Prišla jeseň. V ročnom kolobehu predposledné obdobie. Niekedy býva krásna, slnečná, plná farieb. Tento rok sme si ale zatiaľ užili skôr tú jej menej peknú tvár. Meteorológovia sľubujú, že ukáže aj tú krajšiu. Zákonmi prírody sa riadi aj náš život. Detstvo, dospelosť stredný vek a staroba sú ako jar, leto, jeseň a zima. Celkom logicky je október Mesiacom úcty k starším (ale aj Mesiacom zdravých zubov). Nebudem nosiť drevo do lesa a hovoriť o tom, aké je dôležité byť pozorní k seniorom počas celého roka, nielen v októbri. Nechcem byť ako politici, ktorí navštívia Domov dôchodcov len v októbri, alebo tesne pred voľbami. Viac ma trápi, kam sa z našeho života vytratila úcta. Pamätám si, ako malý chlapec, na prechádzke s rodičmi môj otec každú chvíľu pred niekým zložil klobúk a pozdravil sa. Mal úctu zažitú, proste v krvi. A keď sa s mamou o niekom rozprávali, tak to bolo vždy o tom, čo ten človek dokázal. Či už v dobrom, alebo v zlom. Nie o tom, koľko má peňazí, út, alebo mileniek. Ľudí kedysi viac zaujímalo, akí tí druhí sú, čo ich trápi, z čoho sa tešia. Vnútro, nie povrch. A o tom je, podľa mňa, úcta. Zaujímať sa o druhých, úprimne, nielen z povinnosti. Vedieť o nich viac, než “zaručené” správy o ich majetku, alebo politickej príslušnosti.Viete si predstaviť úctu na našej politickej scéne? Ja nie. Úcta je tam , kde ide o človeka a politické strany pripomínajú skôr vyhladované vlčie svorky, schopné zožrať aj vlastných jedincov.
“Úctivá poklona,” tak sa pri stretnutí zdravili naši starí rodičia svojim priateľom, ale aj ľuďom, ktorých poznali iba z videnia. Spišská Nová Ves mala vtedy oveľa menej obyvateľov a takmer všetci sa navzájom poznali. Potom sa dlhé roky časť našich ľudí začala zdraviť “Práci česť!” Priateľov nahradili súdruhovia (našťastie len v časti obyvateľstva). Tam niekde sa stratil aj elementárna úcta človek k človeku. Demokracia sa opäť vrátila, ale mám pocit, že si so sebou zabudla zobrať aj zabudnutú úctu.
-leb-
