Táto turistika je pre nás, Novovešťanov, netradičná hlavne preto, lebo turistická trasa E 8, nazývaná na území Slovenska tiež ako Cesta hrdinov SNP, je až na opačnej strane údolia Hnilca, tam kde sa stretávajú dva regióny, Spiš a Gemer. A navyše začína v údolí, kde pramení Hron a kde sa západným smerom vinie tretí z regiónov, Pohronie.
Veď už samotný fakt presunu na začiatok tejto našej dnešnej turistiky nie je jednoduchý a treba ho plánovať tak, že o 6,30 nasadnete na autobus do Nálepkova, kde stihnete vlak južnou trasou a vystúpite na stanici Telgárt, kde má naša „zábavná turistika“ svoj začiatok. A zámerne som napísal „zábavná“, lebo som na nej viac krát poblúdil. A to je čo povedať, veď je to diaľková trasa európskeho významu, ktorá sa tiahne celým našim kontinentom v dĺžke temer 4.400 km, z toho okolo 750 na území nášho štátu. Nehovoriac o tom, že mám už nachodené nejaké tie kilometre a aj zmysel pre orientáciu. Ale poďme (blúdiť) pekne po poriadku.
Hneď po vystúpení z vlaku za tunelom je možné obdivovať pozoruhodnú technicko historickú stavbu, Chmorošský viadukt, len potom sa treba obrátiť dozadu, lebo tam, pri orientačnom stĺpe naše putovanie červenou turistickou značkou začína na stanici TELGÁRT- PENZION. Zostúpime na asfaltku a po jej ľavom okraji v miernom stúpaní vyšliapeme až na SEDLO BESNÍK. Cestou míňame prameň Hrona a v samotnom sedle opúšťame Pohronie a prichádzame do partií, kde budeme pokračovať vlastne po pravej strane Hnilca, ale hore v kopcoch. Po krátkej chvíli stúpania východným smerom stojíme na hrebeni, odkiaľ sú pekné výhľady, najmä na západ, kde sa na horizonte s typickým stožiarom vypína zaoblená Kráľova hoľa. Ďalej pokračujeme po štrkovej ceste lesom, pričom sa cesta uberie na juh, miestami až na juhozápad, akosi nelogicky, ale je to preto, lebo musíme obísť dlhé a hlboké údolie Spišského potoka, ktorý kdesi, tam dole, tečie po našej ľavej ruke.
Neskôr sa cesta obráti naspäť na východ a po miernom klesaní dôjde až na veľkú lúku, kde začujem detský smiech, čo je neklamný znak, že som na mieste, označovanom, ako ČUNTAVA a kde sídli rekreačné stredisko turistov z Dobšinej. Tu ma značka na orientačnom stĺpe posiela v pravom uhle doľava, do lesa, chodník sa po chvíli stráca a aj značky nikde. A tak idem „po čuchu“ severným smerom a za desať minút stojím na lúke, kde sa značka opäť znenazdajky objaví a tu je aj možnosť vystúpiť na vyhliadkové miesto BOROVNIAK. Červená značka potom ďalej pokračuje na východ, miestami cez les, miestami po lúkach, s peknými výhľadmi na Gemer, kde na obzore kraľuje typický dvojhrb Radzima. Chvíľu sa vytešujem zo značenia, ale potom prichádzam na miesto, kde sa lesná cesta rozdvojuje a značky opäť nikde.
Po asi pol kilometri vytipovanej trasy sa opäť napájam na červenú (tip bol správny) a za chvíľu stojím pri orientačnom stĺpe NIŽNÁ ZÁHRADA, kde sa dá cez Samalovu dolinu zostúpiť k Dobšinskej ľadovej jaskyni. Ja pokračujem ďalej a ani zábava ma neopúšťa, lebo za chvíľu prichádzam na veľkú lúčnu poľanu a znova si musím vybrať jednu z ciest na jej opačnom okraji. A teraz vám zábavu pokazím, je to tá celkom vpravo (a značka až niekde po sto metroch v lese). Prudko serpentínami zostupujem dole štrkovou cestou až na ďalšiu lúku, kde mi spoločníkov robí hudba lesných píl a miesto s obrovskou skládkou dreva- POD HANESOVOU. Tu sa cesta mení na asfaltku, najprv mierne hore a doľava (tu stretám jediných dvoch turistov), potom začne klesať a znova pokračuje východným smerom po širokom údolí. Lesy vystriedajú lúčne porasty, opäť s nekonečne širokou škálou kvetov, len pozor, oči aj na ceste, lebo pri smerovníku vás značka pošle z asfaltky dole, v pravom uhle, tentokrát doprava, aby ste za desať minút došli k peknej, ale zavretej chate NA GÁPLI.
Odtiaľ znova vľavo, znova na východ po rozkvitnutých a miestami aj čerstvo pokosených lúkach až na miesto, ktoré sa príhodne nazýva VONIARKY, lebo kraj tu naozaj vonia tým nenapodobiteľným lúčnolesným deodorantom. Z Voniarok pokračuje diaľková trasa na Dobšinský kopec, ja musím odbočiť vľavo do údolia, aby som stihol autobus do Spišskej. Po modrej značke prídem až na hlavnú cestu Brezno- Dobšiná, tu prejdem na druhú stranu a po zelenej zídem cez DOBŠINSKÚ MAŠU až k priehrade. Teraz by dobre padlo občerstvenie v chladných vodách jazera, ale prejdem cez priehradný múr, zabočím doprava, popri ceste až na križovatku, za ňou dole do penziónu Salamander na PALCMANSKEJ MAŠI, kde stihnem jedno správne vychladené pivko a s autobusom 13,20 nazad do Spišskej Novej Vsi.
Trasa, ktorú som pre vás 16.- teho júla absolvoval je zhruba 25 kilometrov dlhá a z hľadiska prevýšenia (cca 300 m) nepredstavuje väčší problém. Ja som ju (aj s blúdeniami) absolvoval za 4 hodiny, vy si na ňu rezervujte o dve hodiny viac. A pripravte sa aj na „zábavné“ turistické partie, lebo určite aj vy budete miestami hľadať, kde sú ukryté červené značky diaľkovej turistickej trasy európskeho významu. Aby ste nakoniec bezpečne došli do cieľa. A to vám v tohoročných letných sparotách z potešeného srdca, vyľuftovanej duše a unavených nôh želá
Michal Buza st.
Súťažná otázka:
Pod Kráľovou hoľou pramenia okrem spomínaného Hrona ešte dve významné rieky, ktoré tečú na východ. Ako sa volajú?