Od pradávnej minulosti bol pre obyvateľov dnešného Spiša útočiskom, miestom na bývanie, zdrojom živobytia, ale aj oddychu a zábavy. Jednoducho raj, náš raj. Ale keďže Spišiaci boli odjakživa veľkodušní, nazvali sme rajom Slovenským.
Už minimálne 5 tisíc rokov pred Kristom žili na území dnešného raja ľudia. Zvyšky ich osídlení z neolitu našli archeológovia na Smižianskom Hradisku. Ich obľúbenými obydliami boli jaskyne. Boli to lovci a pri brehoch Hornádu a ostatných tokov žili v raji tisíce rokov. Prví Slovania našli v raji, na Kláštorisku, útočisko niekedy medzi 5. a 6. storočím. Kláštorisko poslúžilo našim predkom aj neskôr, v stredoveku. Počas vpádu Tatárov sa na tomto mieste úspešne ukryli. V rovnakom období si ha za svoje sídlo vybrali aj kartuziánski mnísi. Postavili si tam kláštor a žili v ňom 3 storočia. To už prví Spišiaci v raji ťažili rudu, drevo na uhlie a stavali mlyny a huty.
Turisti začali raj objavovať až v druhej polivici 19. storočia. Prelomovým sa stalo objavenie Dobšinskej Ľadovej jaskyne v roku 1870 (Eugen Ruffinyi so spoločníkmi). K nej bol vybudovaný aj prvý turistický chodník. Prvým predchodcom hotelov a turistických chát v Slovenskom raji bola útulňa pre turistov, postavená v roku 1889 na Tomášovskom výhľade. A blížil sa čas objavovania tiesňav. Ako prvý prešli turisti v roku 1898 Veľký Sokol. Toto územie sa vtedy nazývalo Hrabušické vápencové vrchy, neskôr Hrabušické rokliny alebo Stratenská hornatina. Priliehaé pomenovanie dostalo až v roku 1921. A odvtedy, už 97 rokov, ho celý svet pozná ako Slovenský raj.
Dnes je Slovenský raj jeden z 9 národných parkov na Slovensku. Má rozlohu takmer 200 km štvorcových. Nachádza sa v ňom 11 národných prírodných rezervácií a asi 300 km turistických chodníkov. Ich špecifikom a unikátom sú technické zariadenia ako lávky, mostíky a rebríky. Okrem tiesňav je lákadlom aj 350 jaskýň. Tá Dobšinská je od roku 2000 súčasťou svetového prírodného dedičstva UNESCO.
Aj z hľadiska ochrany prírody má Slovenský raj prvenstvo. V roku 1964 bol vyhlásený za chránenú krajinnú oblasť. Národným parkom sa stal v roku 1988. O ochranu a zachovanie jeho atraktívnej a jedinečnej fauny a flóry sa starajú pracovníci Správy Národného parku Slovenský raj. A robia to dobre. Kto ich pozná, určite potvrdí, že to sú ľudia s rajom zrastení telom, dušou aj srdcom. A práve oni teraz oslavujú 50 rokov ochrany prírody v Slovenskom raji. Spišský Patriot im praje veľa síl a dobrých nápadov v práci, ktorá je na prvý pohľad možno nenápadná, ale o to dôležitejšia pre celý náš región.
Snáď neexistuje jediný Novovešťan, ktorý by Slovenský raj ešte nenavštívil. Pre mnohých je raj určite najobľúbenejšou výletnou destináciou. Aj tak vám ponúkam niekoľko informácií, ktoré poznajú iba tí najzasvätenejší. Jeho najvyššie položeným miestom je Predná hoľa (1545 m.n.m.): Najnižnižším miestom je hladina Hornádu pri Smižianskej Maši (470 m.n.m). Najdlhšou a najväčšou roklinou je Veľký Sokol (dĺžka 4,5 km, hĺbka 300 m). Najkratšou je zas Zejmarská roklina merajúca len 800 metrov. Najdlhším kaňonom je Prielom Hornádu (11,7 km). Najvyšším vodopádom je Závojový (70 m) v Sokolej doline. Európske prvenstvo v biodoverzite majú Kopanecké lúky, na ktorých rastie 75 druhov vyšších rastlín. Žijú tu najväčšie kolónie niektorých druhov netopierov v Európe a najviac motýľov na Slovensku.
Tých „naj“ má Slovenský raj ešte veľa. Nemá ich zmysel ďalej vymenúvať. Zmysel má byť na tento dar hrdí, navštevovať i chrániť ho tak, ako si to zaslúži. Aby si ho v plnej kráse mohli užiť aj ďalšie generácie Novovešťanov a turistov z celého sveta.
-leb-
FOTOGALÉRIA:
