Turisticke kamaratki še rozdzeľuju na tri hlavne skupini. Tote, co hodzja pomalši, jak ja, tote, co hodzja rihľejši, jak ja a tote, co hodzja indzi, jak ja. Perfše som poznal, jak som bul mladši, bo zakľa, co ja som už bul na špici, ta oňi ešči ľem zapinali rupsak. Tote druhe som stretnul, jak som bul starši, bo zakľa oňi hiciľi špičku, ta ja som ešči ľem šnuroval vibramki. No a s trecimi še vlasňe aňi ňestretňem, bo dňeška už šaľeju na verhu dagdzi indzi a s dakim inim. Tak, jak moja turisticka kamaratka Terka, co odejšla raz večar pod ini kopec, ta sebe mušim jej famozne talpi robic sam. A žebi toho ňeščesca ňebulo malo, ta mušel som z pivňici vibrac stari rošt, vipucovac ho a nostalgicki cez ňeho kukam na kopce, jak cez mreže. Može bic, že jedneho dňa s totu moju tvardu hlavu koňečňe pohopim, že mi to zrobila ňepodmjeňečňe, nakladzem na hace ohňa z buka a odšedzim sebe zvišne dvanasc roki v trecej napravnovihovnej a pjatej cenovej skupiňe.Ľem mi muši sinator privjezc dosc tvardeho dreva.
Co mi okrem tvardej hlavi a tvardeho dreva treba?
maslo, dižonsku horčicu, sendvič, hovedzinku, cebuľu, daco žeľene a sir
Jak še mi „počas vikonu trestu“dari?
Zakladom je zložic oheň, bo dreva treba veľo a muši horec dluho, žebi še vam zrobili uhľiki, co budu falat času trimac spravnu temperaturu pod roštom. Pre totalnich začjatočňikoch prikladam navod: Na spodek papir (najľepši líbesbríf pre Terku), na to suhe cenke konariki z fichti, paru kuski treski (ľem preboha ňe šalat), meke drevo a ňezapomňice na švabľiki, inakši, naj to fras lapi, ňelapi. Jak še rozhori, už ľem futrujece s tvardim drevom.
Prišol čas spomnuc na turisticku kamaratku, jak ju vo Višnej volame Terka a začac richtovac talpu, co Slovakom na Košarnim brežku prekladame jak „podošva“ a kuharom predstavujeme jak hrjanku. Terka mi pripominala Materhorn. Tjež som še na ňeho histal tak dluho, až som zostarnul a dňeškaj už tak možem akurat kukac. Daftere slabše naturi bi už šturili hlavu pod gilotinu, mňe še uľavilo, bo koňečňe to na posce ministra vnutra pomješali a namesto šumneho hlopa tam šturili šumnu ženu. A tak to vižira aj s hrjanku, bo na uvod zmješace meke maslo s dižonsku horčicu, narežece cenke falatki zos sendviča a natrece furt jednu ku druhej, žebi sce ich potim mohli zľepic. Pametam, že Terka ešči narezala zeľer na drobno a hrjanku priložila na žeľene s maslovu stranu. Aj vi to po ňej zopakujce, ľem nadrobno režce petrušku, ňe zeler, žebi aj spravodlivosc vihrala. Tak, jak zaš tu, na ministerstve, vičarali mudru ženu za mudreho hlopa. Ľem som sebe ňe isti, či pomohlo a tak v mešarňi kupce radši falošnu švečkovicu a na mlinku pomeľce, bo potim ju už ňifto ňerozozna od totej pravej. Cebuľu narežce na malučke kusečki, prirucce k mesku, posoľce, urobce placečku a šturce medzi obidva hrjanki.
Medzičasom mi brinka mobil, že vo Višnej šedzi pri pive Terka, ta rucim šicko o žem, šedňem na bicigeľ a ľecim z Košarneho do Smižanoch. Kukam, že opravili cestu, (hore, na luke, za maringotku mam už štiricatku) ľem jak pridze rozdvojka ku Kejdze, ta asfaltka konči a ja tjež, akurat, že asfaltka na kire a ja medzi kravami. A tak ostatek z receptu na Terkinu turisticku talpu už možem podristac Risuľi, co še zohina nade mnu a ceplo mi fuči do ksichtu.
Ta moja zlata: Do sendviča ešči šturiš z každej strani kolo meska platek ementalu, preložiš a pečeš na rošce pomali, aľe dluhši, kim še ci sir ňeroztopi a ňezačňe škvaric…. Krava čeka, co budze daľej, aľe to je aj koňec receptu, ta obraci hlavu (bo zabučel dajaki ini vol), otoči še, zabrinka so zvonkom a ja ostavam na luke sam s polamanim bicigľom. A das tišic metre vzdušnu čjaru od Višnej.
Ostava pridac, že tota turisticka talpa od Terki je kaloricka bomba a objavili ju ženi v Norsku, bo jak še im hlopi vracili zo Severneho mora z ribolovu, ta ich trebalo najsamperfši rozmrazic a potim aj vracic do realiti. A aj Terka še trimala zasadi, že ľepši šturic do posceli pripečeneho Slovaka, jak romantickeho šňehuľaka. A zakľa, co ona popijala pifko vo Višnej, ta ja som še s polamanim bicigľom odšudrikal nazad na hatu, dze mi medzičasom zhašil oheň a tak som sebe namesto talpi narobil jednohubki. Bo aj to je kaloricka bomba.
Bo jak hvari klasik: JA SOM JU BARS ĽUBIL, ONA ME ĽEM RADA MALA
A TAK ME ZA INAKŠU ZABAFKU VIČARALA
RAZ JE DARMO, ŇEODŽUBEŠ, ŽIVOT IDZE DAĽEJ
ZAPOMŇI NA MATERHORN, RADŠI SEBE NAĽEJ