Poviem vám pravdu – to teda bol marec! Teplá, mrazy, plné námestia, pád vlády a ešte aj Veľká noc. A Slovensko si pripomenulo aj 30. výročie sviečkovej demonštrácie. Počasie je nevypočítateľné a kresťanské sviatky nemenné. To, čo njaviac hýbalo slovenskou spoločnosťou bola politika. Dovoľte mi, aby som o nej pár slov napísal aj ja. Keď sa premiér Fico pri podávaní svojej demisie vyškieral do tváre prezidenta, cítil som nesmierniu trápnosť. On sa v tej chvíli vyškieral do tváre všetkým slušným ľuďom na Slovensku. Hoci tesne pred tým so svojou kamennou hranatou tvárou hovoril, ako strašne mu záleží na vyšetrovaní vraždy novinára Janka Kuciaka a jeho priateľka. Týmto gestom ukázal, že mu na tom nezáleží vôbec. Alebo, že mu možno viac záleží na tom, aby sa nevyriešila vôbec. Veď najviac vyhovuje jemu a jeho oligarchom, či mafiánom, ktorých mladý novinár odhaľoval. Čo je to za človeka, ktorý takto nechutne predvedie celému Slovensku, kto zostane jeho pánom? Stotisíc ľudí na námestiach nahlas žiadalo opakovane o zmenu pomerov na Slovensku. Podporili ich v tom aj známi umelci a športovci. O Slovensku sa po celom svete píše ako o krajine, kde vraždia investigatívnych novinárov. Nikdy predtým o nás toľko svet nehovoril. Expremiér Fico sa chválil pozitívnym hospodárskym rastom. V jednom z rozhovorov však povedal aj to, že na východe nie je nič. Áno, rozdelil krajinu na prosperujúci Západ a živoriaci Východ. A aj keď je novým premiérom donedávna asistent poslanca, pán Pellegrini a ministrom vnútra podnikavý pán Drucker, nik nepochybuje, že rozhodujúce slovo vo vedení krajiny, aj vyšetrovaní smrti dvojice mladých nevinných ľudí, budú mať oficiálne odídení dvaja Róbertovia. Fico a Kaliňák.
Ježiš Kristus bol ukrižovaný za naše hriechy, Túto udalosť nám pripomenuli Veľkonočné sviatky. Otázkou zostáva: Dokedy budeme my, obyčajní Slováci, akýmisi Božími synmi, ktorí trpia za hriechy iných? Dokedy nás bude Pontský Pilát (Smer-SD) s pomocou Judáša (Most-Híd) pribíjať na kríž neslušnosti a nemorálnosti? Na rozdiel od biblického príbehu je náš osud tak trochu aj v našich rukách. Zdvihneme ich, alebo si do nich necháme vraziť klince?
-leb-
