Východne a juhovýchodne od Spišskej Novej Vsi sa nachádza región v ktorého kopcoch, ale aj v podzemí sa nachádzalo, a dodnes ešte uršite aj stále nechádza, nesmierne bohatstvo. Stredovekí nemeckí baníci tu neomylne prišli a stavali si obydlia, pretože vedeli, že sú na mieste, kde ich i celé ich rodiny, čaká prosperita a bohatstvo. Za všetkým tým sú rudy a uhlie. Železo,meď, ale aj vzácne kovy, alebo nebezpečný urán – to všetky obsahujú rudy v skôr spomínanom regióne. Iná časť obcí v tejto časti Spiša, o ktorej píšem, nemá banícku históriu, ale rovnako patria neprehliadnuteľne na mapu nášho okresu a ich história aj súčasnosť dotvárajú kolorit Spiša. Obce ako Rudňany, Poráč, Hnilčík, Markušovce, Lieskovany a Teplička sú po stáročia nezameniteľnou časťou Spiša a podieľajú sa na jeho slávnej histórii, súčasnosti a všetci veria, že aj na úspešnej budúcnosti. Tieto obce sú ako balíček ovocných cukríkov. Niečo majú spoločné a v niečom sa od seba úplne odlišujú. Napríklad Poráč a Teplička. Obidve obce postavili na kopci. Viac ako po spišskz sa v nich v minulosti hovorilo po rusnácky. Poráč sa nezmenil, Teplička áno. Je z nej rozvíjajúca sa dedina, ktorú mnohí považujú za súčasť Spišskej Novej Vsi. Novovešťania a Tepličania udržujú nadštandartne dobré vzťahy. Dôkazom je napr. chatárska osada Pod Tepličkou. Obyvatelia Tepličky majú okresné mesto ako na dlani. Výhľad naň od cintorína je asi najkrajší, aký môžete vidieť. Teplička má šarmantnú najmladšiu starostku na Slovensku, tradične dobrý futbal a hrdých obyvateľov. Poráč si zachováva ducha minulosti a tradície. Ďalšou jeho zaujímavou je, že na Poráči končí cesta pre autá. Ďalej sa ísť nedá. Iba sa otočiť a vrátiť späť, odkiaľ ste prišli. Aj Poráč, rovnako ako Teplička, ponúka nádherný výhľad – do Poráčskej doliny. Aj tam majú chaty mnohí Novovešťania.
V údolí pod kopcom, na ceste z Poráča, vás privítajú Rudňany. Obec, ktorá do bodky napĺňa význam názvu tohoto článku. Jedna z najslávnejších baníckych obcí na celom Slovensku dávala prácu a ničila zdravie tisíckam rodín z celého Spiša. Slávna história hovorí, že v 14. storočí boli dokonca miestom vyberania kráľovského poplatku. Ich význam spočíval v bohatých baniach. Možno to neviete, ale meno Rudňany dostali až v roku 1945. Vyše 600 rokov sa volali podľa Medeného potoka Cuffurbach, či Koterbach. V novodobej histórii sa k obci štát zachoval ako krkavčia mať. Vysal z nich bohatstvo, krv a pot miestnych ľudí a zobral im chlieb z rúk. A keď sme spomínali pri Tepličke starostku, ajten rudniansky je zaujímavý. Je jedným z najstarších na Slovensku a v úrade je tak dlho ako nikto iný.
Naceste do Rudnian a Poráča ležia ešte dve obce z regiónu, o ktorom píšem. Lieskovany a Markušovce. Hoci od seba ležia čo by kameňom dohodil, sú každá iná. Historicky významné Markušovce sú podľa záznamov ešte staršie ako Spišská Nová Ves. Dlhé stáročia patrili jednej z najvýznamnejších feudálnych rodín na východnom Slovensku Mariássyovcom. Tí podnikali v baníctve a ich úspechy sa odzrkadlili aj na obci, v ktorej mali svoje sídlo. postavili tu hrad, 10 kaštieľov a kúrií, jednoducho urobili z Markušoviec jednu z najdôležitejších obcí dolného Spiša. Aj dnes sa to najvzácnejšie, čo v obci majú spája práve s Mariássyovcami. Dominantami sú markušovský kaštieľ a letohrádok Dardanely. Mnoho ďalších historických budov ale chátra a nik im neprichádza na pomoc. Keby mali také architektonické skvosty v ktorejkoľvek dedinke trebárs vo Švajčiarsku, určite by vyzerala inak ako súčasné Markušovce. Obec potrebuje pomoc. Od štátu, od samosprávneho kraja. Niečo robí aj vlastnými silami, napr. protipovodňové opatrenia, ale zaslúžila by si oveľa viac. Trpí aj tým, že veľa jej obyvateľov patrí do skupiny sociálne ťažko prispôsobivých.
Lieskovany sú odlišný prípad, hoci počiatky sú úzko späté s Markušovcami. postaviť ich totiž dali spomínaní Mariássyvci. Dnes je dedinka za kopcom miestom, kde Novovešťania hľadajú pozemky,aby si tam mohli postaviť nové domy. Darí sa tu poľovníkom a každý rok usporadúvajú honosnú Hubertovu jazdu. Nevšedná je aj konská farma pána Hašku. A sociálne neprispôsobivých občanov tam nenájdete.
Posledným kamienkom do skladačky regiónu je Hnilčík. Jeho jednotlivé časti vznikali nezávisle na sebe. Juh patril Mariássyovcom a sever Spišskej Novej Vsi. Prvé domy v obci slúžili ako ubytovanie pre baníkov, postupne sa domáci obyvatelia začali venovať aj lesným prácam a stálo tam niekoľko mlynov. Múku predávali až v Maďarsku. Dnešný Hnilčík je jednotný. Kto ním prechádza nemôže nezbadať, že v ňom neustále stavajú nové domy. Obyvatelia okresného mesta objavili jeho krásu a mnohí v ňom hľadajú pokoj. Zima na Hnilčíku, to je dobrá lyžovačka. Majitelia vleku podávajú nadľudské výkony, aby lyžiarske stredisko nielen udržali pri živote, ale aby ho čo najviac aj vylepšovali. Aj oni by určite prijali aspoň minimálnu pomoc aj do štátu, či samosprávneho kraja.
Celý tento región patrí administratívne do Košického samosprávneho kraja. Je to jeden z trojice orgánov (okrem štátu a obecných úradov), ktorý má kompetencie, aj pridelené financie na pomoc a podporu aktivít v každej jednej dedine a meste. Stačí, ak sa dostanú do rozpočtu. A o tom rozhodujú poslanci. Región, ktorom dnes píšem v samosprávnom kraji zastupujú poslanci zo Spišskej Novej Vsi. Jedným z nich je Rasťo Javorský, ktorý dobre vie, že jeho úlohou nie je iba propagácia Spišskej Novej Vsi. Rovnako aktívne vníma aj problémy okolia. Stretáva sa s ľuďmi z celého okresu, počúva, čo ich najviac trápi, ale hlavne posúva tieto problémy na pôdu samosprávneho kraja. A ako vníma on túto časť Spiša?
“Každá obec v našom okrese je špecifická. Každá je výnimočná v niečom inom. A práve tú ich výnimočnosť je potrebné posilňovať. Pozrime sa na šesticu obcí, o ktorých píšete.
Hnilčík je jednou z najdlhších obcí na Slovensku, len prejsť sa po celej obci je malá túra. Znamená to ale aj starostlivosť o cesty. O ich povrch a v zime aj o údržbu, pretože sneh tu často spôsobuje vodičom áut a kamiónov veľké komplikácie. Obec je zasadená do ešte skoro “nedotknutého” lesa Hnileckej doliny. V niektorých častiach obce dávajú “líšky dobrú noc”, a to doslovne. Určite si pozornosť zaslúži aj lyžiarske stredisko, na ktorom som sa učil lyžovať aj ja.
Teplička. Aj ja ju dlhé roky považujem za súčasť SNV. Avšak s plným rešpektom, že to je hrdá samostatná obec so svojimi špecifikami. Leží nad SNV a tok možno povedať, že”dozerá” na Spišskú. Aktívna starostka a obecní poslanci organizujú v obci veľa podujatí (niektorých som sa zúčastnil), vďaka ktorým sa vracia komunitný život do obce. A miestni sú telom aj dušou športovci, najmä futbalisti. Aj tu sú problémom cesty, najmä tie prístupové.
Markušovce – v obci sa nachádzajú významné historické pamiatky celoslovenského významu, Markušovský hrad, kaštieľ a letohrádok Dardanely. Som rád, že KSK vyčlenilo peniaze a zrekonštruovalo kaštieľ aj Letohrádok. Koncerty v letohrádku Dardanely patria k vrcholom kultúrnej sezóny na Spiši. Problémy ale spôsobujú časti obce povodne. Najmä na mieste, kde sa vlieva Levočský potok do Hornádu. Koryto Hornádu by si určite zaslúžilo poriadnu očistu, rovnako ako brehy tejto rieky spevnenie. A lepší by mohol byť aj prístup k markušovským rybníkom. Potešilo ma, že miestni konečne upravili prístup k jedinečným markušovským hríbom. Menej ma teší, že sa nedarí znižovať v obci nezamestnanosť. Pomôcť by sa mohlo aj pri oprave športovísk v obci.
Lieskovany – z obce sa pomaly stáva “satelitné mestečko” Spišskej Novej Vsi. Novovešťanov láka bývanie na dedine vzdialenej len 5 min. autom od centra. Láka aj bývanie v obci bez neprispôsobivých občanov. Obraz tejto sympatickej obce je odrazom aktivity miestnych poslancov i vedenia obecného úradu.
Rudňany – obec kedysi najvýznamnejšie centrum baníctva na Spiši, teraz dopláca na jeho útlm či likvidáciu. Obec s jedným z najdlhšie “slúžiacim” starostom na Slovensku. Bez pomoci štátu či KSK nemá šancu revitalizovať banícku činnosť. Nebudem obchádzať horúcu kašu a poviem to, čo každý vie – veľa problémov spôsobujú obci Rómovia. Časť z nich žije v neprijateľných podmienkach. Starosta im nestíha stavať nové domy a len máloktorí z nich sú ochotní pri ich výstavbe aspoň pomáhať. Sú naučení iba niečo dostávať, alebo si brať. Ako drevo z okolitých lesov. Ale získať prácu majú problém aj mnohí miestni Nerómovia. Viem, že už existujú projekty, ktoré by to mohli zmeniť k lepšiemu a ak bude v mojich silách nejako im napomôcť, nepochybne tak na pôde VÚC-čky urobím. Ale Rudňany patria k obciam, na ktoré by mala zamerať svoju pozornosť aj slovenská vláda.
Poráč – krásna rázovitá, kedysi banícka obec. Dobrý príklad využitia potenciálu cestovného ruchu – Poráčska dolina, Brodok. Veľkou chybou je, že sa až tohto roku začala riešiť cesta, ktorá je jediným prístupom do obce. Košický samosprávny kraj sa jej začal venovať až po tom, ako sa jej časť prepadla. Celé územie je poznačené banskou činnosťou, a preto hrozí, že sa táto situácia môže zopakovať aj na inom mieste. Súhlasím s dlhoročným starostom, že lepšou alternatívou ako stále nákladne opravovať existujúcu cestu je postaviť novú cestu vedenú inou trasou. Nie je to novinka, tento návrh je “na stole” už niekoľko rokov, len zatiaľ nik nenašiel odvahu na jeho realizáciu. Už teraz však vieme jednoducho zrátať, že tento variant bude dlhodobo lacnejší.”
Každá, aj z týchto obcí, je taká, akí sú jej obyvatelia. Niekde viac, niekde menej a niekde už vôbec neplatí, že tam kde si sa narodil, tam aj zostarneš. Svoj šarm si zachovávajú Teplička a Poráč. Dedinský duch pomaly nahrádza život prímestskej vilovej štvrte v Lieskovanoch a na Hnilčíku. Na dávnu slávu sa márne pokúšajú nadviazať v Rudňanoch a Markušovciach. Nikto nemá krištáľovú guľu, aby z nej vedel vyveštiť, čo ich čaká. V každej z nich ale žijú šikovní a pracovití ľudia, ktorí môžu pre svoju obec niečo urobiť. Aj s pomocou politikov na kompetentných úradoch. Tí by mali, v prvom rade, poznať ľudí a miesta, pre ktorých majú pracovať. A rovnako by ich mali poznať aj ich voliči a nepozerať pri tom na stranícke tričká. Nie stranícka príslušnosť, ale schopnosti a snaha ľudí sú zdrojom rozvojových impulzov.
-leb-