Novovešťanka, Lucka Kočanová hneď po ukončení školy vedela, že chce cestovať. So svojim nastávajúcim, odišli na 5 rokov do Veľkej Británie. Potom sa presťahovali do Spojených štátov amerických- do Kalifornie. Tu prežili 10 rokov. „Bola to pre nás oboch nová výzva. Počas života v Anglicku, som pracovne vycestovala do Ameriky, do Bostonu a veľmi sa mi tam páčilo. Chcela som toho vidieť a spoznať viac. Keďže v Kalifornii žil môj švagor už niekoľko rokov, naše rozhodnutie to uľahčilo,“ prezradila Lucka.
Ako každý začiatok, aj ten Luckin bol v Amerike ťažký. „Keď sme po čase spoznali komunitu Slovákov, ľudí, prostredie a slnečnú Kaliforniu, tak sa nám tam zapáčilo.“ Najskôr tam mali upratovaciu firmu, neskôr si založili biznis v tom, čo ich bavilo- fotografovanie. Vo vlastnej fotografickej firme, mali aj fotoateliér. Lucia sa po troch rokoch v Kalifornii vydala. „Zosobášili sme sa na krásnej pláži Laguna beach. Po štyroch rokoch sa nám narodil prvý syn Dávid a tri roky po ňom aj syn Samuel. Obaja sú americkí občania. Po návrate na Slovensko, sme im vybavili aj slovenské občianstvo.“
Rozhodnutie, vrátiť sa späť domov, bolo viac z Luckinej hlavy. „Chýbala mi rodina, a hlavne som chcela, aby deti poznali a trávili viac času s babkami a bratrancami. Tak sme sa v roku 2017 vrátili po 15 rokoch späť na Slovensko. Nad návratom do USA zatiaľ neuvažujeme, ale ani to nevylučujeme. Berieme život tak, ako je a ide. Keď sú deti šťastné, šťastní sme aj my,“ vyhlásila sympatická Lucka.
V Spišskej Novej Vsi sa už udomácnili. Otvorili si tu vlastný fotoateliér (mkfotograf). Práca manželov Kočanovcov baví. Dávajú do nej všetku energiu, lásku a dúfajú, že ich tu udrží, čo najdlhšie. „V Kalifornii bol život jednoduchší, čo sa týka financií a úradov. Na druhej strane bol však aj osamelejší, keďže sme tam žili bez rodiny. Povinnosti však máme rovnaké tu aj tam.“ Okrem nádherných cestovateľských zážitkov sa Kočanovcom po pobyte za hranicami Slovenska zmenil pohľad na život. „Najkrajšie, čo sme zažili v živote, bolo narodenie našich detí. Najťažšie, nemôcť sa podeliť o všetky tie maličkosti. Mať sestry, mamku pri sebe, keď nám deti rástli. Skype a raz do roka návšteva domova to nenahradili. Zatiaľ sme tu všetci štyria spokojní a veríme, že to tak ešte dlho bude.“
(sim)