V tomto čísle Patriota Vám predstavím kultúru nášho mesta netradične, lebo kultúra nie sú len koncerty, výstavy, či predstavenia, kultúra sa prejavuje v oveľa širšom meradle. Dokonca v takom širokom, že keď si prečítate jej definíciu v slovníku cudzích slov, nebudete ani o stupeň múdrejší. Hoc sa „cultura“ z latinčiny prekladá, ako vzdelávanie.
Siedmeho siedmy, dve šťastné sedmičky a aj deň bol naozaj zaujímavý. Veď Oliver mal meniny, v telke išiel hádam najlepší Formanov film „Valmount“ a keď ma okolo druhej popoludní prebrala z driemot dychovka, chvíľu som myslel, že sa vrátili prvomájové oslavy sviatku práce. A až pri pohľade z okna môjho bytu na streche vežiaku na Baníckej ulici, som sa vrátil do reality. Ale krásnej. Dolu Rožňavskou kráčala nevesta v bielom a ženích v okúzlení a za nimi vyhrávala do taktu dychovka, za ktorou, ako, tak stíhali svadobní hostia. Skvelý nápad, ktorý svedčí o tom, že kultúra v „Novejši“, ale hlavne v mysliach jej obyvateľov ešte nevymrela a že SVADOBNÝ POCHOD nemusí byť len ten v C- dure od Bartholdyho, ale môže znieť aj v iných tóninách ulicami nášho mesta.
Keď si Novovešťania volili svojich „sedem divov“, zaradili medzi nich aj prekvapujúco, ale celkom zaslúžene i pamiatku, tak povediac najčerstvejšiu, lebo vznikla len v nedávnej minulosti. GREKOKATOLÍCKY CHRÁM Premenenia pána, ktorý, celkom logicky, ukončuje námestie na jeho východnom okraji. To, čo doteraz robilo túto stavbu byzantského charakteru obdivuhodnou, boli vnútorné priestory, predovšetkým ikonostas. Pri pohľade naň naozaj človeku vyrazí dych. Ale nie všetci obyvatelia mesta zavítajú do vnútra chrámu. A to bol asi tiež jeden z dôvodov, prečo na tejto stavbe pribudol začiatkom júla ďalší skvost na priečelí tejto budovy, ktorý som sa Vám rozhodol, prostredníctvom fotozáberu, priblížiť. Aby ste aspoň na chvíľu mohli obdivovať ďalší vylepšený kultúrny siedmy div nášho mesta.
Tradičnou kultúrno- spoločenskou udalosťou Spišskej Novej Vsi, je začiatkom júla i Spišský trh. Nie, nebudem sa tu zamýšľať nad nekultúrnosťou niektorých jeho návštevníkov, dokonca ani nad príslovečným pohostením, ktorému kraľujú teplé pivo a studené párky. Lebo to jednoducho patrí ku koloritu tejto zábavy. Ja som sa bol pozrieť v sobotu, temer okolo obeda, na svojich kamarátov, čo pod hlavičkou ľudovej hudby Vlada Kubáňa „vyhrávali“ niekoľkým divákom na veselú náladu. A bolo mi ich tak trocha ľúto, lebo hoc je to parádna muzika s charakterom, niečo mi tu nesedelo. Do budúcnosti by bolo určite lepšie, keby sa tento typ hudby presunul bližšie ku konzumentom. Ono totiž na tak obrovskom javisku sa štyria chlapi okolo cimbalu stratia a stratí sa aj dosah ich vystúpenia. Lebo „KUBÁŇOVCI“ jednoznačne patria (podľa vzoru Všetko, čo mám rád) na pár centimetrov, nie desiatky metrov, od zabávajúcej sa chasy Spišského trhu.
Ak kultúru v širšom slova zmysle chápeme ako súhrn duchovných a hmotných hodnôt, patrí do tejto oblasti aj šport, lebo svojimi hodnotami (a nielen telesnými) odráža kultúrnosť ľudí i prostredia. Dokonca aj celej spoločnosti. Práve v týchto dňoch začínajú rekonštrukčné práce na našom FUTBALOVOM ŠTADIÓNE. Mali by, a to je jednoznačné, vytvoriť kultúrnejšie prostredie pre konzumentov Novoveského futbalu, teda pre divákov. Tento počin je iste chvályhodný a prinesie dobrý vietor do futbalových plachiet nášho mesta. Ide len o to, že pravdepodobne budeme mať o pár mesiacov krásny športový stánok, ale otázkou číslo dva je, kto na ňom bude hrať. Lebo nový zákon o športe (urobený bez chápania ekonomickej reality kolektívnych športov na Slovensku) posunie mnohé kluby do amatérskych koľají a tak už aj napríklad naše volejbalistky v nasledujúcej sezóne uvidíme, iba ak pod sieťou na kúpalisku. Ale taká je krutá realita profesionálneho športu, kde o všetkom rozhodujú nakoniec peniaze, peňíze, peňeži!
Michal Buza st.