Je určite fajn, ak sa kopírujú dobré veci. Jednou takou „odkukanou“ vecou je aj putovanie víťazného pohára do rúk hráčom, ktorý sa oň pričinili. V slávnej kanadsko – americkej NHL cestuje legendárny Stanley cup často aj naprieč kontinentmi. Pohár legendárneho lorda na Spiš ešte nezavítal, no jeho menej slávny a podstatne mladší brat, Dzurillov pohár, v júli v našej metropole predsa len zakotvil.
Dzurillov pohár putoval aj na spišskonovoveskú vežu, kulinárske špeciality sa nepodávali
Trofej pre najlepší tím slovenskej hokejovej ligy získala v uplynulom ročníku Banská Bystrica. V drese „baranov“ korčuľovali aj dvaja odchovanci spišskej hokejovej školy – Pavol Skalický a Matej Giľak. Obaja sa mierou vrchovatou pričinili o to, že v rozhodujúcom siedmom zápase sa napokon z titulu tešili práve hokejisti spod Urpína. A tak Dzurillov pohár mohol dostať „túlavé topánky“ a po mnohých zastávkach dorazil aj na Spiš. „Trofej kolovala medzi hráčmi samozrejme podľa veku. Najprv si opojné chvíle užívali tí najstarší a najskúsenejší, a potom došiel rad aj na nás mladších. Som však rád, že až do Spišskej došiel v dobrom stave a môžem si ho vychutnať aj ja,“ začal rozprávanie o najcennejšom slovenskom hokejovom grále útočník „baranov“, spišskonovoveský odchovanec Matej Giľak. Ten sa najprv pochválil pohárom svojej rodine, priateľom a napokon ho Maťo „vytrepal“ aj na najvyššiu kostolnú vežu na Slovensku. „Bol to naozaj pekný zážitok. Sprvu nás nechceli na vežu pustiť, no napokon sa to podarilo vybaviť a pohár uzrel svetlo sveta aj na našej veži. Verím, že sa mu tam páčilo, my sme si to veľmi užili,“ skonštatoval 23- ročný útočník. Slávne hokejové osobnosti zvyknú z pohára lorda Stanlyho čo – to zajesť či popiť. V jeho útrobách skončili aj bryndzové pirohy, na ktorých si pochutnával Marián Hossa, iný legendárny Marián, Gáborík, si v doňnaservíroval tatársky biftek. Zdenovi Chárovi z neho náramne chutil ryžový nákyp, Alexander Ovečkin ho naplnil kaviárom. Zaujímalo nás teda, na akej „lakocinke“ si pochutnával Matej. „Asi vás sklamem, ale k tomuto nedošlo, akosi na to nebol čas. Stále sme niekde s pohárom „lietali“, jednoducho nás to ani nenapadlo. Samozrejme sme ho aj oslávili, no pochutiny v tekutom stave boli v troška menších pohárikoch,“ so smiechom dodal Giľak. Ten nezabudol poďakovať všetkým, ktorí na tomto úspechu mali nemalé zásluhy. „Sú to predovšetkým moji rodičia a rodina, ktorá stála vždy pri mne. Samozrejme aj tréneri, ktorí ma viedli. Verím, že toto je len začiatok a ďalšie úspechy ešte prídu. Zmluvu v Banskej Bystrici mám ešte na jeden rok, chcem sa natrvalo usadiť v prvom tíme „baranov“ a byť pre klub prínosom. Urobím pre to všetko, dúfam, že sa mi to podarí.“
Matejov otec radí ako vychovať majstra. Nechajte rozhodovanie na tréneroch a buďte oporami
Ako Matej na záver podotkol, práve rodičia boli tí, ktorí sformovali jeho kroky a nasmerovali ich k hokeju. Zaujímalo nás teda, čo všetko treba obetovať pri výchove slovenského hokejového šampióna. „V prvom rade je to veľa odriekania na oboch stranách, či už u nás rodičov alebo aj u Maťa. Tréningy boli skoro ráno, v tom čase sme ešte nemali auto, a tak sme na štadión chodili pešo. Nároky sa vekom zvyšovali, ak sme chceli, aby chlapec napredoval, zúčastňoval sa hokejových letných kempov, čo nás určite stálo nejednu dovolenku. Samozrejme tieto peniaze vôbec neľutujeme, sme radi, že náš syn robí to, čo ho baví a budeme ho v rámci našich možností podporovať aj naďalej,“skonštatoval Matejov otec Maroš. Ten sa otvorene vyjadril aj k často spomínanej téme, z ktorej má nočné mory nejeden slovenský mládežnícky tréner. Ovplyvňovanie zo strany rodičov zásadne odcudzuje. „Je jasné, že každý rodič by chcel mať zo svojho syna Ovečkina, Crosbyho či Cháru, a preto sa snažia ovplyvňovať trénerov a dohovárať im kde, koľko a ako by ich syn mal hrať. Ale takto to určite nefunguje a obdivoval som trénerov, ktorí si do toho nedali „kecať“. Sám som neraz zažil, že Matej nebol nominovaný na zápas, ale ani mi nenapadlo hneď utekať za trénerom a dohovárať mu. Namiesto toho som sa snažil povzbudiť syna a motivovaťho do ďalšej tvrdej práce,“dodal Giľak starší. Ten sa už rozlúčil so snom, že jeho syn bude korčuľovať v NHL. Zaujímalo nás, čo si myslí o synových hokejových limitoch. „Tak to je veru ťažká otázka, na ktorú by určite vedeli odpovedať lepšie hokejoví odborníci. NHL to už nebude, no verím, že naša najvyššia súťaž nebude poslednou Maťovou stanicou. Akokoľvek to však dopadne, Maťa budeme podporovať a snažiť sa pomôcť k naplneniu jeho hokejových snov.“
Oliver Buza