• Úvod
  • Spravodajstvo
  • Kultúra
  • Šport
  • Fotoreportáž
  • Archív

VARIME PODĽA ABECEDI

oliver
0

A

ANČA VARI ALPSKU POĽEFKU

Mojo mile kuhare a cukrare. Až doteraz zme varili a pjekli podľa starej maceri. S halbokim

smutkom v šercu vam mušim oznamic, že še na Veľku noc odebrala na druhi švet a tak odteraz

pujdu našo recepti ňe podľa starej maceri, aľe podľa slovenskej abecedi. A tak tote mudrejše, co

ňeľem, že hodzili do školi, aľe še aj zo slovenčini daco naučili, ta už znaju, že varic začňe Anča a

Alpsku poľefku a na buduci mešac budze Barborka pjesc Buchti na pare a tak daľej až po Zdenku,

co upeče Zubača. A co še tika Anči, ta mušim povedzec, že s ňu bula v Alpoch furt veľka sranda.

Za perfše. Ňemala kondiciju, ta ju na kopec vicahla nakoňec furt lanofka. Za druhe. Rupsak nošila

mali a dnukaj mala ľem ploskačku, maľovatka a plafki. Za trece. Jak zapiskal švišč, ta od strachu

viskočila na kameň a problem bul dostac ju nazad na hodňik. No a za štvarte po ňemecki znala ľem

„ich ferštéhe nicht- -ňerozumim“. Aľe zaš že še večar ňehambila ľehnuc na penzijoňe do

manželskich posceľoch, bo z turi bula odihnuta, ruksak zrucila aj s tričkom a jak zapiščel šviščik, ta

še prituľila a f tim okamžiku zme sebe takoj porozumeľi .

S čim to robi?

pejdzešat grami masla, dva murni, jedna mala cebuľa, jeden cenki porik, dva stručiki cesnaku,

stopejdzešat grami bars tvardi sir, soľ, tri zarenka čarni peper, mľeti muškatovi orešek, majoranka a

ňezapomňice na bubujon

Jak to robi?

Staňe z posceľe, zapaľi cigaretľu, vľeje kavu, namaľuje še, zapňe teľevizorik a už na mňe kriči,

bo na kanalu ERTEEL akurat idze relacija „Vir kochen mit der Líbe- Varime s lasku“ a pri tim

ňemožem hibec, bo Anču milujem a po ňemecki šprechujem. A dobre, že varja pomali, bo sciham

ňelem prekladac, aľe aj kukac Anči halboko do očoch.

Kamera prešvenkuje cez modre kopce a mali obločik do kuhiňi, dze pri stole s denkom stoji

tirolska gazdzina a šupe cebuľu. Potim ju nakraja na male kusečki, pretre oči, vibere z košika porik

a nareže na cenke koľeska. Murni olupe, prereže na dlužku a potim ešči na male kocečki.

Kameraman prešaltuje z červenej murni na denku cez pehati vistrih na dirndľu do ksichtu s

bradavicu na noše a krasavica zacahňe: „Zo ajnfach ist das- take to je ľechke“. Aj Anča sebe to tak

mišľi, bo vistre nožki a prisamvačku, kim prejdzem z očami od prstoch k ….. až tam hore, ta statna

tirolačka už ma v ruke harenc, dava ho na šporheľt, pridava maslo a na mjernim ohňu ho rozpušča.

Potim opeče cebuľu, porik a murnu, prida preľisovani cesnak, zaľeje s bubujonom a šicko dinstuje

das dvacec minuti.

V teľevizoriku medzičasom ukažu pohľad do doľini na dzedzinu s bunču kopcami na horizonce,

mjesna kapela zacahňe „Koa hiatamadl“, (co še aňi zos slovňikom ňeda preložic), kuk še mi zarosi

a ňe v dobrim čaše, bo Anča akurat scahuje nočnu košuľku a nacahuje tričko a kim pretrem solzu v

oku, ta už vidzim ľem viduti napis „I love New York“ (co zaš preloži aj Anča a bez slovňika). Ešči,

že relacija beži daľej v ňemčiňe a tak mi moja turisticka kamarartka ňezuceka spod perini, bo sce

znac, jak še v kuhiňi pod Vildšpice vari toten ich alpski cekuti zazrak.

Kuharečka lapi do ruki tarelko, zidze do kamenej pivňici pod domom, priňeše fajňe stari tvardi sir

a nastruha na cenučke rezanki. Rozdzeli na dva polki, jednu ruci do harenca, prida kuščik mľeti

muškatovi orešek, paru zarnečka čarneho pepru, kavovu ložečku majoranki, zamješa, lapi do ruki

ložku, hlipňe a opaterňe ešči dosoľi, aľe ľem kuščičko, bo bubujon je sam o sebe skoro taki silni,

jak Ančino argumenti pod napisom aj lav ňujork. Žeľeňinka še dovari do meka, poľefka še rozdzeľi

na taňere, naverch še posipe z druhu polku sira a može še jesc.

Na kanalu erteelki (jak aj na kanaloch caleho šveta) teraz pujdze das dvacec minuti reklama o

tim, co šicko mušice doma mac, bo inakši ňesce „in“. A hvalabohu, že ja to možem mac na haku, bo

mam doma Anču, co ešči ňenacahla nohavički a tak tu mame na koncu vareňja aj odpovedz na

otazki, co su tam hore napisane. Vi na otazku „S čim to robi?“ a ja aj na otazku „Jak to robi?“

Bo jak hvari klasik: ALPSKA POĽEFKA ŠE DA UVARIC

ASI TAK ZA POL HODZINI

ľem še sama ňeuvari

BO ANČA MA TAK POL KILOMETRA

DAĽEKO DO GAZDZINI

Michal Buza st.

Rubriky

  • Editoriál
  • Šuškanda
  • (Ne)tradičná turistika
  • Spišské človečiny
  • Novovešťan v zahraničí
  • Naše talenty
  • Varíme podľa abecedy
  • Črepiny zo spišskonovoveských arén
  • Takto to vidím ja

Facebook stránka

Kontakt:

info@spisskypatriot.sk
reklama@spisskypatriot.sk