POZVÁNKA NA KULTÚRU
V minulom čísle Spišského patriota som predznamenal, že 27. septembra je SVETOVÝ DEŇ CESTOVNÉHO RUCHU. A keďže som vyštudoval marketing CR a dokonca niekoľko rokov i v tejto oblasti na Spiši pracoval, je celkom logické, že som BOL PRI TOM, keď sa aj v našom meste konali akcie, ktoré ho pripomínali.
9,00 GALÉRIA UMELCOV SPIŠA
Vo vstupnej chodbe podupávalo niekoľko študentov, nevzal som si 10 centov na symbolické vstupné, akciu som podporil kúpou magnetky s nostalgickou maľbou Ľudovíta Čordáka, ktorá zobrazovala starú „šesnástku“ a nazrel do výstavných priestorov naše domovskej galérie. Poviem Vám, je ideálny čas (opustiť svet regálov nákupných centier a) vstúpiť do GUS-ky, lebo práve v týchto dňoch je galéria otvorená všetkým vekovým, hodnotovým i názorovým pohľadom na umenie, ktoré sa tu prezentuje v širokom spektre svojej rôznorodosti. Klasici si prídu na svoje v spoločnosti obrazov nášho rodáka JOZEFA HANULU, všetci Spišiaci sa určite radi prejdú po svojom rodnom kraji s dielami autorov, ktorí vytvorili nezabudnuteľnú TERRU GOTHICU a romantici si vychutnajú posledné slnečné lúče babieho leta v ZÁHRADE UMENIA. O to viac, že tam svojich 50 KERAMICKÝCH SŔDC nechal pohodených v tráve (v rámci projektu Mobilné dielne Po gotickej ceste) ďalší z galérie spišských umelcov, sochár PETER SMIK.
10, 00 EVANJELICKÝ KOSTOL
Boli sme dvaja. Prednášajúci a ja. Celkom dobrý rým do pesničky, akurát, že smutnej, lebo svätostánky v našej krajine nebývajú otvorené každý deň a tak jedinečná príležitosť vojsť, nasať tú zvláštnu atmosféru a navyše s fundovaným výkladom, sa nenaskytne každý deň. Ak by ste teda prišli, dozvedeli by ste sa napríklad mnoho zaujímavých faktov o reformácii i následnej protireformácii, o tom, že evanjelici boli v minulosti veľmi silnou a početnou spišskou komunitou, že evanjelická fara bola i v budove bývalej Baníckej školy a že samotný EVANJELICKÝ KOSTOL BOL POSTAVENÝ koncom osemnásteho storočia ZA PAŤ!!! ROKOV. Sedel som v prvej lavici, počúval výklad a obdivoval tú krásnu jednoduchosť klasistickej stavby v pôdorysnom tvare kríža. Lavice, krstiteľnica, oltár s jednoduchým obrazom. A keď človek otočil hlavu, hore na poschodí vládol stavbe majestátny organ a za nim, akoby ukryté regály knižnice. Ozajstné poklady tejto nenápadnej stavby. Lebo akustika je tu vynikajúca (a aj preto sa tu často konajú koncerty organovej hudby) a knižnica je chránená (lebo sa tu náchádzajú knihy naozaj vzácne, napríklad Komenského Orbis pictus).
11, 00 VEŽA KOSTOLA
Čo by bol Paríž bez ajfelovky, Moskva bez Kremľa, Novejša bez svojej veže. Trčí uprostred mesta, nad starými stromami v parku, ako prst, vytrčený k nebu, ako výzva pre všetkých novovekých stavbárov, veď ich najvyššie diela jej siahajú sotva do pol pása. Svojou výškou osemdesiat sedem metrov je magnetom nie len pre oči Novovešťanov, ale aj výzvou pre návštevníkov mesta, aby sa pozreli tam hore, odkiaľ je vidno naozaj do ďaleka. Prehliadka, ktorú už dlhé roky organizuje TURISTICKÉ INFORMAČNÉ CENTRUM začína vždy dole, pri nenápadných dverách, ale keď ich sprievodkyňa odomkne veľkým kľúčom, je to pozvánka do sveta histórie, z ktorého sa tají dych. Úzke točité schodisko z rýdzo spišského kameňa- travertínu, hodinový stroj so stovkami malých zúbkov a desiatkami prevodov, ktorý dokáže so sekundovou presnosťou obslúžiť sedem hodín, zvony, ktorých zvuk sa rozlieha (nielen) po okolitej krajine, to sú zlomky výjavov pri ceste hore. Bližšie k nebu. K štyrom balkónom, ktoré sú orientované presne podľa svetových strán. Tú cestu i ten cieľ treba zažiť. Lebo naša veža je na Slovensku určite najkrajšou rozhladňou. Ktorú nám postavili naši predkovia (mimochodom za jeden rok) už pred viac, ako sto rokmi.
16, 00 MÚZEUM SPIŠA
Vernisáž výstavy ROZMANITÝ SVET HÚB som si v rámci akcie Svetového dňa cestovného ruchu nemohol nechať ujsť minimálne z dvoch dôvodov. Ten prvý sa skrýva za menom Karel Voneš a ten druhý za priezviskom hubárčenie. Výstava, ktorú pracovníci nášho múzea preniesli z Rožňavy a vycizelovali do podoby prekrásnej prezentácie, má bezpochyby jeden bonus navyše. Koná sa v čase, keď hubárska sezóna na Spiši vrcholí a tak si tu mnohí, ktorí poznajú les len z prírodovedeckých televíznych seriálov, prídu na svoje. My ostatní tu môžeme obdivovať naozaj rozmanitý svet húb, lebo s mnohými (a je ich na Slovensku vyše sedemtisíc druhov) sme sa pri našich potulkách lesom nikdy nestretli. Makety húb sú vypracované s takou dokonalosťou, vernosťou a zmyslom pre detail, že ak by nám ich niekto (z čírej zlomyselnosti) narafičil v parku, záhrady, či pri chate, vylámali by sme si na nich zuby. Lebo sú prevažne z hliny. O hubách je tu napísané veľa. A len tak mimochodom. Čo myslíte? Chodíte huby zbierať, alebo loviť? To nie je otázka na zasmiatie, ale na zamyslenie. Lebo ak organickú ríšu delíme na rastliny a živočíchy, tak huby nepatria ani tam, ani tam. Akoby boli z iného sveta
Michal Buza st.