Iste ste aj vy v televíznych správach postrehli, že mestom kultúry na rok 2019 sa stala napokon Banská Štiavnica, ale netreba zúfať, kultúry je v našom meste stále dostatok, ba dokonca prebytok, o čom svedčí fakt, že aj v mesiaci jún som pre Vás musel z plejády kultúry pripraviť iba výrez z toho najzaujímavejšieho, kde som BOL PRI TOM.
GALÉRIA UMELCOV SPIŠA 30. MÁJ SAMBAQUI
Pozvánka na túto hudobnú produkciu lákala na tzv. choro jazz Neworleanského štýlu z Brazílie. Už toto samotné slovné spojenie sa mi zdalo hudobne virtuálne a tušenie ma nesklamalo. Štyria hudobníci z Brazílie (traja na strunových nástrojoch a jeden „rytmik“) predviedli síce parádnu hudbu, ale…ale to nebol jazz. Tá hudba skôr evokovala príjemné posedenie v bare, na pláži pri červenom kotúči zapadajúceho slnka, s opálenou mulatkou a pohárom mojita s ľadom. Veď to sa dalo od učiteľov hudobnej školy vcelku čakať, lebo improvizácií, (tak typických pre jazz) ktoré mali začať po základnej melodickej linke, tu bolo, ako šafranu a typické „džemovanie“ absentovalo úplne. Čo ma ale prekvapilo najviac, bol chlapík, čo obsluhoval „bicie“, lebo som od Juhoameričana čakal podstatne viac nápaditosti. V rytme i škále bicích nástrojov. Ale aj napriek týmto chybičkám krásy, bolo vystúpenie gitarových učiteľov z brazílskeho Joinwilu príjemným hudobným večerom v priestoroch Galérie umelcov Spiša. Akurát, že chýbal svieži vánok od mora.
SLOVENSKÉ TECHNICKÉ MÚZEUM OD 12. JÚNA AMFO
Škoda, že som sa (vďaka môjmu putovaniu po Spiši) nedostal na vernisáž tejto fotovýstavy, lebo by som si rád vypočul porotcov, ktorí vyberali fotografie autorov z Košického regiónu na túto krajskú výstavu. A tak som si vybraných 153 prác fotografov amatérov pozrel v pokoji, dokonca osamote, v jedno júnové dopoludnie. Mrzí ma, že to musím skonštatovať, ale bol som, ani nie tak sklamaný, ale skôr smutný. A zdôrazňujem, že nie preto, lebo silný spišský fotoklub tu bol zastúpený len minimálne. To, čo pri prehliadke vystavených prác udrie do očí najviac, je fakt, že viac, ako polovicu fotografií tvorili zábery nainštalované v interiéri (čo nie je na chybu veci, ale tým inštalačkám väčšinou chýbala vnútorná myšlienka, invencia, nápad). Druhým negatívom bolo, že celá výstava na mňa pôsobila dojmom sivej myši, väčšine fotografií chýbali jas a farby. Ale to bude asi preto, lebo fotografia je, ako všetky druhy umenia, odrazom doby a spoločnosti a určite aj preto, lebo každý má pohľad na svoju vnútornú reflexiu vonkajšej skutočnosti kdesi inde. Tak, ako ja.
MÚZEUM SPIŠA OD 15. MÁJA PREMENY NÁMESTIA
Už od polovice mája je v dolných priestoroch Múzea Spiša nainštalovaná a pre verejnosť sprístupnená expozícia „Premeny námestia“. A všetci tí, čo sa tak radi prechádzajú po našom „pľaci“ medzi Zimušnou a Letušnou ulicou, by si nemali nechať ujsť prehliadku tejto jedinečnej výstavy. Opäť je urobená na vysokej profesionálnej úrovni a so zmyslom pre dejinný poriadok a časovú postupnosť. Mapuje premeny nášho krásneho námestia od roku 1775 až do roku 1918 a z celej galérie plochých, či plastických exponátov trčí do priestoru jeden neodškriepiteľný fakt. Že aj naši predkovia boli múdri ľudia a zanechali nám domy, ulice a parky, ktoré sa dajú užívať, aj zdokonaľovať. Cez mapy a prvé fotografie sa na paneloch ukazuje, ako sa námestie postupne menilo, aké neuveriteľné stavby tu vznikali a ako sa okolo kostola, radnice a provinčného domu žilo na rozhraní najmä 19.-teho a 20.- teho storočia. Z plastických modelov vyčnieva najmä maketa námestia, ale mňa hlavne zaujali zvyšky starého dreveného vodovodného potrubia (už aj preto, lebo práve teraz môžeme vidieť, ako sa kladie potrubie v čase o pár storočí ďalej).
KINO MIER 22. JÚN 19,00 ZO ZRNKA PRACHU
Keď som dostal osobné pozvanie na vystúpenie Denzz industry, bolo mi jasné, že sa dostanem na pôdu, ktorá mi bude kĺzať pod nohami, lebo sa do tanca veľmi nerozumiem a navyše to celé bude na „roli“, ktorá je odo mňa o minimálne dve generácie inde. A tak sa aj naozaj stalo. V hľadisku sa tislo niekoľko stovák mladých tínedžerov a zopár rodičov, čo sa prišli pozrieť na svoje ratolesti. A aj napriek tomuto úvodu, musím priznať, že som bol príjemne prekvapený. Ak si odmyslíme technické nedostatky, bol celý program (s výnimkou záverečných nekonečných ďakovačiek) vystavaný so zmyslom pre logiku aj temporytmus, čo ale bilo do očí, bola tá neuveriteľná túžba mladých ľudí doslova sa „urvať“ v tanci, vyjadriť svoje ego pomocou pohybu, čomu napomohla aj perfektná choreografia a réžia predvádzaných tanečných sekvencií. A dokonca, ja, ktorý som sa zaprisahal, že dychovka a rap, nie, som s úžasom počul jednu skladbu z tohto regálu, ktorá mala napodiv, nielen rytmus, ale aj melódiu a zmysluplný text. Ak by bol na tomto programe môj dedo, myslel by si, že je na inej planéte. Ja som mal dojem, že som na výlete. O pár desaťročí v budúcnosti. Ale tú cestovku s nápisom „Dezz industry“ použijem aj na budúce.
A EŠTE JEDEN KULTÚRNY TIP NA HORÚCI JÚL:
12.- 15. JÚN SPIŠSKÝ TRH
Okrem kultúry jedenia a pitia a stánkov od výmyslu sveta sa účastníci môžu tešiť aj
v piatok na vystúpenie L. Adamca s kapelou, na Drišľak a Ságu
v sobotu na vystúpenie ľudových hudieb V. Kubáňa a Š. Cínu a na koncert Davida Kollera &band
a Repley bandu.
Michal Buza st.