Šikovného ambiciózneho Novovešťana, Vladimíra Kunsta zavialo pred rokom do poľskej Varšavy. „Po skončení výšky som mal záujem ostať v regióne. Nechcel som sa sťahovať, ako množstvo mladých za prácou do veľkých miest. Pracoval som v Košiciach. No realita na východnom Slovensku, potom, čo sa moje pôsobenie v Košiciach skončilo, ma donútila prehodnotiť môj postoj. Zhodou okolností prišla ponuka ísť pracovať do Varšavy. Pracujem na projekte pre Microsoft ako business consultant. Komunikujem návrhy riešení a objasňujem licenčnú politiku Microsoftu pre slovenské stredne veľké podniky,“ vysvetlil.
Aj keď sú Poliaci podobní našincom, isté rozdiely medzi nami predsa len sú. Vlado oceňuje poľskú podnikavosť. „Všade môžete vidieť malé súkromné obchodíky, dielne, ako oprava šperkov, obuvi, ale aj pouličných predajcov naozaj hocičoho. U nás už takéto obchodíky skoro vymizli,“ tvrdí. Vlado si myslel, že viac byrokracie, ako na Slovensku nie je nikde na svete, no pri prvej skúsenosti s poľskými úradmi zistil, že sa mýlil. „Systém je vážne komplikovaný a s úrovňou Angličtiny na oficiálnych miestach sú vážne problémy. Určite by som zjednodušil verejnú správu,“ rozprával.
Čo sa týka poľskej gastronómie, Novovešťan si obľúbil najmä poľské polievky, hlavne žurek. Otravuje ho však, ak v každom jedle nachádza kôpor. „O to viac, ak nie ste jeho fanúšikom. Vo Varšave je najväčším hitom vyprážaný syr, ktorý je pre Poliakov, naozaj lákadlom,“ udivene rozpráva. Čo sa týka pitia, v Poľsku jednoznačne valcuje vodka. „Je to pre nich jeden zo symbolov a sú na ňu hrdí. Mne tá ich vodka veľmi nereže. Spravil som chybu, keď som to pred nimi zmienil. Zožal som riadne nepríjemnú odozvu,“ hovoril nám s úsmevom.
Poliaci sa pýšia národnou hrdosťou. Vraj je badateľná na každom kroku. „Ak je štátny sviatok, na každej búde, a skoro na každom aute vlajú vlajočky so štátnou vlajkou. Funguje tu aj akási lokálna spolupatričnosť. Keď má zápas v nejaký deň Legia Varšava, poľské vlajočky na autách vystriedajú tie s logom klubu.“ Vo Varšave je cítiť typický mestský ruch. „Žije sa tu hekticky. V parkoch vidíte behať ľudí so slúchadlami v ušiach, v metre sú ľudia zahľadení do smartphonov, a akoby ani nevnímali, čo sa okolo nich deje.“ Vlado v hlavnom meste oceňuje rozsiahle mestské parky s jazierkami a vodnými nádržami, kde ľudia oddychujú od mestského ruchu.
Novovešťan má však mimoriadne silný vzťah k Spišskej Novej Vsi. Rozhodne sa pokladá za hrdého lokal patriota. „Kade chodím, naše mesto a celý Spiš vynášam priam do neba. Nikdy by som nemenil Spišskú za iné mesto. Chýba mi tu však viac príležitostí pre mladých ľudí s podobným zameraním ako mám ja. V Spišskej sú zväčša pracovné príležitosti pre ľudí so stredoškolským odborným vzdelaním, čo nedáva priestor pre rozvoj mesta v takom objeme, aký by si zaslúžilo. Náš najväčší zamestnávateľ tu zhromažďuje hlavne pracovnú silu pre výrobu. Kvitujem síce správy, že sa otvárajú miesta pre technicky vzdelaných ľudí. Nepostrehol som však snahu mesta o získanie priestoru pre ľudí humanitného zamerania, keď pred pár rokmi tá istá spoločnosť otvárala sharedservice centre v Košiciach. Preto by sa mesto malo zamerať aj na rozšírenie pracovného trhu, nie len investorov, ktorí prichádzajú kvôli lacnej pracovnej sile,“ odkazuje.
Vlado sa plánuje vrátiť späť domov. „Verím, že aj u nás v regióne je potreba rozvoja, a to sa nedá dosiahnuť tým, že všetci sa odsťahujeme a budeme nadávať, že to nikto za nás neurobil. V mojom srdci bude Spišská Nová Ves a Spiš vždy mojim jediným domov. Urobím všetko preto, aby som v tomto krásnom kraji mohol opäť žiť,“ optimisticky vyhlásil.
(sim)
