S HUSĽAMI PO SVETE – JUŽNÁ KÓREA
Moje ďalšie umelecko-koncertné dobrodružstvo sa odohralo v exotickej krajine ktorá patrí medzi ázijských ekonomických tigrov ale pre cestovateľov je ,,spiacou Popoluškou“ Do Južnej Kórei som sa dostal na koncertné turné, ako člen Štátneho komorného orchestra Žilina. Oči dokorán som mal od chvíle príletu do Soulu na brehoch Žltého mora. Jedenásť miliónový Soul bol očarujúci. Zapadajúce slnko na horizonte, malé ostrovčeky pri brehoch Žltého mora, kvantá lodí,a okolité hory v nás vyvolali pocit vzrušenia.
Na kórejskom poloostrove na náš orchester čakalo niekoľko skúšok so sólistami a štyri koncerty a to dva v hlavnom meste a dva na madzinárodnom festivale umenia na opačnom konci poloostrova v prístavnom meste Mokpo. Hneď prvý koncert bol najdôležitejší a konal sa v obrovskom komplexe Seoul Arts Center. Spolu s nami hrali kórejský huslista a nemecký flautista. Kórejca nezdobila len brilantná, priam ekvilibristická technika, ale aj krásny zamatový tón a frázovanie, ktoré vypovedalo o jeho interpretačnej vyspelosti a hudobnej inteligencii. Prezradil nám, že nástroj má vypožičaný od jednej banky, ktorá toto dokonalé majstrovské dielo vlastní. Nástroj vyrobil taliansky husliar Giovanni Battista Guadagnini v 18. storočí a jeho cena sa ráta v miliónoch eur.
Koncert dopadol, rovnako ako ďalšie 3, veľmi dobre a náročné kórejské publikum nás ocenilo búrlivým potleskom. Veľkú spokojnosť a prísľub ďalšej spolupráce potvrdila aj kórejská agentúra, ktorá turné organizovala.
Gastronómia
Dôležitou súčasťou ciest do exotických krajín, je, aspoň pre mňa, aj ochutnávka tamojších kuchýň. Kórejská gastronómia je pestrá, zaujímavá, ale všetky jedlá spája jedno – nesmierna pikantnosť. Osobne štipľavé, korenisté veľmi preferujem, ale po pár miestnych špecialitách sme mali pocit, ako keby nám zhoreli vnútornosti a ten intenzívny pocit trval a trval. Väčšina polievok vyzerala ako bublajúca ohnivá láva, ktorá roztaví všetko čo jej bude stáť v ceste. V Kórei Vám dajú v každej reštaurácii ako predjedlo miestnu špecialitu Kimčchi. Je to národné jedlo pripravené z fermetovanej (kvasenej) sezónnej zeleniny a ďalších ingrediencií (poväčšine niečo ohnivé). Misa ryže a džbán vody nesmú chýbať na stole a ostatné je lotériou.
Gangnam
Pri výraze Gangnam resp. Gangnam Style napadne a to hlavne mladšiu generáciu jeden nesmrteľný hit od pomaly národného hrdinu v Kórei, hudobníka PSY. Videoklip k tejto pesničke ako prvý v histórii na YouTube dosiahol miliardu vzhliadnutí a v súčasnosti má okolo 2,7 miliardy pozretí. Klip som pár krát videl, ale nedával som mu nejakú zvláštnu pozornosť. Kto by to tušil, že sa raz ocitnem v štvrti Gangnam v Soule. Je známa svojím vysokým životným štandardom, porovnávaná napríklad s Beverly Hills v americkej Kalifornii.Okrem kvalitného a drahého bývania je táto štvrť aj dôležitým finančným centrom krajiny. Tvorí neuveriteľných 7 % juhokórejskej HDP (podobne ako celý štát New York v USA). Svoje sídla tam majú svetové korporácie ako Hyundai, Samsung či LG a taktiež Kórejské svetové obchodné centrum a banky. Taktiež je tu čulý nočný život s množstvom reštaurácii a barov na každom rohu.
Potulky Soulom
Lesklé priečelia mrakodrapov, v pozadí skalnaté štíty, stáročné paláce a mestské brány s typickými prehýbanými strechami a bohatým farebným zdobením drevených stien, obkolesené zeleňou, to je obraz určený turistovi, ktorý sa v Soule ocitne tak ako ja. Na uliciach sa nefajčí, znak škrtnutej cigarety bol na každom rohu. Pozreli sme si National Museum of Korea, National folk Musem, historické chrámy Kjongbok a Dongmyo. Ženská posádka sa špeciálne tešila na najväčší trh Dongdaemun, kde sa dá kúpiť snáď všetko čo existuje. Nakukli sme už len z princípu aj do najväčšieho elektronického obchodu celej Ázie Yongsan Elektronics ktorý obsahuje cca 5000 obchodov v 22 objektoch. Celkovo v Soule sme sa cítili veľmi bezpečne, vládne tam takmer nulová kriminalita.
Mentalita
Kórejci sú naozaj zvláštnym národom. Nemajú medzi sebou žiadne menšiny a žijú úplne izolovane vo svojom vlastnom svete. . Sami seba často prirovnávajú k žabám, ktoré žijú na dne hlbokej studne. Nuž netreba sa čudovať, že na každého ,,votrelca“, ktorý prenikne z vonkajšieho sveta a ocitne sa v ich studni hľadia s nedôverou. To ale neznamená, že by si zahraničných návštevníkov nevážili, ale majú radi ak sa cudzinci medzi nich nemiešajú.
Aj keď sa to nikde oficiálne neproklamuje, Kórea je doposiaľ pod silným vplyvom konfucionizmu, ktorý tu ovplyvňuje bežný život ľudí viac než v ktorejkoľvek inej krajine východnej Ázie. Veľmi zjednodušene by sa dalo povedať, že podstatou konfucianizmu je snaha o dosiahnutie poriadku a všeobecnej harmónie v celom svete. Z náboženstiev sa tu od nepamäti najlepšie darí reformovanému kresťanstvu a tiež budhizmu. Videl som nespočetné množstvo kostolov a oveľa menej budhistických chrámov. Ako som mal možnosť vidieť, vo väčšine škôl je povinné nosiť uniformu. Na telocviku sa cvičí taekwondo, čo je tu národným športom.
Kórejské tradície majú aj inú zvláštnosť. V minulosti bolo bežné, ba zvykom, že do manželstva vstupovali zrelé ženy, ktoré si brali nezrelých, nedospelých mladíkov, mladších aj o vyše desať rokov. Vraj aj preto, že takéto ženy už vedeli všetko čo v domácnosti treba vedieť, nie len variť, ale starať sa aj o deti, aj o muža. „Dnes to tak už nie je. Tieto tradície sa udržiavajú už len na vidieku.
Peter Šterbák
