Už druhú sezónu bude na slovenských basketbalových palubovkách chýbať ikona spišskonovoveského klubu – Vlado Hovaňák. Bielo – modrá pätnástka odišla do basketbalového dôchodku, no človek, ktorý tak miluje túto hru, bez nej dlho nevydržal. Vlado je späť, zasadol na funkcionársku stoličku a pred sezónou poskytol nášmu mesačníku rozhovor.
V lete si sa stal členom Výkonného výboru v BK 04 ACLB SNV. Ako k tomu prišlo a čo je tvojou úlohou?
Počas predchádzajúcej sezóny som bol oslovený, či by som nemal záujem pomôcť klubu nejakým spôsobom. Nakoniec konkrétna ponuka prišla v priebehu augusta a ja som ju prijal. Nateraz sa viac – menej zoznamujem s prostredím a so samotným chodom klubu. Mal by som dbať na starosti a verím, že aj na radosti extraligového družstva.
Čo si myslíš o doterajšej príprave a ako sa ti pozdávajú metódy nového gréckeho trénera Georgiosa Bitzanisa?
Štýl nového trénera sa mi veľmi páči. Ja osobne som zástanca tzv. „tvrdšej ruky“. S tým, že je rovnako pozerané na zahraničných, ako aj na našich hráčov. Terajší tréner toto presne predstavuje. Vybudoval si rešpekt u hráčov, má pravidlá, ktoré sa musia dodržiavať nielen na ihrisku, ale aj mimo neho. Na druhej strane dokáže pochváliť, zatlieskať a zabaviť sa s hráčmi. Čiže z môjho pohľadu zatiaľ dobrý výber trénera. Príprava prebehla štandardne ako každý rok. Tri – štyri týždne poriadnej driny, potom nastúpili prípravné zápasy. Samozrejme vždy je čo zlepšovať. V prípravných zápasoch sa ukázalo veľa chýb, na ktorých treba pracovať. Nakoniec na to sú, aby sa to všetko vyladilo pred sezónou. S niektorými hráčmi je väčšia spokojnosť, u niektorých sa verí, že ten potenciál ešte ukážu. Teraz nám však veľký škrt urobilo zranenie Maťa Majerčáka. Ale musíme to nejako vyriešiť a Maťovi dopriať čas na plnohodnotné uzdravenie.
Ako vidíš pôsobenie A – tímu v nadchádzajúcej sezóne, vzhľadom na kvalitu nášho kádra? Ako to podľa teba vyzerá v ostatných tímoch?
Tím kvalitu má. Najväčšiu za posledné štyri roky. Príchodom Pavla Lošonského sa ešte výrazne zvýšila. Preto verím a dúfam, že sa to ukáže aj v zápasoch. Čierneho Petra v podobe deviateho miesta si nechceme a neželáme vytiahnuť. Rozprávať o nejakom umiestnení do toho a toho miesta, je pre mňa neprípustné. Sľúbiť môžem len boj a chuť po víťazstve. Tak som hral vždy ja, tak chceme, aby hrali aj naši chlapci. Liga je podľa mňa o kúsok vyrovnanejšia oproti minulému roku. Sú dvaja favoriti na titul, Inter a Levice, ostatné družstvá sú výkonnostne na podobnej úrovni. Avšak len nejaké papierové porovnanie na víťazstvo nestačí. Chlapci to natrénované musia ukázať a najlepšie vždy doma pred vlastnými fanúšikmi.
Kto by mal byť v našom drese oporami, na kom a na čom by mala byť postavená naša hra?
Myslím, že príchodom Pavla Lošonského sa jasne vykryštalizovala najväčšia opora. Je to skúsený a veľmi dobrý hráč. Taktiež Viktor Juríček, ten sa ale po artroskopii kolena musí opäť dostať do formy. A tretím do partie je Cameron Williams. Samozrejme od každého, ktorého som nespomenul sa očakáva, že si svoju úlohu v zápase splní na sto percent. Nakoniec individuálny super výkon nikdy neprekoná kvalitnú kolektívnu hru. Verím, že Majerčák, Antoni, Krajňák i ďalší budú nemenej platnými hráčmi ako spomenuté opory.
Čo mládežnícke tímy, ako vidíš ich perspektívu, a s tým súvisiaci progres spišskonovoveského basketbalu?
S výchovou mladých hráčov to u nás ide dole vodou. Pozrime sa na posledné roky, koho sme v Spišskej vychovali tak, aby mal potenciál pre extraligu a reprezentáciu. Je tu len jedno meno – Maťo Majerčák. Taktiež posledným kvalitným Spišiakom v lige je Stano Baldovský. Medzi týmito chlapcami je však 10 – ročný rozdiel. Pravda je tá, a to si musíme priznať, že sme zaspali. V súčasnosti musíme pracovať na rozšírení základne. Čím viac chlapcov, tým väčší výber. Na to je potrebná určitá akcia zo strany klubu. Pevne dúfam, že sa nám podarí vymyslieť a následne zrealizovať veci tak, aby sme pritiahli deti k basketbalu.
Odbočme trochu od Spišskej Novej Vsi. Bol si rešpektovaným hráčom a dlhoročným reprezentantom. Česi nedávno postúpili na MS, my sme na európskom chvoste. Čo je podľa teba príčinou?
Čechom srdečne blahoželám. Je to skvelá správa pre ich basketbal. Pôsobil som tam dve sezóny a videl som, ako sú pre basketbal zanietení. Za celý prístup od financovania, výchove mladých, prístupu klubov k vlastným odchovancom, až po marketing celej basketbalovej súťaže, si to určite zaslúžia. Sú o úroveň až dve vyššie oproti nám. U nás na Slovensku mám niekedy pocit, akoby chcel každý hrať na vlastnom piesočku. Všetci majú patent na všetko. Vždy som si myslel, že šport vo všeobecnosti má spájať ľudí. No bohužiaľ sa tak nedeje. A to je základný kameň úrazu nášho prepadu.
Čo a ako musíme zmeniť, aby sa slovenský basketbal posunul dopredu?
Tak ako som spomínal v predošlej odpovedi. V prvom rade mať záujem a byť ochotný nájsť jednu spoločnú cestu. Potom sa už všetko ostatné dokáže nastaviť. Avšak pokiaľ nebude vôľa všetkých zainteresovaných pozdvihnúť basketbal a dať mu jasný smer, spoločný, dovtedy budeme všetci len nadávať a mudrovať.
Aké je podľa teba postavenie basketbalu v očiach športovej verejnosti a čo je nutné k tomu, aby sa aj v tomto smere otočilo myslenie a pritiekli peniaze?
Basketbal je veľmi pekná hra, dynamická, plná zvratov. Preto si myslím, že pre oko diváka veľmi zaujímavá. V konečnom dôsledku o tom svedčí aj návštevnosť počas stretnutí. Je najvyššia spomedzi všetkých halových športov. Čiže ľudia túto hru vnímajú pozitívne. Je za tým určite aj kultivovanosť prostredia športových hál oproti iných športom. V tomto by som problém nevidel. Avšak z pohľadu pritiahnutia väčších peňazí je to už o niečom inom. Basketbal u nás, v porovnaní napríklad s Čechmi, nie je tak propagovaný ani len vo verejnoprávnej televízii. Záujem zo strany médií je taktiež minimálny. Čiže celkovo pre potenciálneho sponzora basketbal nepredstavuje produkt, do ktorého by sa oplatilo investovať, respektíve prostredníctvom ktorého by sa zviditeľnil. Ďalšou kapitolou je pomoc štátu, krajov a samotných miest. Je to komplexný problém. Na Slovensku šport funguje len s pomocou silného sponzora či nadšenca pre daný šport. A takého nájsť, to je úloha každého klubu.
Oliver Buza