U nas še hvari, že od Petra a Pavla začinaju rostnuc hubi. A tak dňešne naše jedlo budze z regalu,
na fterimhrajuhlavnuulohu dve šestri, jednovaječne dvojčeta Petra a Pavla, žoltemalehubki, kurčetka a ku ňim tak akuratňe pasuje aj jeden veľkiftak, co ho slovaci v križofkoch na pejcpišu zanovito „mvuoj“, aľe vola še morka. A u nas na Spišu ho volame tak internacionalňe „puľar“. Bo naj je už tak, či tak, Petra a Pavla biju jedna na druhu, jak vajco o vajco, kurčetkasunajodvažňejšehubi v leše, bo šeňedajuzožrachrobakom a puľar je, hlopi (bez ohľadu nato, jakiscehlop) na Slovensku bizovňenajvekšiftak. Hoc u procinožcochmajueščivekšeho, aľe ten už je takiveľki, že še f križofkepiše na šesc polička- pštros. Našeho puľara na jedalnim listku kuhare zbožňuju, bo ma dzevec druhi mesa a tak može vlasňe šmakovac aj dzevec razi inakši. Uvidzime, či budzedňešni recept šmakovac aj vam?
Cošestrom na puľaratrebalo?
šnicľe z puľara, soľ, peper, šajbičkiprerosnutejslaňinki, oľej, kurčetka, mladucebuľku, stručik cesnaku, muškatoviorješek, ščavičku z naranči a jak mace ta aj kračik z medofki.
Jak to šestri robili?
Jak ši prišol do Petropavelkofcoch na naščevu, ta mušelibic doma obidva šestri, inakši ši ňigdajňepoznal s fterumaš do čiňeňja. Jak ši šečiňilľem s jednu, ta na druhidzeň ši ňeznal, či ši šečiňil malo, plano, abo je doma akurat druha šestra. A tak bulo u ňich v hiži furt veľozabavi a v kuhiňiveľostrandi. Aľepodzmevaric, bo šmjech je sicezdravi, aľeše z ňehoňenaješ.
Petra lapila do rukiperša z puľara, narezala kantom, s hranu nožikanakľepkala, osoľila a aj kus popeprila. Pavla stala pri ňej a každi jeden kusek obalila do prerosnutejslaňinki (ja davam jak obal švarcvaldsku šunku). Obvjazala s cvernu. Medzitim jej šestravicahlazosšufladki kompas, rozpalila na panvici oľej a puľara v slaňinkovej perinke poradňeopekla zo šickichšvetovichstran. Vibrala na misečku a šturila do ceplejruri. Furt, jak som kukal na ňich zo zadu, mišľel som, že veľo pijem, bo som vidzel dva rovnakezadki a štirirovnakecopiki. A to iste mečekalo, jak šeobracili ku mňe s ksichtom. Bo zašštirirovnake oči a dva jednakenosi. Scel som zamahrovavc (a aj identifikovacudalosci), ta som šeopital:
„Ta codzefčeta, jak bulo v noci?“
Ľem jak odpovedzeli, ta som ňebulaňi o cantimetermudrejši.
„Aňišeňepitaj“.
Akurat, že Petra šeušmjevala, až še jej robili jamki na ľicu a Pavla obracala oči do ňeba, až še jej robili faldi na čole.
Pre istotu som začal pucovackurčetka, narezal cebuľku na cenkekoľeska, ošupalcesnačik a rucil na panvicu, dzešepredtim opekali šnicľe z puľara. Cale som posoľil a prisipal, aľeľem medzi paľce, muškatoviorješek. Mješal som jak dzivi a husto špekuloval, či še Petre robjajamki na licoch, bo fčerabulofajňe a Pavle faldi na čole, bo še na vedľajšej posceliňevispala, abo Pavla obraca oči stlupikom, bo som ňezabral a Petra šeušmjeva, bo ševispala do ružova. V tim čaše šekurčetkadinstovali pod dekľom, Petra vžala do rukinaranče a sciskala ich, žebivipuščiliconajvecejščavički. Pridala vitlačene do harenca, kus povarila a Pavla šturila hlavu do ľadňički, vicahlašmetanku, doľala ku hubkom a ňehala, aľeľemkuščičko, prevrec. Odstavila bokom, kukla na mňe a popod fuz zakontrovala:
„Ta co Mišku, jak bulo v noci?“
Spomnul som na našeho profesora laťinčini, istehopanaRemenara, jak namhvarel: „Si tacuisses, philosophusmansisses“ (kebi ši bulciho, zostal bi ši filozofom), aľe aj totamudrosc, aj šicke ostatne, mi buli f tim okamžiku na …. (f križofke na štiri, začina na ch a konči na a).
Ešči, že še ku namprifarala Petra, z ftakochscahla cvernu, poľala ich so zosikom, pridala knedľiki a mohľizmezačacjesc. A tak som bul za dvacecminutisice o pol kila cežši, aľeaňi o cantimetermudrejši.
A na koňecostavaeščipridac dva spravi. Tote, copoznaju abecedu, ta viňehal som pismenko O, bo kedz sebe spomňece, ta už som robil v Podolincu s Olinku omeľetu. A tote, copoznajumňe, ta im došlo, že ňešicko, conapišem, je pravda. Bo v živoce to tak biva, že daftretepribehiše stali, daftereše aj mohli stac, aľedafterešehlavňe mali stac.
Bo jak (h)vari klasik: MNOHOŽENSTVO NA SLOVENSKU, ĽUDZE BOŽSKE RATA
BUDZEM SEBE MUŠEL ZOHNAC JEDNOVAJEČNEHO BRATA
A JAK POTIM VIĽECIME NA PETRU A PAVLU DVOME
BUDZE ĽETAC JEDNA V HIŽI A DRUHA PO DOME
Michal Buza st.