Teta Irena z Olcnavy sa zobudila skoro ráno. Utekala do kúpelne, z pohára si vybrala umelé zuby, vypláchla si ústa a potichu sa vkradla do izby, kde spal jej manžel Rudo. Sú spolu už 48 rokov a Irena vie, že by ho nemala zobudiť. Dnes je ale výnimočný deň. Idú spolu na jarmok Novejši a vlak z Olcnavy odchádza už o hodinu. Opatrne zašepkala: “Rudko, ešči spiš?” Rudko už ale tiež nespal. Aj on sa tešil na jarmok. Odcupital do kúpelky pre svoje zuby, narýchlo sa oholil a začal sa obliekať do vyžehleného sviatočného obleku s kvetovanou kravatou. Do kuchyne zakričal: “Irča, nerob raňajky, dame sebe na jarmoku páar pasikoch z mladej šfinky, co tam peču.” Irenka nič nechystala, vedela, že Rudo si jarmočné raňajky nenechá újsť. Navliekla sa do kroja a vyšla na priedomie, kde si Rudo vychutnával rannú Marsku. Chytila ho pod pazuchu a vybrali sa smerom k olcnavskej stanici za zážitkami, na ktoré budú ešte dlho spomínať.
Kevin z Bystrian mal iné ráno. Otvoril oči a slnko pálilo do izbičky, v ktorej býval s ďalšími 3 bratmi – Johnym, Stevom a Freddym. Olízol si pery a pocítil jahodovú chuť rúžu. V treštiacej hlave zbieral úlomky spomienok na uplynulú noc. Susedova Christine sa ho držala ako kliešť. Aj keď pil borovičku rovno z fľaše. “Ešte nemá 15″, prebleslo mu hlavou, “snáď sa nič nestalo” upokojoval sa. Postavil sa k zrkadlu, pohladkal si tetovanie draka na hrudi a zaburil prsty do veľkej nádoby s g=lom na vlasy. Pár minút si ho vtieral do vlasov. “Ako Ronaldo” povedal si v duchu a nebol ďaleko od pravdy. Vošiel potichu do kuchyne. “Láčo”, odpovedal na otázku mamy, ako strávil večer. Otec už štartoval forda s volantom na pravej strane a Christine od susedov ho čakala pri aute. Ide sa na jarmok do Novejši. Tatove lováše zo Sheffieldu mu dovolia zabaviť sa a niečo kúpiť aj fešnej mladej frajerke.
Malý Jožko z Letanoviec opäť raz prečúral v noci plienku. Vstal preto mrzutý a jediné, čo chcel povedať bolo: “Kakavko, mami”. Sladký teplý nápoj mi zlepšil náladu a ešte viac mamkina veta: “Rýchlo vypi a spapaj, čo máš na stole. O chvíľu ideme na jarmok.” Rozjasnilo sa mu. Dlho sľubované kolotoče, cukrová vata, stánky plné hračiek. Dnes je ten najfantastickejší deň v živote. Chlebík s maslom a džemom zhltol rýchlejšie než Jusain Bolt zabehne 100 metrov a s holou riťou už stál pri vchodových dverách. Ochotnejšie než inokedy prežil ranné obliekanie, pretože v duchu už sedel na motorke, v autíčku, na loďke, napchávala sa cukrovou vatou a v spleti čínskych hračiek ukazoval: “Toto, chcem, toto chcem, toto chcem.” Mama rýchlym šmahom ruky rozbila hlinené prasiatku, z ktorého vypadli nasporené euríčka a rodina vyrazila na jarmok. Otec nemusel ani zapáliť svetlá, tak Jožkovi svietili oči plné očakávania.
40-tnik Fero zo Spišskej Novej Vsi sa zobudil na hluk z vedľajšej izby. Deti si na Youtube púšťali nejakú uvrešťanú černošku. Urobil pod perinou, čo robí každé ráno a v trenírkach s motýlikmi a tielku farby práchnivejúcej langusty vstúpil do sveta svojej rodiny. Takmer poslepiačky sa v kuchyni chopil kávy a po mocnom dúšku konečne naplno otvoril oči. Všetko je v poriadku. Manželka v nočnej košeli opeká na panvici cibuľku s klobásou na praženicu. Dve dcéry, pubertiačky, so sluchátkami na ušiach, počúvajú, ako nejaká nešťastná dáma z Haarlemu zostala opustená, ale je pripravená za svoje šťastie bojovať. Mal by zabojovať aj on. Obrysy brucha v tielku vyvolávajú sklamanie a zároveň obdiv. K manželke. Že ho má rada, aj keď sa od svadby objemovo mierne zmenil. Za to jej dnes na jarmoku kúpi perníkové srdce s nejakým vtipným nápisom. Zasraný jarmok, prebehne mu hlavou. Zas sa po ňom bude skoro až do rána túlať s kolegom Marošom z Mestskej polície. Každú chvíľu im operačný zavolá, že to niečo ukradli, tu sa mlátia, tam leží nejaký chlapík a inde zas na tráve nesprávne parkuje auto. Všade prídu, zapíšu čo treba, prípadne urobia fotky, len aby sa nemuseli zapojiť do nejakej bitky. Po jednej takej prišiel o trojku vľavo hore. Ale cíti aj drobnú radosť. Na chvíľu, keď sa vrát domov k amnželkei z jarmočnej služby s ružovým srdiečkom s nápisom “Môjmu divokému mačiatku”.
Umelec Albín vstáva dolámaný, ale optimisticky. S radosťou, že začína ďalší deň. Má už svoje roky a občas prespí u kámoša Miša na chate na Košiarnom Briežku. Vstáva skoro a slnko medzi vetvami konárov borovíc skôr tuší ako vidí. Dvakrát na čerstvom vzduchu rozpaží a rannú rozcvičku ukončí lačným dúškom turka s cigaretkou. Aj keď už je trochu zabudlivý, dnes sa nemusí pozrieť do diára, čo ho čaká. Dnes sa začína novoveský jarmok. A on bude na ňom najviditeľnejší. Ako klaun na chodúliach a potom ako medveď, maskot jarmoku. Je herec, človek stoviek tvárí, nálad a výzorov. To nebude problém. Vyrazí na hodinovú cestu do mesta a celý čas sa teší na večer, keď odloží do ruksaka chodúle a kostýmy a pri prvom stánku s občerstvením si dá skvelú jarmočnú klobásu a pivo s borovičkou vo vikslajvantových pohároch.
-leb-
