Dedo Mikuláš, familiárne zvaný Miťo má tri svoje zlatíčka: dvojročného labradorského retrívera Luka, osemročného vnuka Lukáša a trinásťročnú susedkinu dcéru Luciu. Cez týždeň majú čo robiť, ale v sobotu ráno sa u deda rozletia dvere a deti zavelia:
Ak niekto povie Slovenský raj, vynoria sa mu v hlave obrazy divokých tiesňav, zelených plání a prekrásnych lúk, ktoré sú posiate pestrofarebnými kobercami často veľmi vzácnych kvetov. Hlavným magnetom pre turistov sú ale bezo sporu tiesňavy. Do jednej z nich sme sa vybrali aj my.
Do tiesňavy SUCHÁ BELÁ.
Táto roklina je najnavštevovanejšou z dvoch dôvodov. Je rýchlo a ľahko prístupná z rekreačného strediska PODLESOK a na celom svojom úseku rovnomerne ponúka celú škálu vodopádov rôznych typov i veľkostí.
Naše dobrodružné putovanie do tiesňavy začíname od orientačného stĺpu na Podlesku a po zelenej značke sa po pár metroch dostávame do koryta Suchej Belej, ktorá je v tomto ročnom období, neverná svojmu názvu netradične mokrá. Sledujúc koryto potoka prichádzame po polhodine balansovania na mokrých kameňoch a brvnách k MISOVÝM VODOPÁDOM. Pozorný obdivovateľ prírody zazrie na bočných bralách v mäkkom mokrom machu vzácne druhy kvetov, pôvabne žltú prvosienku holú a skromný modrý kvietok, soldanelku karpatskú. Po náročnom výstupe cez prvú skupinu vodopádov prechádzame po krátkej chvíli cez úzke bralá ROKLINY k OKIENKOVÉMU VODOPÁDU, kde sa v pukline skál ukrýva pestrofarebná salamandra škvrnitá. Terén sa postupne vyrovnáva, stúpanie zmierňuje a po niekoľkých minútach nás vítajú KORYTOVÝ a BOČNÝ VODOPÁD. V závere rokliny, pred tiahlym stúpaním na vrchol k planine ešte prechádzame okolo záverečného romantického úseku KASKÁD a po dvoch hodinách prekrásnej turistiky v tejto severozápadnej časti Slovenského raja vystupujeme na VRCHOL SUCHEJ BELEJ.
Naša cesta ďalej vedie doľava východným smerom po hrebeni po žltej značke až k rázcestiu POD VTÁČIM HRBOM a tu odbočkou doprava na červenú značku mierne zvlneným terénom cez prevažne borovicový les na KLÁŠTORISKO. Odtiaľ potom pokračujeme po zelenej značke starou lesnou cestou k orientačnému stĺpu k HRDLU HORNÁDU a prudko vľavo, sledujúc tok Veľkej Bielej vody po modrej turistickej značke nazad na PODLESOK.
Hoci sa o tom veľa, ba temer nič nepíše, sú výstupy tiesňavami Slovenského raja liečbou v prírode. Tým, že prekonávate výškový rozdiel, namáhate sa a logicky hlbšie a rýchlejšie dýchate, vdychujete pri prechode roklinou vzduch, nasýtený drobnými kvapôčkami vody, v ktorom sú rozpustené vápencové minerály podložných skál a aromatické látky byliniek, ktoré tu rastú na okolitých svahoch. Takže Dovidenia vo vzdušných kúpeľoch SLOVENSKÉHO RAJA.
Michal Buza st.
Trasa: Podlesok – Suchá Belá – Vrchol Suchej Belej – Pod Vtáčím hrbom -Kláštorisko – Hrdlo Hornádu – Podlesok
Prevýšenie: Podlesok 550, vrchol Suchej Belej 959, Kláštorisko 744 metrov n. m., t.j. 404 metrov
Dĺžka trasy: cca 16 km
Doba prechodu: cca 4 hod.
Orientácia: Mapa Slovenský raj
Prístup: autom na parkovisko Podlesok