Ja mišľim, že každi, fto ma v serdečku aspoň kuščičko mesca pre lasku, pozna toten šumni zaľubeni pribeh, co vimišľel isti Vilo Šekspír. Julija vo Veroňe. Uľica Via capello. Cepla majova noc. Ona v nočnej košuľke. Vikvačena na balkoňe. A Romeo. Opreti o ….. no ňebudzme datajlisci, pod ňim. Z totej strani še na balkonovu scenu kuka bars dobre a ľem maloftere oko zostaňe suhe. Horši to je, kedz stojice na balkoňe v Novejši, na uľici Perfšeho maja, žimni marcovi večar a ľem f trenkoch, bo Julkin manžel še ňečakaňe vracil zo služobnej cesti o dzeň skorej. A opreti sce o pol metra strachu. Ešči, že ma Julka doma aj „Filipa“ a pošle svoju polovičku kupic fľašku vina, žebi mali na večeru ku jahňatku co pic. A tak sebe na totej delikatese pošmakoval nakoňec dafto ini a ja som mohol tak akurat lizac labu. Aľe povedzme sebe na rovinu, ľepši lizac zdravu labu, jak vifasovac zo zdravu labu od Julkineho manžela. A aj ku jahňacinke som še zaš dostal. Aľe až o tri mešace. Hoc na služobne cesti še za sociku hodzilo aj dva razi do tiždňa, ta na druhej straňe bula jahňacina podpultovi tovar.
Co do jahňatka „Alajulka idze?
konzerva s paradajkami, jahňace plecko, kuščičko muki, dva ložki oľeja, jedna ložka soli, na nožik čarni peper, dva stručiki cesnaku, bujon, dva cebuľe, dzešec deka zeleru, pol kila murni (pre staršich hlopoch murnu a zeler pol na pol, šak čim meňej vidzja a čim vecej vitrimu, tim ľepši) dvacec deka porik a das štiri ložki masla
Jak to Julka v polke maja zrobila?
Perfšeho maja še vištafirovana prešpacirovala kolo tribuni, dzevjateho na mňe žmurkala od stanku s pivom v Madarasparku a jak trome zamarznute prišli a manžel odišol, zavolala na večeru. Pre istotu viložila na balkon hubertus a ceple fusekľe a začali zme varic.
Otvoril som konzervu a paradaječki narezal na falatki. Julka zakľa narezala mesko na das trojcantimetrovo platki, obalila v muke, otrasla a na horucim pekaču z obidvoch stranoch osmažila do švetlohňeda. Platki jahňaceho osoľila, popeprila a na verch poukladala cenke pasiki cesnaku. Ruru som zapnul na stoosemdzešat, bo mesko še muši teraz dušic dluho a pomali, šak aj Julka to ma tak rada. Ľem ešči pred tim priľejce do pekača ščavičku z paradajkoch a bujon a opitajce še Julki, kedi, dze a jak išol manžel na služobku. Kedz pred dvoma hodzinami, do Braťislavi a s rihľikom, ta je radosc varic, bo jahňatko v rure, Julka pod sprchu a manžel dagdzi kolo Ružomberka.
Poskočil som od radosci, aľe ľem raz, bo z kupeľki bulo čuc interesantni monolog, co aňi dakus ňebil na toten od Šekspíra.
„ Nie! A to má byť čo? Už zase? Veď to si mi tento týždeň už urobil dva krát!“
Zľeknul som še, že Julkin hlop ňeodišol na služobku do Braťislavi, ale ľem vipucovac zubi, pre istotu som nacahnul sandalki a zakľeknul do štartovacich blokoch na hodbe. Otvorili še dzvere na kupeľke, višla Jujka, namidľena od vlasoch na hlave po paľce na nohoch a cez solzi v očoch zakviľila:
„Už zas netečie voda.“
Ešči, že zme mali očiscenu žeľeňinu, ta som ju nakrajal na male falatki, posoľil a osmažil na masle.
No a kim ja som mješal murnu, so zelerom a porikom v harencu, žebi še ňelapala o spodek, Julča hodzila namidľena po hiži. A mušim povedzec, že taku namidľenu som ju ešči ňigdaj ňevidzel. Jak še obsah v harencu udinstoval a Julča jak, tak obshla, pridal som žeľeňinu ku jahňatku, podľal zos ščavičku a zaš zavrel ruru, bo mesko še teraz mušelo ešči das pol hodzini dušic.Šedli zme s Julku na otoman, nadavali na Vihodoslovenske vodarňe a kanaľizacije, narodni podňik a jak za tricec minuti puščili vodu, ta na stole voňalo fajne jahňatko, pri stole vivoňana Julka a ja som ňeznal, do čeho še mam zakušic skorej. A od meska me urval až brinkač a sušeda zdola, že ju vitapame. Bo kohucik na vaserlajtungu ostal otvoreni, zato dugov z vaňe ňevicahnuti.
Bo jak (h)vari klasik: FTO ŠE RAZ PO UŠI ZAMILUJE DO VIDATEJ ŽENI
TA MUŠI BIC JAK PIJOŇER- VŽDI PRIPRAVENI
ŠAK JAK JU MANŽEL PRIHICI A Z DOMU VIŠIKUJE
TA ŠE JULKA KU TEBE AJ S KUFRAMI NAŠPIKUJE
Michal Buza st.