Panove, bľiži še zaver abecedi i našich receptoch a tak bi som bul gurmanski diľetant, kebi som ňedal ku koncu deľikatesu, co ňešme hibec na žjadnej poradnej hosciňe krajinoch vé štiri až šesc- vjedeňsku šnicľu. Vjedňa bula už od stredoveku šidliskom špijonoch calej Europi a tak ňečudo, že toto jedlo sice vimišľeli v Talijansku, aľe „Bondofci“ ho prepašovali do Vjedňe, kuščičko zmeňili recepturu (aj velkosc) a od tich časoch ju podavaju na stol, jak kebi to bulo ich narodne jedlo. A aj še im dari nas gabac. Rovnako jak gabala Verča, co še najsamperfši bavila na Maťu Hari vo Vikartofcoch, aľe kedz aj zo starostu f stodole na šeňe vicahla, dze uklada ňeviprate trenki, ta postupila višši. A pod dluhima hrubima perinami, v kratkej cenkej nočnej košuľke, už potim ľem cahala z natvardlich hlopoch fšelijake tajnosci. Na penziju še vracila na „rodnú hruď“ a jak na obecnim uradze položila na stol vipražanu šnicľu, ta starosta sebe zvišil plat, ženi začali prikarmovac šviňe, hlopi po mešacu vičarali trenki (jeden s druhim) a v mešarňi rapidňe klesla cena brafčoveho. Ľem f kravinoch bulo zrazu ciho, jak f kosceľe, šak orginal vjedeňska šnicľa je zato taka dobra a aj veľka, bo je z ceľecini.
Co ci na stredoeuropsku hoscinu treba?
na šnicľu: ceľecina zo scehna, šmaľec, soľ, hladka muka, vajco, brezľe, citron, brusinki
na šalat: gruľe, soľ, peper, cebuľa, kvašna ogurečka, ocot, cuker, oľej, vegeta
Jak Verča postupovala:
Na začatek starosta vipisal z priležitosci Dňa obce na nascenku „verejné obstarávanie“ na šnicľu roka. Prihlašili še dva ženi, jeden hlop a Verča. Na penziji jej kratka cenka nočna košuľečka ňepomohla, ta opasala dluhi hrubi šurc, doňesla z pivňici gruľe a f šupke ich dala pomali varic. Prihlašeni hlop medzitim odstupil zo suťaže, bo na Dzeň obce koňečňe po troch rokoch zaš otvorili karčmu. V hre ostali už ľem tri ženi a tak Verča vicahla z ľadňički ceľecinu, viklepkala ju na rozmer elpé platňe, posoľila a odstavila bokom. Na taňere sebe pririchtovala trojobal (hladku muku, posoľene vajca, rozšrudľovane s ložku mľeka a brezľe).
Suťaž potim nabrala na rihlosci, bo jak še šviňe doznali, že cena za kilo kare še vo Vikartofskej mešarňi pohibuje kolo dva pejdzešat a z hodzini na hodzinu idze dole, zabarikadovali še v hľevikoch. Tota sprava vivolala paniku na ňujorskej burze a davndžonsonof indeks bul taki mali, že bukmajkrove vifasovali mikroskopi a predseda americkej centralnej banki, ujko Žerom Povel še ňehal čuc, že take švinstvo od Slovakoch ňečekal. A kačer Donald „Truba“ uvalil dvacecpercentne clo na brindzove haluški.
Ľem s Verču to ňič ňerobilo, vžala svoje falatki ceľecini, obalila ich v muke, vajcu a brezľoch, meso mala pririchtovane a mohla še puščic do šalacika. Gruľki premila v studzenej vodze, ošupala, narezala na platečki, narucala do miski a oprela še o vidli.
Medzičasom odstupili z hri aj ostatne dva ženi, bo kim še vtrepali do mešarňi, ta brafčove bulo vikupene a na haku višela už ľem polka švinskej hlavi a aj kebi ši bul čaroďejňik, kuzelňik, eskamoter abo kovač, ta skorej viklepeš hak na meso, jak švinsku hlavu.
Ostava dokončic šalacik. Cebuľa še nareže kantom na cenučke platečki, kvašne ogurečki na drobno, prida še octovocukrova voda, popepri, povegeci, naľeje kus oľejčeka a pomješa. Šalacik ku šnicľi je hotovi. Verča še odľepi od vidloch, ňeha v panvici rozpuščic šmaľec, šnicľe vipraži do šumnej hňedej barvi a stredoeuropska hoscina na Dzeň obce vo Vikartofcoch je pririchtovana. Na každi taňer še položi šnicľa, ku ňej ložečka zavaranich brusinkoch, platek citroňika a popri tim do misečki šalacik, naj sebe každi nabera, jak vladze. Bo šnicľa je taka veľka, že šalacik še už na taňer ku ňej ňevejdze.
Šicko bi še nakoňec aj dobre skončilo, ľem nasrati opozični poslaňec obecneho zastupiteľstva (co ma za ženu vegatariJanku) še obracil na ustavni sud, bo nascenka na „verejné obstarávanie“ ňevišela pri kosceľe, aľe pri verejnich zachodoch. Ešči že kim mu jeho zakoňita manželka nadiktovala protest, ta šicke vjedeňske šnicľe aj šalacik buli zjedzene, take buli fajne. A aj Verča zarucila vidli tak presňe, že opozični poslaňec sebe teraz do konca voľebneho obdobja ňešedňe na ric.
Bo jak (h)vari klasik: KEDZ CE ŽENA ZAVOLA VIMEŇIC SI NAZORI
TRIMAJ ŠE CO NAJDAĽEJ OD TAKEJ POTVORI
BO JAK ŇEZUCEKAŠ ZA LESI A ZA HORI
SPOMŇI SI NA MOJO SLOVA- VIMEŇI CI NAZORI
Michal Buza st.