V stálej rubrike naše talenty sme chceli predstaviť aj mimoriadne talentovanú huslistku- Timeu Kleinovú. Timka mala výborný hudobný sluch a cit pre hudbu. Hru na husle milovala, tešila sa z každého vystúpenia. Jej radosť však netrvala dlho. V 12 tich rokoch sa dostala na onkológiu. Tri a pol roka bojovala s ťažkou chorobou. Žiaľ, iba pred pár dňami, 15 ročná Timka svoj životný boj prehrala. Preto si na špičkovú huslistku už zaspomíname len in memoriam. Rozprávali sme sa s jej triednou učiteľkou, zástupkyňou novoveskej ZUŠ- ky, Mariannou Kacvinskou. „Timka bola skromné, jemné dievčatko. Bola poctivka. Na hodiny chodila vždy pripravená. Ťažká choroba sa dotkla jej ľavej ruky. Zháňali sme pre ňu nové väčšie husle,“ rozprávala nám Timkina triedna..
O tom, že husle a umenie naozaj zbožňovala svedčí aj jej počínanie počas choroby. „Pokúšala sa hrať na husle, aj keď mala veľké bolesti,“ priblížila Kacvinská. Po prvej operácii rúčky, Timea skúšala hrať, cez slzy. Po druhej operácii si pri hre musela ruku podložiť. Choroba sa však opäť vrátila. „To už na jej milované husle iba so slzami v očiach pozerala. Vravela, je mi to tak ľúto,“ spomína na ťažké chvíle, jej užialená mamka, Alena Kleinová. Na jednom z koncertov mala Timea zahrať skladbu z filmu Secret Garden. „Cvičila ju, no na koncerte si ju už nikdy nezahrala. Jej spolužiaci z orchestra jej tú pieseň zahrali, žiaľ, na jej vlastnom pohrebe,“ rozprávala so slzami v očiach jej triedna učiteľka.
Timeu aktívne viedli k hudbe rodičia. „Mamka sa jej venovala nonstop. Vozila ju na husle. Ocko s ňou cvičil doma, keďže sám kedysi chodil do ZUŠ, na klarinet,“ povedala Kacvinská. „Manžel sa stále tešil na to, ako ju bude skúšať, ako sa pripravila na vyučovaciu hodinu. Timi bola veľmi trpezlivá a z dobrých výsledkov sa veľmi tešila,“ hovorila Timkina mamina. Okrem hudby, Timea milovala život, lyžovala, snowbordovala, jazdila na koni, korčuľovala, plávala, veľmi dobre sa učila, a preto išla na osemročné gymnázium. „Veľmi rada pomáhala druhým a chcela ísť študovať medicínu, alebo psychológiu,“ prezradila pani Alena.
Timka bola veľmi obľúbená. „Mala citlivú dušu a dobré srdce. Navždy ostane v tom mojom srdci,“ takto si zaspomínala Marianna na svoju bývalú žiačku. „Pre nás rodičov bola hrdinka. Žila v prostredí, kde sa naozaj bojovalo. Zažila veľa odchodov jej onkokamarátov, chemoterapie, vypadávanie vláskov, mnoho bolestí, či už fyzickej, ale aj tej duševnej. Aj keď jej bolo najhoršie, myslela na iných. Mnohokrát nás vedela podržať ona sama. Povedala: „mamka ja by som na mojej chorobe nemenila nič. Všetko je tak, ako má byť.“ Sme povďační Pánovi, že nám dal tak jedinečnú, milú, skromnú, statočnú a pokornú dcéru,“ uzavrela Timkina mama, náš nesmierne smutný príbeh.
(sim)
