V dnešnom pokračovaní spomínania na návštevu nášho blízkeho, ale nie príliš poznaného, suseda – Ukrajiny sa chcem zamerať predovšetkým na jej obyvateľov.
Mentalita
Ukrajinci sú veľkým národom. S viac ako 50 miliónmi obyvateľov patria k najväčším národom starého kontinentu. Ukrajinci sú Slovania s typickými zakorenenými základnými charakterovými črtami, ako hrdosť, pohostinnosť, temperament, srdečnosť a odolnosť. Ukrajinci si radi potrpia na okázalé gestá a ctia si dávny zákon pohostinnosti. I keby mali trieť biedu, pohostia Vás ako kráľa a vy sa nebudete stačiť diviť nad tým, odkiaľ to všetko zohnali. Sú schopní zadlžiť sa iba preto, aby Vám dokázali svoju štedrosť a pohostinnosť. Nesmiete však zabúdať, že hosťovi vzniká povinnosť oplatiť pohostinnosť svojmu hostiteľovi. To, čo mi okamžite udrelo do očí, bol vzťah k obliekaniu. Aj chudobnejší ľudia sa (pokiaľ im to situácia aspoň trošku umožňuje) obliekajú vkusne a štýlovo. Na Slovensku mám občas pocit, že sme národom športovcov, či trekujúcich turistov. Ukrajinci sú v obliekaní serióznejší., Ženy sa obliekajú skutočne ako ženy, majú svoj štýl a povestný šarm, vďaka čomu bývajú Ukrajinky vyhlásené krásavice. Často volia obuv na podpätkoch i napriek chodníkom, ktoré pripomínajú skôr tankodrom. I účesy obyvateľov sú iné. U mužov dominuje zostrih na Iváňušku – to znamená nakrátko ako čerstvý branec v armáde. U žien sa nedalo nepovšimnúť účes, ktorý je veľmi populárny, a to chirurgicky presná ofina, ktorá mnohokrát vyzerala ako prilba hlavy. Nuž, ale aj to malo svoje čaro a až na malé výnimky to bolo vkusné.
Jazero Karjera a opitý taxikár
Na odporúčanie miestnych ľudí (otázka znela: ,,Kde sa dá dobre vykúpať“) sme sa vydali taxíkom na neďaleké niekoľko kilometrov vzdialené jazero Karjera, hlboké viac než 70 metrov a veľmi čisté. Na jazere bola vybudovaná reštaurácia, bar a v upravenej časti jazera sa odohrával turnaj vo vodnom póle, Počas opaľovania a kúpania sme sa rozprávali s miestnymi a tí nám ochotne dali nové odporúčania kde, čo, ako, za koľko atď. Popoludní som zavolal som nášmu taxikárovi, aby po nás prišiel tak ako sme sa dohodli. Nuž, ale ten mal iné plány a neobťažoval sa ani len zdvihnúť telefón. Tak som sa rozhodol, že trošku dobrodružstva nezaškodí a vydali sme sa na cestu po svojich. Po chvíli sa na nás doslova vyrútilo staré žiguly, akoby nás chcelo zraziť. Zastavilo, dvere sa rozleteli do korán a ja som nakukol, čo za Fittipaldi keruje. Šofér bol doslova pod obraz Boží. Červený, opitý Ukrajinec zareval davaj, sadaj, ideme. Pozerám, že ceduľa taxi bola hodená na zadnom sedadle, tak reku aspoň trošku jazdiť vie, napadlo mi. Nuž, nechcelo sa nám chodiť peši, nasadli sme a nastala adrenalínová jazda, pri ktorej som mal neustále ľavú ruku tesne pri volante šoféra, ak by náhodou. Vodič si ako istiaci prvok vybral stredovú čiaru, čo oproti idúcim šoférom spôsobovalo nemalé šoky (tak ako aj nám). Po chvíli sme zastali na benzínke, kde prišiel personál a natankoval vopred zaplatenú sumu, ktorú som uhradil ja. Bolo to 100 UAH, čo je v prepočte 3 Eurá aj niečo. Počas cesty mestom sme zažili karneval trúbenia a neustále uisťovanie taxikára mimo služby, že on vie, čo robí. Dopravil nás, s obrovskou dávkou šťastia, na dohodnuté miesto a namiesto pozdravu zašomral, že či mu nedám ešte 20 hrivien. Moja odpoveď bola ,,dasvidania“.
Ceny
Človek si na Ukrajine môže dopriať aj to, čo u nás, doma (mám na mysli bežnú populáciu obyvateľstva). Ceny ubytovania, gastronómie, služieb, dopravy (taxíky, autobusy, vlaky) sú pre Slovákov veľmi príjemné. Na predstavu uvediem niekoľko príkladov. Objednali sme si cez booking krásny veľmi slušný wellnes hotel neďaleko centra Užhorodu, kde cena za noc bola po zľave 16 Eur. V hotelovej reštaurácii sa každodenne odohrávali súboje s ukrajinskými gastro delikatesami. Za bežný obed (nie denné menu) človek s polievkou, druhým jedlom, minerálkou, dezertom nechal okolo 5 Eur, a to sme boli vo vychytenej reštaurácii. Naše gastro dobrodružstvá viedli celým Užhorodom a skúsili sme toho skutočne požehnane. Na promenáde s krásnym výhľadom je situovaná vychytená reštaurácia, v ktorej sme si jeden večer dali obrovské hovädzie steaky s kartuškami (zemiakmi) a opekanou zeleninou. Cena bola taká chutná, vynikajúca ako samotné jedlo – 5 Eur. Cena čapovaného piva sa pohybuje okolo 50 centov, cena pressa s mliekom okolo 60 centov, cena obľúbeného boršču sa pohybovala okolo 1 eura. A lacné sú aj taxíky. Ale radím: dohodnúť sa s taxikárom vopred. Tento zoznam by som mohol doplniť o mnoho údajov, ale najlepšie bude ak si to zistíte osobne u nášho východného suseda.
Zakarpatskí Ukrajinci
Od konca 11. storočia až do polovice 20. storočia bolo Zakarpatsko súčasťou viacerých štátnych útvarov: Uhorska, Rakúska, Rakúsko – Uhorska a Československa. Neskôr sa oblasť pričlenila k Maďarsku, potom k Ukrajine a následne k ZSSR. Žijú tu Ukrajinci, Rusi, Maďari, Nemci, Slováci, Česi, Srbochorváti, Rusíni a iní. Je to poriadny mix národností. Výhodou je, že sa viete dorozumieť aj zmiešanou hatlaninou všetkých týchto jazykov. Rusíni (ako napr. náš člen výpravy) majú výhodu, lebo im je ukrajinsky jazyk naozaj blízky. V krajných prípadoch sa z nášho Roba stal tlmočník a prekladateľ hlavne pri mladšej generácii Ukrajincov, ktorí jazykovo nie sú až takí zdatní. Ale našinci nemusia mať obavy, určite sa rukami nohami dohovoríte a ak budete mať šťastie, tak aj plynule nejakým svetovým jazykom. (pokračovanie nabudúce)
Peter Šterbák
