Moje ďalšie rozprávanie bude o krajine v ktorej sa začínam cítiť už ako doma. Navštívil som ju 6 krát a keďže máme s orchestrom Symphonia Wiena každoročné turné cez naše Vianočné sviatky, toto číslo nie je konečné.. Moje čínske Vianoce sa začali v oku 2010, Z tejto krajiny mám batohy nevšedných zážitkov, fantastické gastrozážitky , okrúhlych 100 koncertov v nádherných sálach, resp. palácoch hudby a myslím si, že som stihol hlbšie pochopiť m entalitu Číňanov, Čína s vyše 1,3 miliardy obyvateľov je najľudnatejšia krajina svet. Každý piaty obyvateľ našej planéty je Číňan., Môže sa pochváliť jednou z najstarších civilizácii, ktorá dala svetu mnoho významných vedeckých a technických objavov.
Prvý krát v Číne
Najprv som odolával ponuke ísť na turné do tejto krajiny cez Vianočné sviatky. Nakoniec ma kamaráti z brandže zlomili, presvedčili, že bude skvele a nikdy nezabudnem na túto krajinu. Nuž prikývol som. Po prelete cez nekonečný Sibír sme skoro ráno pristáli na obrovskom medzinárodnom letisku v Pekingu, ktoré je vraj druhým najrušnej&s caron;ím letiskom sveta. Nasledoval nekonečný rad na imigračnom, kde si každého odfotili a zobrali otlačok prstu. V útrobách letiskovej haly nás už s vlajočkami Symphonia Wiena v ruke čakali naše sprievodkyne z agentúry, ktoré sa nám venovali počas celého pobytu.
Mestá
Na všetky mestá, ktoré som navštívil si už ani nepamätám, niektoré sa mi však navždy vryli do pamäte a sú to Bejing, Shanghai, Tianjin, Guangzhou, Wuhan, Xuzhou, Nanjing, Hangzhou, Changsha, Nanning, Xiamen, Harbin, Hohhot, Taiyuan, Haikou, Schenzen.
Hohhot
Naše posledné turné v Číne začínalo v meste s názvom Hohhot. V plániku bola poznámka, že leží vo vnútornom Mongolsku, ale je čínskou provinciou. Tešili sme sa na exotiku. Po prílete som ako prvý z orchestra dostal batožinu a vydal sa smerom von z letiskovej haly. Tam ma čakal mierny šok. Kráčal som, zmorený, nevyspatý a v tom začali okolo mňa tancovať a spievať dve nádherné číňanky v krojoch. Do tváre mi zasvietili svetlá, dve kamery sa zapli a redaktorka l& aacute;manou angličtinou mi dávala veľmi úsmevné otázky typu ,,ako sa mi páči v meste Hohhot? ako sa mi páči v letiskovej hale?“ Mesto som nevidel ani na obrázku, ani naživo ale určite je krásne odpovedal som. Nuž aká otázka, taká odpoveď.
V tomto meste bola zvláštna atmosféra. . Po koncerte nás pozvali do miestnej reštaurácie kde nám vystrojili neskutočnú večeru a kultúrny program. Sedeli sme za okrúhlymi stolmi, ktoré sa točili. V strede stola bola obrovská nádoba zahrievaná miernym ohňom. Bolo v nej ochutené mlieko z jaka, vraj lokálna pýcha a delikatesa. Personál nosil každých 5 minút nové a nové misy plné najrozličnejších jedál. Človek si nevedel vybrať čo skôr. V rámci kult& uacute;rneho programu nám spieval spevák, ktorý využíval techniku bruchospeváka a niektoré piesne zaspieval v dvojhlase. To sme videli po prvykrát v živote a s padnutou sánkou sme nahrávali toto predstavenie na mobil. Po speváckom výkone chytil do rúk nástroj podobný violončelu, až na ten rozdiel, že mal iba dve struny. Doslova odpálil na ňom skladby, ktoré imitovali cval koňov v typických mongolských rytmoch. Človek nevedel, či ma skôr jesť, alebo počúvať.
Harbin
Pri spomienke na toto mesto sa vo mne prebudí pocit chladu. Harbin je považovaný za najchladnejšie mesto Číny a ja to môžem zodpovedne potvrdiť. Cez deň bola bežná teplota mínus 34 stupňov . Mesto leží na ďalekom severovýchode krajiny neďaleko hraníc s Ruskom a má skôr európsky než ázijský štýl. Preto je Harbin nazývaný aj Paríž východu, alebo malá Moskva. Harbin je celosvetovo známy aj svojím Ice and Snow Festival. Je to rozprávkové ľadové divadlo, ktoré vznik&aacut e; každoročne pri brehoch rieky, odkiaľ kusy ľadu vyrezávajú a tvoria z nich ľadové paláce, sochy a rôzne atrakcie. Pre predstavu, niektoré ľadové paláce boli také veľké ako naša Reduta. Všetky sú nádherne nasvietené a človeku zaberie pár hodín kým ich všetky prejde. Je to ohromujúci zážitok.
Bejing
Hlavné mesto Číny je okrem ľudí (je ich tu 11 miliónov) plné pamiatok (Zakázané mesto, Chrám nebies, Lama Temple, park Beihai), Letný palác, Vtáčie hniezdo (hlavný štadión olympiády), či trhov (od trhu s hodvábom až po trh s jedlom a tarantulami).
Pracovití Číňania sa po 22:00 uberajú pod periny, a tak si môžete užiť pokojnú nočnú prechádzku po námestí Tiananmen a pri bráne Nebeského pokoja. Občas sa s vami niekto bude chcieť vyfotografovať, občas sa vám niekto prihovorí, len aby si s vami precvičil základy angličtiny.
Pamiatky? Tak rovno tie najväčšie na svete. Z najväčšieho námestia na svete sa dostanete práve do Zakázaného mesta, ktoré bolo viac ako 500 rokov dostupné iba členom dynastie a za neoprávnený vstup na tieto miesta hrozila poprava. Dnes sa do komplexu 9999 miestností dostanete bez hrozby popravy, avšak za poplatok 40/60 juanov. Treba si všímať strechy. Čím viac výjavov zvierat na ich okrajoch, tým významnejšia je to budova. V Zakázanom meste vládne pokoj a úžas.
Lama temple (budhistický chrám)
Hoci v Číne panuje komunizmus, nájdete v Pekingu množstvo chrámov. Na mňa osobne zapôsobil najviac budhistický Lama Temple. Po vstupe sme zapálili sviečku, ktorej dym slúži na odohnanie zlých duchov, zatočili sme modlitebnými mlynčekmi a prešli postupne po piatich sálach, pričom v každej je sediaci Budha väčší, ako v tej predchádzajúcej. V piatej sále (lepšie povedané v pavilóne) si polámete krk, aby ste 26 m vysokú sochu Budhu vytesanú z jedného bloku santalového dreva v tesnali do jedného záberu. Štátom hlásaný ateizmus postupne nahrádza návrat k náboženstvu. Najbližšie majú Číňania k tibetskému budhizmu, konfucionizmu a taoizmu.
Confuciov palác
Confucius bol jedným z najväčších filozofov sveta. Jeho chrám, sídlo a háj (hrob), je miesto, ktoré má v sebe výnimočnú atmosféru pokoja a harmónie. Pri prehliadke týmto magickým miestom ma oslovil výrok vtesaný do skaly: ,,Ten kto chce ísť k prameňu, musí ísť proti prúdu.“
McDonald
Prvú časť spomienok na Čínu ukončím na mieste, ktoré spája celý svet. Po niekoľkých dňoch ochutnávok miestnych špecialít sme dostali chuť na “hambáče”. Nabehli sme do McDonaldu a ja som pokúsil jedlo objednať. Rukami nohami som vybavil objednávku a pre istotu som stále ukazoval jeden palec na znak toho, že chcem jeden hamburger. Po pol hodine čakania som dostal sáčok, kde bolo zabalených šesť hamburgerov. Nastalo vysvetľovanie, ktoré neviedlo k ničomu. . Po čase som to vzdal, svoj hamburger som zjedol a ostatné rozdal. Neda lo mi to a spýtal som sa nášho čínskeho manažéra čo to mohlo znamenať. V čínštine znamená palec hore číslovku šesť. Viac o úžasných mestách, miestach a gastronómii Číny nabudúce.
Peter Šterbák
