Veronika Bekešová išla do Holandska na štvormesačnú brigádu. Brigáda sa ale zmenila na trvalý pobyt v Holandsku. Ako sme sa od nej dozvedeli, Holandsko, ani zďaleka, nie je iba krajimou žltých tulipánov a zlegalizovanej marihuany
Dvadsaťsedem-ročná sympatická dievčina z Krompách sa usadila v holandskom mestečku Dordrecht. Život v ňom pochvaľuje. „Momentálne pracujem s kvetmi, mám úžasnú, nenáročnú a peknú prácu. Užívam si život v Holandsku, zarábam krásne peniažky,“ prezradila so spokojným úsmevom na tvári.
Do Holandska ju zaviala, ako inak, zlá finančná situácia. „Pracovala som ako vychovávateľka a môj vtedajší zamestnávateľ mi nemohol, akokoľvek veľmi chcel, zvýšiť plat, pretože ho nepustili finančné podmienky. A ako mladý človek, ktorý si chce budovať svoju budúcnosť, po týždni premýšľania, som sa rozhodla skúsiť zahraničie,“ spomína na dôležité životné rozhodnutie.
Jej začiatky v Holandsku ale neboli jednoduché. Najviac jej pochopiteľne chýbala rodina a priatelia. „Najťažšie bolo zvyknúť si na to, že do práce musím dochádzať aj 70 km, a na to, že všade okolo sú Poliaci. Ešte pred učením sa holandčiny, som sa musela popasovať s poľštinou, ktorou teraz hovorím plynule. Po šiestich mesiacoch učenia viem hovoriť, čítať a písať aj holandsky, a to na pokročilej úrovni. Teraz sa dorozumievam len holandsky. Holandčina je taká zmes nemeckého jazyka, anglického a toho ich,“ ozrejmila Veronika.
Podľa Veroniky sa život v Holandsku so životom na Spiši nedá vôbec porovnávať. Mladá dáma tvrdí, že Holandsko je veľmi otvorená krajina. Najviac ju ohúril systém. „Všetko tu „šliape ako hodinky“. Majú neskutočne dobrú infraštruktúru, ekonomický systém, školský systém, systém práce. A tiež som bola prekvapená z cien potravín a oblečenia, ktoré sú často v porovnaní s našimi cenami nižšie. Vo výpredajoch sa dá nakúpiť naozaj veľmi lacno,“ opísala podmienky, ktoré n Holandsku našla. Ohúrilo ju aj to, že bez akýchkoľvek problémov si v Holandsku môžete kúpiť, v naši zemepisných šírkach, tabuizovanú marihuanu. „Cítim ju tak často, že vôňa upečeného kuraťa je pre mňa vzácnosťou,“ vysvetlila s humorom. V Holandsku vraj takmer každý hovorí po anglicky. „Či sa opýtate na cestu 70- ročnej babičky, predavačky v obchode, či upratovačky, bez problémov vám všetko vysvetlia aj po anglicky,“ dodala.
V Holandsku ju zaujalo aj to, že je tam viac bicyklov, ako ľudí. „Každý tu vlastní bicykel. Nie je vôbec čudné, ak uvidíte na bicykli 80-ročnú babičku, ktorá má oblečenie od Versaceho, krásneho podnikateľa v obleku s kufríkom na bicykli, či mamičku so štyrmi deťmi v špeciálnom vozíku pripevnenom pred bicykel. Všetky bicykle sú také retro,“ dodala.
Okrem bicyklov je v Holandsku naozaj čo obdivovať. Sú tam vraj aj veľmi zaujímavé stavby, prístavy a žije tam množstvo národností. „Splieta sa tu veľa kultúr, náboženstiev, životných štýlov. Keďže tu žijú ľudia prakticky z celého sveta, mám možnosť skúsiť rôzne druhy jedál, ochutnať rôzne sorty nápojov, aj tých alkoholických, zúčastniť sa na rôznych kultúrnych podujatiach. Napriek tomu nikdy nedám dopustiť na Slovensko. A najmä na Slovákov, ako partnerov a Slovenky, ako ženy, priateľky. Sme srdečnejší, úprimnejší a so všetkou skromnosťou poviem, že aj lepší.“
Z gastronómie sú pre Holanďanov typické karamelové wafl e a jablkový maslový koláč. „To sú moji favoriti.“ Veronika však neodolá ani, našim slovenským špecialitkám. „Bez nich by som tu nevydržala. Zo Spiša si nosím do mrazničky bryndzu, domáce klobásky a slaninu,“ odvetila.
Mladá žena sa vždy teší, keď sa vracia domov do Krompách. „Zakaždým, keď odchádzam na Slovensko, sa veľmi teším, ale rovnaké pocity mám, aj keď sa vraciam do Holandska. Do Krompách sa určite neplánujem natrvalo vrátiť, ale vždy ostanú mojím domovom,“ uzavrela sympatická slečna.
(sim)
