Tentokrát som bol pri tom naozaj veľmi osobne, veľmi dlho a navyše s veľa ľuďmi.
Všetko to začalo, keď sa kôpka s knihami „Ši to, co ci šmakuje“ stenčila na zopár kúskov a tak som sadol k namodralej obrazovke svojho MSÍčka, nakopol Libre office writer a napísal ďalších štyridsať receptov, aby si aj kuchári prišli na svoje. Ale hlavne všetci tí, ktorí za vareškami, hrncami a taniermi, v šteklivom prítmí pod iglovským šurcom, hľadajú zaujímavé príbehy, ktoré obveselia chvíle, nielen v kuchyni a pri stole.
A tak sa zrodil príbeh o Kubovi, ktorý našiel zázračnú peňaženku a vydal sa s ňou po krčmách hľadať tú ich starú, nefalšovanú atmosféru a štamgastov, čo poznajú všelijaké tradičné i netradičné recepty. Nasadil som svoj tirolský klobúk, čo mi kúpili v predajni suvenírov pod Dachsteinom moji turistickí súputníci a vydal som sa s ním na dlhú a strastiplnú cestu (cik-cak) po šesťdesiatich dvoch krčmách od Smižian po Tepličku, s šťastným začiatkom v Iglove u Števa Koršalu. A bola to ťažšia turistika, ako výstup na vyše štyritisíc metrový Castor vo Waliských Alpách. A tak prví, čo boli so mnou pri tom, boli vedúci, krčmári a kelnerki od Vyšnej až po Malú Redutu, čo si ma s božskou trpezlivosťou vypočuli a v osemnástich mi aj prisľúbili formou reklamy spoluprácu.
S troškou irónie by som mohol povedať, že keď sa mi podarilo niekedy začiatkom januára vytriezvieť, stretol som sa (pri pive v Dallase) s Jankom Faglicom a výsledkom bolo, že sme niekedy v apríli nahrali do knihy i dve pesničky: „Kemu ľepši na švece“ a „Novoveske karčmi“ ale to mi ešte predtým musel Vlado Kubáň naladiť gitaru, aby sme tie ľudovo-populárne melódie prehnali cez mikrofóny aj s ľudovkou Štefana Cínu a parádnym spevom Gabiky Pľutovej. A hlavne s Pavlom Fecíkom, ktorý sa potom dlhé hodiny s tou nahrávkou piplal, až vzniklo CD ktoré nájdete, ako súčasť novej knihy.
Pár krát som bol aj v Bratislave, v Karlovke na Púpavovej, na ôsmom poschodí, lebo aj Ivan Popovič bol pri tom, len jeho syna som nevidel, lebo nevychádzal z izby (zavalený prácou), okrem iného aj na tejto knihe, lebo oni sa postarali, že sa v elektronickej podobe dostala koncom apríla nazad do Spišskej. S famóznymi ilustráciami a s úpravou, ktorá lahodí nielen čítaniu, ale aj oku. Pri listovaní knihou určite postrehnete, že jej súčasťou sú aj fotografie. A tu boli pri tom aj viacerí „štatisti“, kamaráti, kamarátky, štamgasti v krčme, ale hlavne ten, čo na seba zobral ťažkú úlohu Kuba v typickom klobúku, môj nezabudnuteľný kamarát Albín Medúz, lebo jemu ten klobúk najviac pristal, len mi ho potom musel vrátiť, lebo mám k nemu (klobúku) taký zvláštny rakúsky
citový vzťah. No a na druhej strane fotoaparátu stál v tých krčmách aj môj syn, zvaný Mihal. A tak bol aj on pri tom.
Výpočet „pritomkárov“ by nebol úplný, keby som nespomenul Stuhlákovcov z Parmasu. Lebo okolo knihy je vždy veľa babračky s úpravami, tlačou, reklamou a desiatkami ďalších prác (aj jednaní s tlačiarom), ktoré čitateľ nevidí, ale bez ktorých by kniha nemala vydavateľa a zabudnutá ako mnoho iných, by zapadla prachom v regáli, dajme tomu Pantha rei v Madarase. A ja som veľmi rád, že nebudete musieť ísť až tam, ale si ju budete môcť kúpiť na námestí v „Novejši“ v Turistickom informačnom centre, v predajni Valach, v kníhkupectve Jarka, ale aj v Levoči, Poprade, či Kežmarku a aj v tých osemnástich krčmách, kde sme s Kubom, nie len v zime, ale po celý rok sedávali, sedávame a sedávať budeme. Lebo aj tam majú radosť, že kniha je na svete a aj oni budú pri tom.
No a nakoniec boli pri tom aj všetci, čo sa v Dňoch humoru na Spiši podieľali na krste tejto knihe. Andrea Jančíková, Feďo Majerech, Bobo Pernecký, Fedor Vico, Miki Macala, Anka Kačírová, Peťo Koenig, Miriam Nevyjelová, Jančo Petrík, Tomáš Repčiak, Marta Nižňanská, Miško Buza, Sára Popovičová, Janko Voľný, Rasťo Javorský, Milan Osuský, Viktor Juríček, Gabriela Varadiová, Ďuri Baláž, Teodor Jedinák, Mikulaško band, personál eLAry a (ako sa to píše na konci filmov), a ďalší.
Tak vidíte. Nestačí vedieť variť a piecť, sadnúť k počítaču, zapnúť mozgové spojenia „šmakovakých buniek“, pospomínať na príbehy z blízkej i vzdialenej minulosti, prevrátiť ich do žartovnej polohy, položiť to všetko na tenký papier lístkového cesta. Veľa ľudí muselo byť pri tom, aby ste si mohli kúpiť moju novú knihu „JAK VIPIJEŠ, TA ŠMAKUJE“. Lebo je to aj ich dielo.
A že sa chcete o knihe dozvedieť viac? O. K. Od šiestej rána do šiestej večer nosím pri sebe telefón 0915/932 319, dva razy do týždňa sa mrknem na mail kernten@centrum.sk a ak nie som v horách, bývam v strede mesta, kde sa na mňa cez kuchynské okno práve vyškiera pol štvrtej na hodinách najvyššej kostolnej veže Slovenska.
Michal Buza st.