Ak si dáte do internetového vyhľadávača slovné spojenie „chrbtica ekonomiky“najčastejším výsledkom vyhľadávania sú malé a stredné podniky. Je to tak,malí a strední podnikatelia, ale aj živnostníci sú základom dobre fungujúcej ekonomiky nielen štátu, ale aj miest, akým je aj naša Spišská Nová Ves.
Nie nákupné strediská, ani Embraco, nech už zamestnávajú koľkokoľvek ľudí, ale miestni obchodníci, remeselníci, majitelia reštaurácií, umelci a ďalší si prácu nielen že dokázali sami nájsť, ale dávajú ju aj iným. Mali by sme si ich vážiť ako oko v hlave. Desiatky takých má aj Spišská Nová Ves. A pristali by jej aj stovky. Pavlanský, Hradiský, Schwabik,Pollák a mnohé ďalšie mená patrili ešte pred príchodom komunizmu k známym obchodníkom. Na námestí mali svoje prevádzky a obchody. Ľuďom dávali prácu, tovaru a služby. Mesto zas nezameniteľný kolorit a ducha.Aj dnes ich pokojne môžeme nazvať pravými novoveskými patriotmi.
Aj po roku 1989, kedy sak nám vrátila sloboda podnikania, sa v centre mesta, ale aj na sídliskách, začali objavovať prvé obchodíky a prevádzky reinkarnovaných podnikateľov a živnostníkov. Opäť môžeme nakupovať u Nováka, Andreánskeho, Schwabika, Bečarika, Čaju, Retera, či Pacigu. Svoje prevádzky a firmy si otvorili a v nich dávajú Novovešťanom prácu Jochmann, Javorský, Pálfy, Pavlík, Širila, Habas, Babík, Klaučo a mnohí ďalší.
Áno, títo ľudia tvoria chrbtovú kosť ekonomiky nášho mesta. Ich odvaha, predvídavosť, vytrvalosť, alebo nezlomnosť im umožnili vytrvať aj ťažkých a krízových dobách. Nemyslite si, že to majú jednoduché a ak netrpia chudobou, nezaslúžia si, aby im niekto závidel. Dokázali si zarobiť vlastnou prácou, tú (a za ňu aj výplaty) dávajú aj stovkám ďalších Novovešťanov a platia za nich všetky odvody, štátu i mestu dane. 2príbehy o nich vám teraz ponúkam.
FARMÁR JOZEF PÁLFY
„42 rokov robím v poľnohospodárstve. 20 rokov na Štátnom majetku a 22 rokov ako farmár-podnikateľ. A bez tejto práce by som nevedel žiť.“ Takto oduševnene začal rozprávať Novovešťan ako repa o svojej práci. Po Nežnej revolúcii skrachovali s ďalšími podnikmi v meste aj Štátne majetky. Zanietený farmár nemal na výber, ak chcel vo svojej práci pokračovať. „Zobral som si úver 12 miliónov korún a skrachované majetky kúpil .Začínal som bez akýchkoľvek skúseností s podnikaním. Ale život ma rýchlo naučil, ako gazdovať. Najprv som mal 26zamestnancov a chceli sme robiť všetko – chovať, pestovať. Dnes sme rodinná firma so 7 ľuďmi a našou prioritou je chov oviec a kráv.“ Keďže miluje mesto, v ktoromžije, dáva si záležať na ekologickom prístupe k svojej práci. Veď obhospodaruje celý, nezastavaný, juh SpišskejNovej Vsi. A to je kus prírody, ktorú využívajú aj ostatní Novovešťania a bude slúžiť aj nasledujúcim generáciám. Hovorí: „Nikdy som nevyužíval pesticídy, ani žiadnu chémiu. Chcem takto prispieť ku krajinotvorbe, pretože naše mesto je jedinečné aj svojim okolím.“
Jozef Pálfy nepatrí k farmárom, ktorí sa sťažujú, raz na počasie, raz na nízke dotáciea inokedy trebárs na konkurenciu. Berie veci racionálne a prekvapivo optimisticky:„Riadim sa sedliackou matematikou a skúsenosťami. Načo by som sa snažil konkurovať farmárom z juhu? Pre Spiš sú typické ovce a trochu aj kravy. Tak ich chovám, z mlieka vyrábam tradičné výrobky, alebo ich predávam na mäso. Ale napríklad jahňatá pred Veľkou Nocou som do Talianska nepredal. A mal som ich 150.Už aj Spišiakom zachutila jahňacinka a tak ich predávam tu, doma. Čo sa týka porovnávania podmienok na farmárčenie u nás a v iných krajinách Európskej únie, viem, že v mnohom zaostávame. Ale to sa utrasie a postupne vyrovná. Možno nie za rok-dva, ale zlepší sa to aj u nás.“
V poľnohospodárstve treba pracovať rukami a hlavou, nie ústami. Z farmy urobil rodinnú firmu aj preto, že je to ekonomické. A ľudia z mesta aj tak utekajú za prácou do Bratislavy, alebo do zahraničia. Má s tým aj jednu zaujímavú osobnú skúsenosť: „Zamestnával som pastiera kráv. Jednoduchého chlapca, bez vzdelania. Dnes je robotníkom v Nemecku. Dostal zadarmo bývanie a 800 eur na mesiac. Niečo také by tu určite nedostal. Ale aj to sa u nás v budúcnosti zmení k lepšiemu. Som o tom presvedčený.“ Rovnako optimisticky, ako náš rozhovor Jozef Pálfy začal, tak ho aj ukončil.
STROJÁR MILOŠ JOCHMAN
Strojár, ktorý je presvedčený,že tento odbor má v Spišskej Novej Vsi nielen tradíciu, školu vychovávajúcu mladých strojárov, ale aj budúcnosť. Sám začínal po skončení vysokej školy v bývalej TOS-ke. Aj tá bola po Nežnej revolúcii zlikvidovaná a mladý inžinier bez práce zostať nemienil: „Hľadal som možnosti ako zabezpečiť rodinu. Dostal som ponuku predávať kozmetiku v systéme MLM. Dosiahol som aj celkom pekné výsledky v predaji a budovaní predajnej siete. Ako strojár som sa s tým nemohol uspokojiť a preto ma potešilo, keď som dostal objednávku na výrobu dielcov pre Nemeckú firmu NETZSCH. Chopil som sa šance a spolu s bratmi sme v rodnom dome v Iliašovciach v roku 1993 objednávku úspešne zrealizovali a dodali do Nemecka.“ To všetko v dobe, ktorá strojárstvu na Slovensku nepriala. I napriek tomu o 5 rokov založili s firmou NETZSCH spoločný podnik JOCHMAN-NETZSCH. Nenápadne, pracovito a trpezlivo- tak začínala táto firma budovať svoje dobré meno doma i v zahraničí. Miloš Jochman spomína: „Prenajal som si priestory v malej dielni v bývalých Stavomontážach. Kúpili sme staršie stroje a začali vyrábať pre už spomínanú nemeckú firmu ale aj pre menších odberateľov zo Slovenska. Firma rástla každým rokom od jedného človeka až po stav v roku 2012, kedy sme už pod názvom ANDRITZ – JOCHMAN, zamestnávali viac ako 80 zamestnancov a ročné tržby spoločnosti boli takmer 10 mil. EUR.“ Celý ten rozvoj firmy považuje strojársky expert zo Spiša za najkrajšie chvíle v podnikaní. A čo je ešte cennejšie, veľký dôraz kládli, okrem kvalitne odvedenej práce, aj na spokojnosť svojich zamestnancov:„Získali sme ocenenia Najlepší exportér v segmente malé firmy, získali sme čestné uznanie SOPK za etické princípy v podnikaní a od Ministerstva hospodárstva SR sme získali ocenenie Najlepší výrobok roka.“
Ale prišli aj ťažšie chvíle. Začalo to návrhom spoločníka ,firmy Andritz, že chce získať v spoločnom podniku majoritu. Za to mala byť do Spišskej Novej Vsi presunutá nová výroba, investície a tak prepotrebné nové pracovné miesta. Miloš Jochman sa zachoval nesebecky, ako dobrý patriot: „Uvedomil som si, že tu už nejde o mňa, ale o ďalší rozvoj spoločnosti tak som s návrhom súhlasil.“ Po niekoľkých náročných ale úspešných rokoch ale jeho spoločník využil majoritné vlastníctvo a väčšiu finančnú silu. Miloš Jochman pocítil tvrdosť kapitalizmu. „Pred dvoma rokmi sa ANDRITZ rozhodol, že náš závod pričlení k závodu v Humennom. Bol som odvolaný z funkcie konateľa a firma sa premenovala na ANDRITZ Slovakia. “
Nebol by to Miloš Jochman, keby ho takáto „facka“ odradila od viery, že strojárstvo má v našom meste perspektívu. Namiesto sťažovania sa, si vyhrnul rukávy a začal odznova: „Rekonštruujeme priestory ktoré sme s manželkou odkúpili. Je to práve areál bývalej TOS-ky kde som začínal pracovať po vysokej škole. Tam budujeme základy rodinnej firmy AGA priemyselný park,s.r.o., a v decembri 2012 som založil firmu JOCHMAN, s.r.o.Mojím cieľom je vybudovať kvalitný tím, zabehnúť strojársku výrobu pre domácich a zahraničných odberateľov, investovať do novej technológie, do vzdelávania zamestnancov a samozrejme zrekonštruovať celý areál a okolie, aby prinášal radosť tak majiteľom ako aj zamestnancom, obchodným parterom a okoliu.“
Čo dodať k týmto slovám? Už len to, že na domácich podnikateľov môžeme byť hrdí. A Patriot vám bude aj v budúcnosti prinášať ich príbehy, pretože sú to inšpiratívni a potrební ľudia. Skutočná chrbtová kosť Spišskej Novej Vsi.
FOTOGALÉRIA:
