Maroša Kamenického možno poznáte z verejných akcií v našom meste. Vystupoval na viacerých umeleckých podujatiach. Sám seba definuje ako obyčajného 20 ročného chlapca- umelca, ktorý je uzatvorený vo svojom melancholickom svete plnom farieb, ktoré sám nevie definovať. Keďže pochádza čisto z muzikantskej rodiny, umenie, najmä hra na gitare, husliach a spev sú mu blízke od narodenia. „Doma sme mali klavír od nepamäti. Ešte pred základnou školou ma rodičia prihlásili do prípravky v umeleckej škole. Vybral som si husle,“ hovoril Maroš.
Maroš je známy aj ako extrémny a vášnivý športovec. Na hudbu však nedá dopustiť. „V hudbe som zbadal niečo iné, ako len noty, zvuk a hodiny v ZUŠ- ke. Stala sa zmyslom môjho života. Začal ma napĺňať potlesk divákov, na pódiu som sa cítil sebaistejšie a zistil som, že chcem baviť ľudí. Viem, že aj keby som mal žiť na priváte a jesť konzervy, tak produkujem hudbu. Hudba je to jediné, čo po mne ostane. Hudba je odkaz, čo je hlbšie než všetky peniaze sveta. Niekomu možno moja pesnička pokazí deň, no niekomu možno odpovie na ťažkú životnú situáciu.“ Maroš sa v hudbe začal špárať hlbšie. Postupne sa učil hrať na gitaru, bassgitaru, klavír, bicie, perkusie a začal aj spievať.
Šikovný muzikant má aj svoju kapelu JUNKIEZZ. „Začínali sme ako trio. Dával som celý tento projekt dokopy. V našej kapele spieva úžasná speváčka Katka Slebodníková. Hrávame hlavne covery na pesničky, na ktoré píšem aranžmá. Niekedy hrávame aj moju tvorbu.“
Aj keď mladý hudobník Spišskú Novú Ves miluje, cíti, že ho Spiš nateraz brzdí. „Nedá sa tu rozvíjať v takých sférach, ako chcem ja.“ Od septembra Maroš odchádza študovať marketing a management do Dánska, neskôr má v pláne vydať aj zopár vlastných albumov. „Štýlovo RNB/ hip hop, ktorý na Slovensku skoro vôbec nie je zastúpený. A študovať idem do Dánska preto, lebo si myslím, že hudobne vzdelaný som. Absolvoval som aj kurz pre zvukárov, kde sme sa učili všetko o produkcii a práci v štúdiu. Jediné, čo mi ostáva je, naučiť sa predať svoju značku a zarobiť peniaze ,“ prezradil.
Maroš má veľmi veľa hudobných vzorov. „Anderson Paak, Justin Timberlake, James Brown, Outkast, Kaytranada. Čo sa týka slovenských vzorov, mám rád, Eugena Vizváriho, Eugena Botoša, Roberta Vizváriho a Martina Valihoru.“
Podľa Maroša, nesmie dobrému muzikantovi chýbať, samozrejme okrem techniky, citu pre hudbu, sluchu, najmä pokora. Tvrdí, že hudbou sa uživiť dá, avšak musíte mať šťastie a vedieť aj zaujať. No hlavne nesmiete chodiť po už vyšliapaných chodníkoch. „Na nich už niekto zarobil. Treba urobiť niečo nové, čo tu nie je. Na Slovensku stále mnoho vecí chýba, ktoré majú veľký potenciál,“ zareagoval.
(sim)
