Neexistuje žiaden iný šport, v ktorom by Spišská Nová Ves v celosvetovom meradle dosiahla také úspechy. A neexistuje žiaden iný Spišiak, ktorý sa môže popýšiť štyrmi titulmi majstra sveta a jedným titulom majstra starého kontinentu. Ak hľadáte niekoho na korčuliach, či s raketou v ruke, ste na omyle, aj keď s raketou to súvis predsa len má. Majster raketomodelár – Ján Koťuha ochotne odpovedal na otázky Patriota.
Kedy ste v sebe objavili vášeň práve pre takýto šport?
Už odmala som obdivoval lietadlá a rakety. Fascinovala ma technika, konštrukcia, to čo všetko dokážu a driemala vo mne túžba odhaliť a nazrieť do tajov týchto fantastických strojov. A keďže v tom čase o raketách a raketovom modelárstve bolo málo počuť, využil som možnosť prihlásiť sa do raketomodelárskeho krúžku vo vtedajšom pionierskom dome. Ako šiestačik ZŠ som prvýkrát postavil model jednoduchej rakety a moja nová láska bola na svete.
Zdá sa, že ste urobili dobre. Stali ste sa štvornásobným majstrom sveta, ste majstrom Európy. Čo všetko tento zaujímavý šport obnáša?
Všetko je to o vášni a láske k tomuto druhu ,nebojím sa povedať, že až umenia. Sú to hodiny driny za rysovacou doskou, dni, mesiace, ba aj roky strávené v dielni, kde svojim spôsobom vytvárate umelecké dielo. V súčasnosti je to už, vďaka internetu, trošku jednoduchšie. Ale dostať sa v sedemdesiatych rokoch minulého storočia napríklad k presným výkresom kozmickej rakety Saturn V, ktorá vyniesla Armstronga na Mesiac, tak to teda sranda nebola. Písali sme do NASA, obrátili sme sa na všelijaké organizácie a technické múzeá, no odpovede boli pomerne strohé. No my sme výkresy potrebovali! Na rôznych medzinárodných akciách sme si vymieňali skúsenosti, zháňali informácie a podklady pre stavbu modelu – makety. Raketové modelárstvo je totiž aj o presnosti a detailoch. V určitej mierke musíte zhotoviť maketu vybraného prototypu skutočnej rakety, kde vyhotovené detaily ako zvary, skrutky, či iné maličkosti, dotvárajú úžasné dielo.
Skúste nám opísať ako sa rodí titul majstra sveta v raketomodelárstve.
Mám ich štyri, plus jeden kontinentálny a každý z nich je iný, no rovnako vzácny. Samotná súťaž pozostáva z dvoch častí. Najprv v statickom hodnotení sa prideľujú body podľa toho, ako je model spracovaný a do akej miery sa približuje skutočnej predlohe. Hodnotí sa každý detail a hlavne totožnosť makety s originálom. Na výrobu modelu – makety, ktorá nesmie mať väčšiu hmotnosť ako 1,5 kg, nemôžu byť kvôli bezpečnosti použité žiadne kovy, a tak sa používajú rôzne materiály ako papier, sklolaminát, plast, či iné moderné komponenty. A potom príde letová časť, kde musíte predviesť, ako sa vaša raketa správa vo vzduchu a či kopíruje priebeh letu skutočnej rakety alebo či je schopná dosiahnuť v súťaži čo najväčšiu výšku. V obidvoch kategóriách sa mi podarilo, pre mňa o to vzácnejšie, po dvakrát v každej získať titul majstra sveta.
Sú Majstrovstvá sveta Everestom pre raketomodelárov?
Áno titul Majstra sveta je tým naj, čo môže modelár dosiahnuť. I keď tu bola snaha o tzv. Svetové letecké hry, ktoré mali byť akousi obdobou olympiády pre letecké športy. Prvé Letecké hry boli v roku 1997 v Turecku, kde sa mi veľmi nedarilo, a tak som sa chystal na ďalšie. Mal som dokonca pripravený aj víťazný model (smiech), no z neznámych príčin už raketové modelárstvo na týchto hrách v ďalšom období nemalo zastúpenie.
V očiach vám stále nechýba iskra i potrebná dávka zanietenia. Máte ešte v sebe nejaké ambície v tejto oblasti?
Ambície sú, pretože toto je vzťah na celý život. Už síce nie som aktívny pretekár, no stále pôsobím na medzinárodných i domácich súťažiach ako rozhodca, či venujem sa inštruktorskej práci. Moje ambície i nádeje však vkladám do mladých. Na Technickej akadémii (bývala SPŠS, pozn. autora), kde pôsobím ako profesor, máme okrem iných aj raketomodelársky krúžok. Tu sa snažím chalanom vštepovať všetko, čo som sa ja za tie roky naučil. No keďže štúdium na našej akadémii trvá len štyri roky, čo je veľmi málo, aby naši chlapci dosiahli výraznejšie výsledky v tomto športe, rozhodli sme sa osloviť od nového školského roka aj žiačikov ZŠ. Raz do týždňa by sa stretávali v našich priestoroch a už od mala sa zaúčali a postupne prepracovávali snáď aj k výraznejším úspechom v modelárskych športoch. Pokojne sa teda môžu prihlásiť priamo u mňa alebo na sekretariáte našej školy. Veľmi ma mrzí ako to vyzerá s CVČ, kde krúžky podobného razenia pomaly zanikajú. Do istej miery som nespokojný so stavom, v akom sa modelárstvo v našom meste, ktoré odchovalo skvelých modelárov a inštruktorov, nachádza. Určite to má súvis aj so spoločnosťou, v akej žijeme, predsa len lákadlá doby sú častokrát príjemnejšie, ako „drina“ v raketomodelárskej dielni. Ja však verím, že oslovíme mladých ľudí, ktorí nájdu zaľúbenie v tomto úžasnom koníčku, ktorý ma sprevádza počas celého života. Prešiel som vďaka nemu mnoho krajín, spoznal som veľa úžasných ľudí a viem a cítim, že mladým môžem a chcem veľa odovzdať.
-ob-
FOTOGALÉRIA: