po vzore susedného Česka nemalo novelizovať svoj tlačový zákon, ktorý by stanovil pravidlá založené na princípoch verejnoprávnosti a vyváženosti aj pre periodiká vydávané samosprávou,“ uzavrel Piško.

Radničné noviny Samospráva BENEFIT
2018 Zmena
2018 / 2016* Poradie
2018 / 2016
1. Ružinovské Echo BA-Ružinov 73,75% (+0,81%) (+3)
2. Prešovský magazín Prešov 66,35% (+17,34%) (+71)
3. Hlas Nového Mesta BA-Nové Mesto 64,29% (-3,61%) (-2)
4. Malacký hlas Malacky 62,84% (+6,71%) (+33)
5. Stupavské noviny Stupava 62,62% (+0,47%) (+2)
6. Račiansky výber BA-Rača 62,48% (+5,55%) (+19)
7. Radnica informuje Piešťany 62,35% (+12,96%) (+58)
8. Brezňan Brezno 61,93% (+2,92%) (+12)
9. Zvolenské noviny Zvolen 61,52% (+0,69%) (+5)
10. Život v Hlohovci Hlohovec 60,60% (-3,48%) (-7)
11. Staroturiansky spravodajca Stará Turá 60,34% (+3,19%) (+21)
12. Novinky z radnice Trnava 60,08% (-5,91%) (-10)
13. Bánovské noviny Bánovce nad Bebravou 59,55% (+2,48%) (+11)
14. KARLOVA VES – noviny všetkých Karlovešťanov BA-Karlova Ves 57,98% (+0,22%) (-3)
15. Radničné zvesti Topoľčany 57,85% (+15,83%) (+57)
16. Modranské zvesti Modra 57,21% (+1,48%) (+5)
17. Novinky z levickej radnice Levice 56,74% (-2,03%) (-11)
18. Krompašský spravodajca Krompachy 56,71% (-1,75%) (-9)
19. Ťahanovské noviny KE-Sídlisko Ťahanovce 56,25% (+12,83%) (+45)
20. Ružomberský hlas Ružomberok 56,04% (-2,37%) (-12)
21. INFO TRENČÍN Trenčín 55,96% (+1,25%) (+14)
22. Tekovské noviny Zlaté Moravce 55,86% (-0,87%) (+16)
23. Dúbravské noviny BA-Dúbravka 55,80% (+7,17%) (+22)
24. LIMKA Levoča 55,62% (+0,95%) (-5)
25. Noviny Poprad Poprad 55,54% (+8,69%) (+45)
26. Mestské noviny – dvojtýždenník mesta Lučenec Lučenec 55,17% (-4,45%) (-21)
27. Handlovské noviny Handlová 55,09% (+18,34%) (+50)
28. Staromestské noviny BA-Staré Mesto 55,00% (-2,5%) (-15)
29. Zvesti Kysuckého Nového Mesta Kysucké Nové Mesto 54,87% (+5,28%) (+14)
30. Sereďské novinky Sereď 54,79% (+3,94%) (-3)
31. Kuriér zo Severu KE-Sever 54,63% N/A N/A
32. in.ba Bratislava 54,55% (+7,74%) (+20)
33. Mikuláš Liptovský Mikuláš 54,50% (+0,71%) (-10)
34. Vrakunské noviny BA-Vrakuňa 54,42% (+0,41%) (-4)
35. Radničné noviny mesta Banská Bystrica Banská Bystrica 54,34% (-4,16%) (-19)
36. Vranovský hlásnik Vranov nad Topľou 54,28% (+5,2%) (+13)
37. Mestské noviny Žiar nad Hronom Žiar nad Hronom 53,63% (+4,93%) (+2)
38. Južan KE-Juh 53,11% (+0,52%) (+28)
39. Noviny Kežmarok Kežmarok 53,01% (+13,51%) (+32)
40. Naše Vráble Vráble 52,98% (+1,18%) (+13)
41. Čadčan Čadca 52,92% N/A N/A
42. Senčan Senec 52,46% (-3,46%) (-27)
43. Detvianske noviny Detva 52,01% (+7,29%) (+11)
44. Kubín Dolný Kubín 51,40% (+2,2%) (-8)
45. F- kuriér KE-Dargovských hrdinov 51,27% (-4,27%) (-27)
46. Ľubovnianske noviny Stará Ľubovňa 50,83% (-9,79%) (-36)
47. Petržalské noviny BA-Petržalka 50,70% (-0,51%) (-21)
48. Tempo Partizánske 49,85% N/A N/A
49. Smižiansky hlásnik Smižany 49,66% (+5,48%) (+1)
50. Michalovčan Michalovce 47,95% (+4,34%) (+11)
51. Spravodajca mesta Sabinov Sabinov 47,90% (+2,46%) (+4)
52. Sečovčan Sečovce 47,87% (+9,93%) (+11)
53. Štiavnické noviny Banská Štiavnica 46,32% (-4,29%) (-6)
54. Castrum Novum Nové Zámky 46,19% (-1,43%) (-23)
55. Novodubnické zvesti Nová Dubnica 45,89% (+1,43%) (-4)
56. KVaPka KE-Sídlisko KVP 45,66% (-3,87%) (-39)
57. Revúcke listy Revúca 44,93% (+2,49%) (+2)
58. Radničné noviny mesta Žilina Žilina 44,76% (+0,95%) (-25)
59. Považskobystrické novinky Považská Bystrica 44,75% (-6,3%) (-37)
60. Terasa KE-Západ 44,60% (-0,37%) (-3)
61. Prievidzské Echo Prievidza 44,14% (-11,62%) (-32)
62. Komárňanské listy Komárno 44,06% (-7,61%) (-21)
63. Biskupické noviny BA-Podunajské Biskupice 43,99% (-3,96%) (-15)
64. Párkány és Vidéke – Štúrovo a okolie Štúrovo 43,66% (-10,33%) (-24)
65. Skalický Press Skalica 42,48% N/A N/A
66. Slovo Šaľanov Šaľa 41,29% N/A N/A
67. NITRA Nitra 41,16% (+8,55%) (+11)
68. Fiľakovské zvesti Fiľakovo 40,67% (+4,18%) (+6)
69. Novomestský spravodajca Nové Mesto nad Váhom 40,62% (+0%) (0)
70. Ičko Spišská Nová Ves 40,61% (+1,03%) (-36)
71. Dubnické noviny Dubnica nad Váhom 40,10% (+6,31%) (+9)
72. Naša Senica Senica 39,40% (+3,92%) (+3)
73. Púchovské noviny Púchov 38,56% (-2,79%) (-29)
74. Jazerčan KE-Nad jazerom 38,09% (-3,66%) (-12)
75. Holíčan Holíč 36,68% (-4,96%) (-19)
76. Dunaszerdahelyi hírnök – Dunajskostredský hlásnik Dunajská Streda 35,88% (+3,9%) (+5)
77. Šamorín a okolie Šamorín 35,05% (-2,98%) (-10)
78. Staromestské listy KE-Staré Mesto 34,37% (-11,38%) (-32)
79. Humenské noviny Humenné 34,36% (+11,51%) (+3)
80. Tvrdošín – noviny občanov okresného mesta Tvrdošín Tvrdošín 33,72% (+3,44%) (-1)
81. Pezinčan Pezinok 32,35% (+4,03%) (-5)
82. Mesto Nitra informuje Nitra 32,16% N/A N/A
83. Galantské novinky Galanta 31,19% N/A N/A
84. Mestský Infolist Trebišov 29,19% (-6,94%) (-26)
85. Gemerské zvesti Rimavská Sobota 22,66% (+9,64%) (-2)
86. Veľkomederský hlásnik Veľký Meder 19,78% (-9,59%) (-26)
-leb-

Ak chce kandidát uspieť vo volebnej kampani potrebuje sa určitým spôsobom prezentovať. V ostatných rokoch sme však svedkami javov pripomínajúcich neslávne totalitné obdobie svetlých budovateľských zajtrajškov. Sochy v nadživotných veľkostiach mali poukázať na úspechy a moc vládnucej strany a preto „zdobili“ naše námestia. V dnešnej podobe stačí vymeniť kov za iný materiál a megaobrovské papierové hlavy nám ukazujú ako chutí moc. Mesto sme si vyzdobili nadrozmernými plagátmi v “akožechlapskom “ štýle a naše školy a škôlky sa nezaobišli bez propagovania len toho jedného „nášho“ človeka. Verím, že si tento mačovský spôsob nenájde priestor a podporu a dopadne tak, ako sľubované “večné časy”.

V týchto dňoch sme oslávili 100. výročie vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov. Ústrednou postavou tej doby bol Milan Rastislav Štefánik. I keď zo Spiša nepochádzal, ani tu nežil, je s naším regiónom úzko spätý. Jeho sestra žila v Spišských Vlachoch. Do nášho mesta sa neskôr presťahovali brat a následne tiež mama Albertína. V roku 1929 bola v parku pred evanjelickým kostolom postavená socha M. R. Štefánika, ktorú však komunistický režim odstránil. V tejto súvislosti sa natíska otázka návratu sochy na miesto, ktoré pred temer 90-imi rokmi vybrali naši predkovia.

Andrej Cpin

-leb-

-leb-