Keď nazriete do minulosti, tak od Juraja do Václava mal pospolitý ľud vždy práce vyše hlavy, lebo bolo potrebné sa pripraviť na sto dní zimy a tak činnosti, spojené s obveseľovaním ducha sa vykonávali v čase, keď za oknami víril sneh a kvílila meluzína a slnko sa budilo neskoro, zato už po štvrtej sa poberalo spať.
Dnes máme voľného času podstatne viac a tak aj v lete pribúda spoločenských a kultúrnych akcií, že ich človek často ani nedokáže stroviť. Ešte, že môžem o niektorých povedať: BOL SOM PRI TOM.
Svoju púť po kultúrnych zážitkoch som začal vo vestibule SPIŠSKÉHO OSVETOVÉHO STREDISKA. Je to je priestor, ktorý ma svojim obsahom nikdy nesklame, čo sa potvrdilo aj teraz, keď je tu inštalovaná a prezentovaná výstava EKOVÝKRES, lebo pohľad detí a mladých ľudí, nezaťažený každodennými dospeláckymi starosťami, čo sa deje na našej rodnej planéte, je úžasný. Vystavované práce ma očarili najmä preto, lebo dnes už minimálne osemdesiat percent detí vysedáva pri počítačoch, v zasľúbenom objatí so svojim virtuálnym svetom. A tak kresby a maľby tých, ktorí sú ešte ochotní komunikovať s realitou za oknami svojich izbičiek, predstavujú ten zvyšok, ktorý sa možno nebude musieť v budúcnosti odsťahovať na inú planétu, tak, ako je to pekne vyobrazené na jednej z výtvarných prác, ktoré ma zaujali. Lebo môj dedo by tomu obrázku nerozumel, ja ho beriem ako sci-fi a moji pravnuci ho možno budú musieť fakticky zrealizovať. Šťastnú cestu, potomkovia naši. A nezabudnite si pribaliť farbičky!
Len niekoľko krokov ďalej po Zimnej ulici, je GALÉRIA UMELCOV SPIŠA. Ak si odmyslíme stále expozície, i tie, ktoré sú tu nainštalované len na istú chvíľu, je tu ešte jedno miesto, ukryté vzadu vo dvore, kde sa dá na pár minút odfiltrovať od mestského zhonu áut, autobusov i ľudí a posedieť v tichom a hlavne kultúrnom prostredí. V spoločnosti sochárskych diel z tradičných spišských materiálov, travertínu, dreva a kovu, zapasovaných do tejto ZÁHRADY UMENIA s okrasnými drevinami a kríkmi, je tu možné zrelaxovať a načerpať nových síl. Aby ste sa mohli v duševnej pohode vrátiť nazad do reality civilizácie. Vystavované exponáty sú dielom štyroch sympoziálnych pobytov umelcov z Poľska, Rumunska, Ukrajiny, Čiech a Slovenska a v podstate odrážajú multikulturálnu spoločnosť Spiša. No a my, patrioti tu môžeme byť hrdí aj na dielo Imricha Svitanu, Brána do tretieho tisícročia. Veľa pohody, Novovešťania. A najlepšie sa tu sedí vo dvojici.
Mojou treťou zastávkou na námestí, ktorú som v rámci kultúrneho doobeda nemohol obísť, bolo MÚZEUM SPIŠA. Už aj preto, lebo teplota na Letnej začala stúpať a na poschodí múzea bola výstava, ktorú by mal vidieť každý, čo sa hrdí prívlastkom Homo sapiens. Výstava s názvom VODA, DUŠA ZEME. Je koncipovaná tradičným spôsobom, pri ktorom sú vystavované exponáty, zahŕňajúce vodný ekosystém v podaní rastlín a zvierat, dopĺňané informatívnymi panelmi na stenách okolo. A aj keď je pohľad na to množstvo fauny a flóry, viazanej na vodu, určite väčšou pastvou pre oči, mňa zaujal panel, nainštalovaný na úvod celej expozície a vybral som pre vás z neho len niekoľko najzaujímavejších informácií. Pre zamyslenie a aj ako pozvánku na výstavu o tekutine, ktorá bude o pár desaťročí dôvodom vedenia vojen. Prečo? Hydrosféra tvorí síce sedemdesiat percent plochy planéty zem, ale z toho je 97 % vody slanej, zvyšok sladkej, ale len
0, 25 % využiteľnej a použiteľnej vody na pitie. A len tak mimochodom. Slovensko je po Rakúsku v Európe na druhom mieste zásob pitnej vody. Veľa šťastia, Slováci. A o tej vode pod našimi nohami radšej nahlas nehovorte.
Bonbónik som si nechal na záver. Penzistov, posedávajúcich na lavičkách a mladé dvojice, vyvaľujúce sa na tráve medzi Evanjelickým kostolom a sochou kapitána Nálepku, vo štvrtok 20. júla doplnili k večeru i milovníci umenia. Umenia výtvarného a umenia fotografie. SPIŠSKÉ OSVETOVÉ STREDISKO tu opäť, tradične uprostred leta, v parku pri fontáne, donieslo umenie priamo medzi ľudí. Na neopakovateľnej súťažnej výstave UMENIE V PARKU boli prezentované práce, ako výber toho najlepšieho od 45 autorov, výtvarníkov i fotografov. Výtvarníci tu vystavujú svoje diela s témou „Svet okolo nás“, fotografovia svoje práce na tému „Fotografia ulice“. Panely s dielami umelcov sú rozvešané medzi stromami okolo fontány a vytvárajú tak uzavretý priestor, ktorý možno navštíviť zvnútra, alebo obísť dookola z vonkajšej strany. Pre mňa bol už tradične najpríjemnejším prekvapením výtvarnej časti expozícií Laci Vikartovský so svojim moderným pojatím impresionizmu Huty, ale ako fotografa ma zaujali panely reportážnej fotografie, ktorá ukazuje nekonečné príbehy z ulice, zachytené v istom okamžiku, ktorý je jedinečný a v konečnom dôsledku zatvára dobu a ľudí do časostroja, ktorý sa už nikdy opakovať nebude. Možno až sa zas stvorenie sveta zopakuje Veľa trpezlivosti, milovníci umenia. Len nezabudnite, kde ste pred 16 miliárd rokmi boli.
Fotogaléria UMENIE V PARKU je súčasťou tohomesačného vydania Spišského patriota.
Michal Buza st.