TAFELŠPIC
V Novejši v druhej polovici dvacateho storočja žilo das dvacec tišic obivateľoch, z teho jednu dzešec tišicinu tvorili Rakušanki. Moja mama, co mala v občanke meno Ingeborg a ľudze ju volali Inge a manželka veterinara Baradlaja, co zaš mala na rodnim ľisce meno Adele a moja mama ju volala Deli. A abi zme buli kompletni, ta tafelšpic znamena špicata tabuľa (co treba hapac jak hoscina), a špicata zato, bo mesko je na krave vzadu, pred hvostom, ta že pri rici a aj tak še ňevola ricka, aľe špička. No a raz na Veľku noc še obidva rakušanki stretľi u Baradlajofcoch v dome pri starich rampoch. A zakľa co muži na zahradze reparovali spadnuti plot, bo še o ňeho furt opiral spiti rampar, co dzvihal a spuščal šranki smerom na Ľevoču, ta ženi vimišľeli na večeru take tipicke rakuske jedlo- „tafelspitz“. Pravda meso robili rovnako, aľe každa jedna k ňemu urobila inakšu omačku, jak to po rakuski volali „zos“.
Co tam davali obidve?
kilo špički z kravi, das štverc kila koreňovej žeľeňini, kelovi ľist a porik, bobkof ľist, peper čarni cali, nove koreňje, žeľene z petruški a zeľeru, luštok, soľ a bujon
Co do omački davala Deli? kvašnu šmetanu, pažičku, vajco, ocet, soľ
Co do omački davala Inge? hren, jablučko, citronovu ščavu, cuker, soľ
Wie haben sie das gemacht?
Otazku preložili do slovenčini a išli na vec. Do veľkeho harenca naľali vracu vodu, šturili meso f celku a dali varic. Jak prevrelo, scahli plameň a daľej už varili pomaľučki. Na radu prišla žeľeňina. A tu nastal perfši probľem, bo Deli pohadzala z Oberesterajchu a tam davali vecej murni a poriku, Inge bula Korutanka a tam išol do poľefki hlavňe zeler a kelovi ľist. A tak nakoňec urobili tipicki ženski kompromis. Deli dala vecej murni a meňej poriku a Inge ľem kuseček zeleru, zato veľki kelovi ľist. Prirucili petrušku a karelabik, žeľene zo zeleru, luštok, bujon, posoľili, šedli do obivački ku kave a zapaľili BeTečku mjeru.
Hlopi zakľa v zahradze začali opravovac plot. Moj ocec bul odjakživa teoretik, ta vžal do ruki logaritmicke pravitko a kružidlo, začal kresľic tehnicki vikres a zaboril kučeravu hlavu do zložitich počtoch. Herr Baradlaj mal z roboti prakticke naviki, lapil do ruki pilku, mlatek, kľešče a kľince a tak še zdalo, že im robota budze ľem tak fičec.
Das za dva hodzini še meso uvarilo, ženi ho aj so žeľeňinu vicahľi a šupli do ľadňički. No a kim mesko chladlo, začaľi robic svojo zosiki. Deli uvarila vajco a rozmiksovala ho s kvašnu šmetanku. Tu ľem treba pripomenuc, že aj ľadňička, aj mikser buľi f tich časoch na vihodze a ešči aj ľudovodemokratickeho Československa tehnicke zjaveňa a ňe jedzine, bo faktom je aj to, že f tim roku, jak ženi robili tafelšpic, ta v Novejši bulo jednak i ciganoch i motocikľoch- dvesto pejdzešat. A to už ňeje zjaveňe, aľe zazrak.
Potim Deli viľecela do zahradi, naterhala pažičku, narezala na kusečki a zosik dohucila s octom a soľu. Inge še hňed na uvod vizbrojila a nacahla potapačske briľe, co še jej aj s otcom a logaritmickim pravitkom podarilo od Verterskeho jazera prepašovac v štiricatim šedzmim na Slovensko. Nacahla na oči, ošupala hren a začala ho rajbac pri okňe. No a bul taki silni, že sebe poplakala ňelem Deli v kuhiňi, aľe aj hlopi pri plociku a solzu vipuščil aj rampar pri budke. Narajbani hren preplahla s ceplu vodu, pridala jedno nastruhane jablučko, poľala s citroňikovu ščavu a dohucila s cukrom a soľu. Potim už ľem narezali mesko na cenučke platki, Deli na ňeho poukladala šajbički murni a poľala so svojim zosikom, Inge uložila na spodek taňera uvareni kelovi ľist, na to platki mesa a zboku kopečki hrenovej omački.
Ženi zakričeli do zahradi „fertig!“, ocovi narovnalo kučerave vlasi, Baradlajovi vicahnuti kliňec z plota, rampar spuščil šranki, šedli ku stolu a mohlo še jesc. Akurtat, že jak kukli z okna, ta im ňešlo do hlavi, comu na cesce ku rampom, smerom na Ľevoču, trubi tak veľo autoch.
Bo jak hvari klasik: JAK POSTAVILI NA STOL
TAFELŠPIC ŠUMNE RAKUŠANKI
TA NAJMEŇEJ NA HODZINU OSTALI
SPUŠČENE NA ĽEVOČU ŠRANKI
Michal Buza st.