Hrdá lokal patriotka, Veronika Turzáková vyštudovala žurnalistiku, no cestovanie a spoznávanie nových krajín a kultúr ju fascinovalo akosi viac. Po skončení vysokej školy sa v roku 2011 vďaka šťastnej náhode dostala k práci letušky. „S mojimi kamarátkami sme oslavovali Silvester v Prahe. V jeden deň som sa vybrala na prechádzku po meste. Keď som zbadala pobočku spoločnosti, v ktorej už teraz pracujem, vošla som len tak dnu a opýtala sa ich, či potrebujú letušku. O mesiac na to som sa dostala až do finálneho interview,“ opísala svoj netradičný začiatok práce letušky.
Prácu letušky vníma ako svoju veľkú životnú šancu. „Do slova a do písmena sa mi otvorili oči a svet som začala vnímať ako jedno čarovné a nádherné miesto. Moje veľké cestovateľské dobrodružstvo ma v mnohom inšpirovalo. Stala som sa odvážnou a samostatnou bytosťou, s otvorenou mysľou. Nebojím sa dosiahnuť akýkoľvek cieľ v živote a nepoznám slovo prekážka,“ vyznala sa nám sympatická Veronika.
Ako letuška si musela prejsť šesť týždňovým intenzívnym výcvikom a rôznymi skúškami života. „Tam hore v oblakoch musíte zvládnuť všetko, či už sa to týka pasažierov, kolegov, alebo bezpečnostných situácií,“ vysvetlila. Tvrdí, že ako letuška určite nepozná rutinu. „Niekedy sa zobudím do práce o 10 predpoludním, inokedy o 11 večer, alebo o tretej ráno. Neustále mením časové pásma a dni v týždni mi nič nehovoria. Orientujem sa len podľa dátumov v kalendári. Ešte aj posádka sa mení na každom lete. Môže sa stať, že spolu pracujeme len raz a už nikdy viac.“ Dôležitá súčasť výbavy letušky je jednoznačne dochvíľnosť. Pred každým letom musia byť dve hodiny v práci vopred, aby stihli prejsť colnou kontrolou, krátkym informačným stretnutím celej posádky, musia zodpovedať na otázku z bezpečnostného manuálu, ktorou sa akredituju na let.
Veronika žije v Dubaji, kde je po celý rok slnečné počasie a teploty sú tam závratne vysoké. „Spomínam si, že keď som nastúpila do práce v júli, v Dubaji bolo 46 až 49 stupňov Celzia.“ Sympatická blondínka sa zvykne schladiť ľadovým drinkom- Mojito a podľahla thajskej kuchyni. „Medzi moje obľúbené špeciality patrí thajské jedlo, s názvom “Pad thai”, ide o miešané ryžové rezance s krevetami.“
Mladá Novovešťanka si na začiatku myslela, že v Dubaji nevydrží ani rok. Teraz tam funguje už päť rokov a má opačný problém. „Neviem si predstaviť odtiaľ odísť,“ vyhlásila. Zaujímal nás preto jej názor na Arabov a arabskú kultúru. Prezradila nám, že jej najlepší kamarát v Dubaji je Arab- Egypťan, Eslam. Pomohol jej v najťažších chvíľach. „Je to dobrosrdečný, obetavý človek. Miestni ľudia sú tu veľkorysí, priateľskí a milí. Samozrejme, nájdu sa aj výnimky,“ reagovala. Letuška zo Spiša už svojho snúbenca má, no ten s arabskou kultúrou nemá nič spoločné.
Okrem Dubaja spoznala Veronika množstvo krásnych miest sveta. „Moje najkrajšie spomienky budú navždy patriť miestam ako Rio De Janeiro v Brazílii, rozprávkové africké mesto Dakar v Senegale, Veľký Čínsky múr v Pekingu, slnečný Cancun v Mexiku a ostrov Fiji v Pacifiku.“ Ako všetky baby, aj ona zbožňuje módu. Svoje kúsky zo šatníka zbiera po celom svete. „Za posledných 5 rokov, čo intenzívne cestujem sa mi poriadne rozšíril šatník,“ prezradila s úsmevom.
Aj keď Veronika spoznáva tie najexotickejšie zákutia sveta, nič jej nevynahradí ten pocit, keď sa vracia do rodnej Spišskej Novej Vsi. „Cítim sa, ako keď motýle všetkých farieb lietajú okolo mňa. Keď z diaľky spozorujem našu kostolnú vežu, viem, že som doma. Myslím, že som čestným príkladom lokal patriotky. Pri každom lete začnem naše mesto kolegom opisovať detailne. Predstavím ho celým menom, poviem, že sa nachádza v Slovenskom raji, v jednom z najkrajších kútov Slovenska. Nikdy nezabudnem ani na Vysoké Tatry, či Spišský hrad.“ Hrdej Novovešťanke sa v Spišskej páči naše námestie, ktoré považuje za najkrajšie na svete. Keby mala čarovný prútik, alebo by sa stala raz mestskou poslankyňou, investovala by jednoznačne peniaze do infraštruktúry, do všetkých dôležitých pamiatok a sľubovaných cyklotrás, ktoré doteraz nie sú ukončené.
(sim)