Niekedy pred troma rokmi som sa vydal so svojim synom Michalom na bicykloch cez Hnileckú dolinu a ku koncu trasy ma čakal výšľap z Hnilca na Grajnár. Otvorene musím priznať, že mi ten kopec dal riadne zabrať, napriek tomu, že mám z turistiky celkom slušnú kondičku. A keďže mi bolo jasné, že v mojom veku už na generáciu, o vekové poschodie nižšie, v sedle bicykla stačiť nebudem, rozhodol som sa telu pomôcť a kúpil som si elektrobicykel l. A tak vám môžem, cez tento zázrak techniky, sprostredkovať cyklistiku v teréne, lebo hlavne do strmákov je to naozaj skvelý spoločník (a dostanete sa s nim aj na miesta, kde by ste inak došli s jazykom na prednom kolese).
Dnešná trasa je ani nie tak ľahká, skôr by sa dala charakterizovať, ako krátka. Veď už stupák za záhradkami nad Tarčou, po zelenom céčku v bielom štvorci, smerom ku Pieskovcu, je náročný a aj ďalší prejazd, okolo už nefunkčného lyžiarskeho svahu, až k lúke za Šulerlochom, dá určite zabrať. Po krátkom oddychu s výhľadmi smerom k Tepličke nasleduje mierny zjazd okolo Skaly až do Novoveskej Huty.
Tu sa na námestíčku spoja dve farebné značky, pribudne modrá a tá Vás vedie hore dedinou po asfaltke „samajama“ až na koniec Novoveskej Huty a potom ďalej južným smerom k Rybníkom. Cestou vľavo miniete už zrušený Farmarski dvor (ktorý doplatil na pomaly zabudnutý projekt megalomanskej myšlienky lyžiarskeho areálu) a po už kvalitnejšej, i keď úzkej asfaltovej ceste lesom, dobicyklujete až k orientačnému stĺpu Pod Flajšerom.
Na zákrute sa zelená cyklotrasa odpája doľava k Vojtechovej samote a cez Čertovu hlavu až do Dediniek, nás modrá značka vedie rovno údolím Holubnice ďaleko, až na koniec doliny. Cesta sa na skládke dreva zmení na štrkovú a v závere údolia v pravotočivej zatáčke o sto osemdesiat stupňov pokračuje zvlneným terénom, traverzujúc chrbát Dubnice, ktorý máte po ľavej ruke. Tu vedie cesta v tiahlom stúpaní cez husté bukové porasty až ku malej lúčke a potom si už užívate zjazd v tieni bučín, až ku ďalšej skládke dreva, kde sa cesta zasa začne dvíhať, ale len na krátko. Les zredne a v miernom klesaní vás dovedie až k miestu s orientačným stĺpom, Sedlo Medvedia hlava.
Je ideálny čas na chvíľu odložiť bicykel a ak je Vás na trati viacero, nechať najlenivejšieho strážiť a vy si môžete odskočiť buď na jednu stranu na Medvediu hlavu, alebo na stranu druhú, na Matku božiu. Obe výhľadové miesta stoja za návštevu, nie sú od sedla ďaleko a aj si oddýchnu cyklistické svalové partie od peších, lebo kto chodí do prírody na klasickú turistiku i cykloturistiku, vám jednoznačne povie, že svaly tu pracujú (nielen) trocha inak. A navyše ten, čo ostáva strážiť, môže v tom čase nazrieť aj kúsok, ako sa v básňach hovorí, do lona prírody, lebo aj tam je veľa čo vidieť. Napríklad širokú škálu pestrofarebných motýľov, alebo majestátne modré zvončeky, ktoré tak krásne ladia so zeleným podkladom nekonečného množstva tráv.
Zjazd zo sedla Pod Medveďou hlavou severným smerom do údolia je naozaj zážitkom, veď cesta sa opäť zmenila na asfaltku, len pozor, lebo sa na nej udržuje aj vrstva drobného štrku a keď nepribrzdíte, tak ste v zatáčke skončili. Oveľa lepšie je dôjsť zdravý až na Košiarny briežok a tu na Chate u Nováka načerpať kofolu a na chvíľu len tak posedieť, s pohľadom, upretým na miesta, kde ste ešte pred niekoľkými minútami nasadali do sedla bicykla.
Cesta ďalej vedie, po už zas menej kvalitnej asfaltke, až na lúku nad Smižanami, tu pri maringotke odporúčam odbočiť o deväťdesiat stupňov doprava. Za chvíľu vyjdete na lúku a po úzkom udupanom chodníku pokračujete smerom na východ ku Spišskej Novej Vsi. Na týchto miestach sú tradične veľmi pekné výhľady do Hornádskej kotliny, na dedinky, ktoré ležia okolo jeho brehov i na Vysoké Tatry. Ponad letisko sa dostanete až do mesta a trasu ukončíte pri centrálnej orientácii v tieni našej neprehliadnuteľnej veže.
Táto trasa mi trvala (aj s oddychmi a fotografovaním) trocha viac, ako dve hodiny a prešiel som celkovo dvadsať deväť kilometrov. S prevýšením okolo štyristo metrov. A nakoniec ešte malá poznámka. Aj jazda na elektrobicykli nie je prechádzkou ružovým sadom. Ide len o to, aké prevody a akú silu pomoci si zvolíte. A ak sa vydáte na trasu dlhšiu, je táto logistika vlastne nevyhnutnosťou, inak batérii po čase „elektrika“ dôjde a neprajem Vám ťahať do kopca bicykel, čo patrí do inej váhovej kategórie.
Dovidenia na budúcej trase, ktorá nás zavedie najprv krížom cez Slovenský raj na juh po Glackej ceste a potom nazad cez Biele vody a Čertovu hlavu do Spišskej Novej Vsi. A to už bude trocha silnejšia káva.
Michal Buza st.