V rámci udeľovania cien športovec roka 2012 sa v redute v Spišskej Novej Vsi okrem hlavných kategórií odovzdávala aj špeciálna odmena za športovú osobnosť okresov Spišská Nová Ves, Levoča a Gelnica. Túto cenu si zobral pod patronát olympijský výbor resp. jeho miestna organizácia pod vedením p. Mjartana. Jej laureátom sa stal dlhoročný športovec, karatista telom i dušou, momentálne úspešný funkcionár a vedúci OZ Iglow – Karate klub Spišská Nová Ves – PaedDr. Jaroslav Javorský.
Prečo si myslíte, že si toto vážené ohodnotenie našlo práve vás?
No to sa musíte opýtať tých, ktorí mi to udelili. Ale asi to bolo za moju celoživotnú prácu v oblasti karate. Venujem sa mu už tridsaťtri rokov, posledných desať rokov som členom výkonného výboru slovenského zväzu karate a minulý rok som pôsobil ako šéftréner slovenskej reprezentácie karatistov. Tomuto športu dávam zo seba všetko a ak človek niečo robí na 100%, ľudia to vycítia a potom príde i takéto ocenenie, ktoré určite poteší, povzbudí, ale i zaväzuje.
Prečo práve karate?
S karate som začal v roku 1980 pod vedením pána Kseňaka a neskôr pána Tomaščíka v bývalom pionierskom dome, kde títo tréneri viedli krúžok karate. Mamka mi dala na výber, buď klavír, alebo karate, takže sa nečudujte, čo som si asi vybral… A zdá sa, že som urobil dobre. Som 15 – násobným majstrom SR, osemnásobným majstrom bývalého Československa a na ME v roku 1992 som skončil piaty. Navyše som diplomovaný tréner 1. triedy a na Slovensku som najmladším držiteľom majstrovského technického stupňa 6. dan.
Po skončení aktívnej činnosti ste sa vrhli na funkcionárčenie.
V roku 1993 som skončil svoju aktívnu pretekársku činnosť a začal sa venovať trénerstvu. Tu v Spišskej Novej Vsi sme si založili klub OZ Iglow – karate klub, kde trénujeme s mojimi kolegami p. Čechom, Košalom, Vysopalom a Rychtarčíkom a úspešne, hlavne detičky. Môžeme sa pochváliť každoročnými medailistami z Majstrovstiev Slovenska, reprezentantmi v rôznych vekových kategóriách. Nedávno sme sa vrátili z veľkej akcie z Poľska, kde sme v konkurencii 1300 detí doniesli domov na Spiš štyri medaily. Náš oddiel vychoval i jeden z najväčších slovenských talentov, Andreja Harničára, ktorý získal tituly vicemajstra sveta, či titul majstra Európy. Okrem toho pôsobím i na funkcionárskom poli v rámci celého Slovenska.
Čo Vám karate v živote dalo a čo naopak vzalo?
Naučil som sa sebaovládaniu, obrovskej sebadisciplíne a hlavne poznaniu, že v živote si všetko treba vybojovať. A čo mi vzalo? Snáď taký bezstarostný študentský život. Ten som popri tréningoch v Rapide Bratislava, ktorý bol v tom čase špičkovým československým tímom, jednoducho nestíhal a nemohol som si ho dovoliť. Ale neľutujem ani sekundu, určite je tých kladov oveľa viac.
Ste súčasťou funkcionárskej rodiny. Váš brat Rasťo je predsedom Výkonného výboru BK Spišská Nová Ves. Existuje medzi Vami komunikácia v tomto smere? Radíte si, pomáhate?
Určite sa spolu bavíme o športe ako takom, ale do „kapusty“ si nelezieme. Určite by som si od Rasťa vzal viac takej športovej i politickej diplomacie, ja som skôr taký človek, čo na srdci to ihneď na jazyku. A naopak, zo seba by som mu dal viac razancie, v akomkoľvek jednaní. Niekedy sa mi zdá, že mu „široké lakte“ chýbajú.
Vyrastali ste ako bratia na karate spolu?
Ale áno, Rasťo sa karate venoval asi do šestnástich, potom presedlal na kolektívne športy, hlavne basketbal. V detstve sme ako každé deti stvárali rôzne pestvá. Raz sme si pri jednej „bratskej výmene názorov“ uvedomili, že by sme si mohli vzájomne ublížiť a odvtedy vznikol prirodzený rešpekt jeden voči druhému. Ja som pri karate ostal, Rasťo bol zbehlejší v intelektuálnejších sférach. Bolo a je to také vyvážené. Myslím si, že mamka na nás môže byť hrdá.
Vráťme sa späť do karatistického ringu. V spoločnosti stále prevláda názor, že karate je len bohapustá bitka. Ako sa na toto tvrdenie pozerá 15 – násobný majster SR?
Karate je v prvom rade o maximálnej disciplíne a poriadku. Nik sa nestane dobrým karatistom za pol roka, je to drina, ktorá si vyžaduje tréning a úplne sústredenie. Karate je najprv o zvládnutí rôznych techník, kopov a až potom sa môže cvičenec postaviť zoči – voči súperovi. A nemyslite si, že potom to je o nejakej bitke. Ide o šport s pevne stanovenými pravidlami. Dnes sú v detských, žiackych a dorasteneckých kategóriách zakázané údery na hlavu, chrániče citlivých miest sú samozrejmosťou.
Nemohli sme nevyužiť ani náhodnú prítomnosť Jarovho brata Rasťa a položili sme mu presne takú istú otázku akú dostal Jaro Javorský.
Takže, čo podľa predsedu VV BK SNV jeho bratovi v tvrdom funkcionárskom svete chýba a naopak, v čom je skvelý?
„Jaro má víziu. Prináša do života okolo seba nové myšlienky, vie snívať. V tom je skutočne výnimočný a vďaka tomu dosiahol v živote tak veľa. No mohol ešte viac, keby bol väčší pedant a niektoré veci dotiahol do konca,“ ukončil debatu s výnimočným športovcom a funkcionárom jeho brat.
-ob-
FOTOGALÉRIA: