Bul som oňehdaj v našim hlavnim mesce na vjanočnich tarhoch pri Rolandovi, popijal som varene viňičkove a husto rozmišľal, co navarim, žebi začinalo na I. A až spolupijuca Ivetka mi potim rošvecila v hlave, šak na pulce pred nami buli take čokoladovo špice, co še volali Indijanki. A bo som ňemal, a priznavam, aňi ňemam šajnu, jak še robja, ta recept budze od jej cetki, istej Ilonki, co čokoladovo špice uspešňe robila a aj pod Manderlakom predavala. V jednim šoru treba povedzec, že toten nachšpajz še vola indijanka asi za to, bo ma na verhu hňedu barvu, co pripomina skuru, jaku mala aj Nšo- či vo filmoch isteho Karola Maja, na ftere zme jak male dzeci hodzili s otvorenima ustami kukac do kina Tatri. A tak zme už pred pejdzešat rokami buli procirasisticki uvedomeli, bo zme trimali paľce rudokožcom, co še bili o zlato i petroľej s bjelima banditami. Hlapci f cme f kiňe kričeli na Vinetua: „Pozor! Je za tebu“, kedz še Santer zo zadu bližil na koňu a dzjefčeta zos solzu v oku opakovali po cere načelňika Asinibojcoch: „A co volá Ribanino srdce? Vinetúúúúúú!“ No a bo tota ozvena je v jaskiňoch narodneho parku Triglaf bars dluha, ta mi podzme pjesc, žebi še indijanki vidarili aspoň tak dobre, jak Ribana, privadzena s lancuhom o stalagmit, dagdzi ku koncu filmu „Poklad na strebrenim jazere“.
Co do Indijankoch idze?
a/ cesto: jedna ližica vodi, pejdzešat grami krištalovi cuker, šezdzešat grami žoltka, stodvacec grami bjelka, osemdzešat grami hladkej muki a štiracec grami vanilkovi puding
b/ polnka: jedna ložka jahodovi ľekvar, stodvacec mililitre vodi, po stopejdzešat grami praškovi aj krištalovi cuker, a šesc bjelka
c/ poleva: dvesto grami horka čokolada
d/ ostatek: mikser, rura, bľaha, cukrarenski pakľik, papir na pečeňje, drocene očko a veľo cerpežlivosci, bo indijanki vo vigvame na kožušinke a aj indijanki v kuhiňi na pekaču daju zabrac
Jak še na Indijanki idze?
Recept na tote vo vigvame dava Old Četrhend, ľem som sebe ňe isti, bo jak udre „stara drviaca ruka“, ta indijanka už z teho ňema bars veľo a recept na tote v kuhiňi dava Ilonka, ľem jak sami uvidzice, ta aňi to ňebudze sranda.
Robotu sebe treba rozdzeľic na tri časci. Začňeme s cestom, jak ho Ilonka volala korpus delikates.
Zapla mixer na trojku a z dvoch trecin cukru a bjelkoch višľahala šňeh, do ftereho potim zamješala aj pudingovi prašek a hňedkaj bul korpus už ňe calkom bjeli, aľe začal lapac indijansku barvu. V inej misečke rozšprudľovala žoltka s vodu a zvišnu jednu trecinu cukru a jak še podarilo, ta pridala aj muku. Obidva prihotovene zmeski spojila a šturila do cukrarenskeho pakľika. Vicahla bľahu z ruri, vistrihla papir na pečeňje a na ňeho potim robila koľeska, das pejc cantimetre veľke. Oľizla paľec, odihla a dala pjesc do ruri na dvesto dvacec stupňe na šesc až osem minuti. Abi som bul presni. Kedz mali bic koľeska, jak Apački, ta na šesc, jak Čejenki na šedzem a jak Sijukski ta na osem. Vibrala z ruri a odložila na studzene mesco, bo korpusi mušja vichladnuc, šak vam šicke misijonari potverdzja, že indijanki su furt o stupeň ceplejše.
Druha faza roboti je taka cežka, že najľepši je pred ňu sebe pripomenuc, co hvarel už spomnuti Oldo „Sh“ v perfšim ďjele filmu Vinetu, kedz pri Rijo Pekos vrubal jednu staremu načelňikovi Apačoch. Citujem: „Inču Čuna neni mrtev, jenom spí. Moje pěst ho zrazila“. Vinetu, ostatne Apači aj Ilonka vidihli, Inču Čuna stanul z mertvich a mi možeme robic daľej. Krištalcuker varime s vodu, lapime draceni bublifuk a skušame, kim še začnu robic bubľini. Scahňeme oheň a v mikseru zaš višľahame praškovi cuker s bjelkami. Potim pomali, aľe bars pomali, priľevame perfši cukrovi vivar do mixera, co už idze na najmenše obratki, po čaše pridame aj ľekvar a miksujeme až totalňe vichladňe. Zaš použijeme igeľitovi pakľik a na korpusi postupňe našpricame tri verstvi polnki. Šturime do ľadňički, žebi še indijanki zaš vichladzili (a misijonare mali času nabrac nove sili).
Treca časc je najľehša, ľem treba mac cerpežlivosc a indijanki močic špicom dolu v ňe bars horucej čokoladze, zaš obracic naspak a ňehac naj šicko definitivňe stuhňe. (fčitaňe misijonarom).
Ľem pridavam, že tote indijanki na fotke su ňe od Ilonki, aľe od Internetu, bo jak mi ich Ivetka ňesla v aftobuse spopod Manderlaku, ta jej na krabicu šednul taki starši žolti hlopik s perečkom na hlave a so sekerku v ruke- Tháthánka Jókate, šedzaci bik, načelňik Sijuksoch.
Bo jak hvari klasik:
OLD ČETRHEND A RIBANA VINETÚ A NŠO ČI TA TO BULI ZLATE ČASI
TO ZME EŠČI MALI V HLAVE IDEALI A NA HLAVE VLASI
Michal Buza st.