OKOLO SPIŠSKEJ NOVEJ VSI
Milí priatelia turistiky. Čakajú nás zmeny. Už sme na svojich potulkách prírodou prebrázdili
mnoho krásnych turistických trás a boli sme spolu (niektorí v teréne, iní doma s Patriotom) na
viacerých pozoruhodných miestach našej zaujímavej spišskej krajiny.
A preto je vcelku logické, že naše ďalšie turistiky budú netradičné, lebo nepovedú len po
značkovaných chodníkoch a spolu navštívime aj menej známe miesta. No a navyše to bude aj
turistika, pri ktorej zažijete adrenalín a miestami si bude vyžadovať aj nadpriemerné orientačné
schopnosti, dávku dobrej kondície a aspoň pol kila odvahy. A takou bola aj moja prvá cesta, keď
som sa vydal na turistiku OKOLO NÁŠHO MESTA.
Moje putovanie začínam pri orientačnom stĺpe hneď za Športovou halou a po schodoch a neskôr
cez Tarču, okolo Domu dôchodcov prichádzam k záhradkárskej osade. Odtiaľ ďalej rovno, južným
smerom až k prvej zastávke pri slovenskom dvojkríži, kde sa premiérovo obzriem, aby som vám
predstavil pohľad na naše mesto z južnej strany. Tu len pripomínam, že v prvej kolonizačnej vlne, v
polovici trinásteho storočia sem prišli prisídlenci zo Saska, z údolia rieky Mosely a tak aj naše
mesto (ako mnoho iných na Spiši) bolo postavené v údolí a aj preto sú tie pohľady naň z okolitých
kopcov nielen pekné, ale aj typické. Od dvojkríža pokračujem ďalej po lúkach, poľnou cestou
smerom na východ, pričom orientáciou mi je retranslačný stĺp nad Tepličkou, ktorá je zas typickou
dedinou po osídlení druhou kolonizačnou vlnou v šestnástom storočí, keď sem prišli Valasi a tí boli
zvyknutí svoje osady stavať na kopcoch. Po chvíli križujem cestu na Ritimberg, vychádzam na
mierny kopec, bočím trocha do ľava a popod elektrickým vedením (sprevádzaný snehovou
metelicou) prichádzam až k železničnej zastávke Teplička nad Hornádom.
A tu musím vyriešiť prvý problém, lebo sa mi do cesty postavila rieka Hornád. Odbočím teda
vľavo, chvíľu po asfaltke až k osade Hájik, tu vpravo popod železnicu, cez most k čističke
odpadových vôd, vľavo okolo plota a neskôr vpravo prudko hore na kopec (obrátim zrak a podo
mnou hádam tá najzanedbanejšia ulica nášho mesta). Nastáva orientačne ťažší úsek, nehovoriac o
tom, že blato (aj keď idem okrajom poľa) mám až za ušami. Po asi 500 metroch pochodom na
východ sa mi vľavo ukáže pohľad na novoveské smetisko Kúdelník. Až tu si človek uvedomí a
nielen zrakom, koľko odpadu dokážeme vyprodukovať, čo teší akurát kŕdeľ bocianov, ktorí si tu
určite nájdu niečo pod zobák. Vyjdem popri plote vľavo hore až na asfaltku do Markušoviec a po
lúke pokračujem doľava smerom k mestu. A tu je aj moja druhá zastávka a opäť pohľad na mesto z
východnej strany, s priemyselnou zónou v popredí a so zasneženými Tatrami na horizonte. Ďalej ma
trasa vedie západným smerom okolo kaplnky Svätej trojice, neskôr popri ceste na Košice až k
benzínovej pumpe Slovnaftu, kde prechádzam cez cestu do Levoče a po krátkom úseku stojím pri
cyklochodníku, smer Sans souci.
Ďalej hore tiahlym stúpaním po modrej cyklotrase okolo záhrad na Blaumonte až na lúky, kde mi
je opäť smerovníkom elektrické vedenie a popod ním šliapem ďalej smerom na západ. A tu je aj
tretia zastávka môjho putovania, lebo vám odtiaľ môžem ponúknuť ďalší pohľad na naše mesto,
tentokrát s nemocnicou v popredí, pohľad zo severu. Trasa ďalej ma povedie po lúke, znova okolo
záhradkárskej osady až k asfaltovej ceste, ktoré vedie zo Smižian do Iliašoviec. Tu odbočím doľava,
dole cestou, pri reštaurácii Wimbach doprava, prejdem cez Smižany, okolo futbalového štadióna a
Obecného úradu, neskôr popod železničnú trať smerom na Poprad a po asfaltke až hore na kopec,
kde už začína Slovenský raj. A odtiaľ je aj môj posledný, tentokrát západný pohľad na mesto.
Po chvíli oddychu naspäť dole, okolo vodárne na Smižiansku mašu, po starej asfaltke, minúc
Kejdu až na kopec smerom na Košiarny briežok. Tu, pri lesníckej maringotke 90 stupňov doľava po
poľnej ceste smerom k letisku, popri novej zástavbe nad ním až k tehelni a cez Kozí vrch nazad k
orientačnému stĺpu pri Športovej hale.
Trasa trvá približne 6 hodín, zaujímavé je, že na cestu ku každej ďalšej zastávke, podľa svetových
strán, budete potrebovať asi jednu štvrtinu tohto času a odporúčam absolvovať túto turistiku hlavne
tým, ktorí majú zmysel pre dobrodružstvo, trpezlivosť a orientačné schopnosti. Cestou vás totiž
čaká (tak ako mňa) viacero prekvapení, nielen turistických. Ale štyri rôzne pohľady na mesto, zo
štyroch svetových strán, ale aj pohľady na odvrátenú stranu „civilizácie“ stoja za tú námahu a sami
sa presvedčíte, že život okolo nášho mesta nie je len černobiely.
SÚŤAŽNÁ OTÁZKA:
Akú farbu má turistická značka na začiatku našej cesty a ktorá vedie ďalej cez Pieskovec do
Novoveskej Huty?
Odpovede na súťažnú otázku posielajte mailom na spisskypatriot@gmail.com ,alebo do správy na
facebooku Spišský Patriot. Súťažiť budete o hodnotné ceny. K odpovedi nezabudnite doplniť aj váš
kontakt, aby sme vás mohli v prípade výhry kontaktovať.
Michal Buza st.
