Lokše mam rad, bo še podavaju ku husacinke, k langošom me caha internacijonalne puto s Maďarami (bo tak to vižira, že aspoň oňi sebe v Europe trimaju vlasni ksicht), aľe recept dam dňeška na ĽEČKI, bo tote sebe s kapuscičku rad robim, kedz potrebujem prisladzic, už aj tak sladki penzisticki život. A ľečki me naučila robic Ľubka, dakedi davno, pred štiracec rokami, kedz som ku ňej hodzil, bo bivala pri mňe ňebezpečňe blizko. A jak še vikvačila v bikinoch na balkoňik a ja som oproci bival višši, ta še aňi inakši ňedalo, bo vihľad do blizkej buducnosci, ľem paru miľimetriki pod plavečki, bul toten „kategoricki imperatif“, co me scahnul dole sujdami a už som brinkal na jej dzvere. A som rad, že me v dňešnich turbulentnich časoch ňeudava za „sexuálne obťažovanie“. Asi to budze zato, bo som vtedi ňerobil producenta v Halivudze, aňi pomocneho režisera na Barandove, ba dokonca aňi nosiča kabloch na Kolibe, aľe vitvarňika na osvece. Ale bizovňe zato, bo to bulo f časoch, kedz še muži a ženi seksualňe obcežovali radzi, navzajom a beztrestňe.
Co do ľečkoch s kapustu idze?
Na ľečki: polohruba muka, vajco, kuščičko oľeja, voda a soľ
Na kapustu: hlafkova kapusta, šmaľec, cuker, soľ, škorica, kvapka koňaku
Na verh: krištal cuker, mľeti čarni peper
Jak še to robi?
Na začatku Ľubka furt nacahla totu najkratšu minikidľu v Novejši a jak bi to ňebulo v ľece, ta bi sce mišľeli, že jej na ricku spadnul z karku šal. K temu obľekla obcahnute tričko a zaklad „Sladkých hier minulého leta“ (ľem tak medzi nami, nakrucene na Kolibe) mohol začac. Z špajzki vicahla polohrubu muku, nasipala na desku taki kopčik, abo kopec (podľa teho, či som še strimal ľem na obed, abo aj na večeru) a urobila do stredku džurku, abo džuru (podľa teho, či s jednim paľcom, abo s troma). Do ňej rozbila vajco, kus posoľila, nakvapkala z oľejčeka, pridala vlažnu vodu a začala mješac, žebi še zrobilo huste cesto. Dalšu časc roboti som mal bars rad, bo lapila cesto magľac medzi rukami a pocihučki popri tim stukala a aj frizura na hlave še jej začala burtac. Jak to už v zaľubenich filmoch biva, ta aj cesto bulo za dzešec minuti popravene a prišol čas, žebi še das na pejc minutki preľeželo. Dzjefče zakľa šedlo do ušaka, zavrelo oči a ja som na ňu kukal, bo še mi bars ľubila. Šak aj zato še volala Ľubka.
Po totich pejc minutoch popravila vlasi na hlave, umila ruki, lapila valek na cesto a začala ho po deske rozvaľkavac. A tu prišli druhe božske hviľki, bo jak še nad desku nadhiňala, ta minikidľa še jej cahala (proci zakonom prirodi) višši a višši a tak som mal furt aj ľepši a ľepši prehľad, jake gački mala Ľubka akurat narucene na svojej malej ricke. A tak buli poobedňajški dakedi ružovo- -satenove, dakedi čarno- zamatove a vo švjatki bjele zos francuzku čipku. Jak vaľkace cesto, ta ho sem tam poprašujce s muku a obracajce až ho nakoňec budzece mac na deske cenučke a rovnomerňe rozvaľkane. Ľubka potim lapila do ruki ostri nožik, cesto narezala na das pejc cantimetrove pasiki, ešči raz poprašila s muku a teraz prišla veľka prestafka, bo še cesto mušelo das na hodzinku preshnuc.
Krasavica zaš šedla do ušaka, zaš zatvorila oči a jak prešlo pejc minuti a ešči furt som na ňu kukal, ta ľem tak, cez zavrete gamgi prerucila: „Mišku, ňeočumuj, pušč še do roboti.“ Ja znam, že človek ma rečovac pravdu, aľe teraz mušim zaklamac, a tak pokračujem s tim, že som hicil harenc, rozpuščil v ňim šmaľec a dal skarameľizovac cuker. Medzitim som narezal kapuscičku na co najmenše falatki, pridal do harenca, posoľil a mješal, jak dzivi. Kedz še začalo lapac o spodek, priľal som ceplej vodi, zakril s dekľom a ňehal dušic, jak hvarela Ľubka, dinstovac. Ku koncu som nasipal kus škorice a prikvapkaval z koňaku, podľa teho, či še histalo ružove, čarne, abo bjele poobedze.
Na pecu medzitim zovrela osoľena voda, Ľubka narezala pejc cantimetrovo pasiki cesta tri razi po dlužke a potim kantom, ta že še zrobili štverečki das jeden a pol krat jeden a pol (tiež som mohol rovno napisac dva cale dvacecpejc). Ľečki še vo vracej vodze prevarili, okoštovali zme, žebi buli mekke, preľali z vlažnu vodu cez šitko a poradňe premješali v kastrole, dze bula udinstovana kapuscička. Ľubka popravila kidľu (smerom dole), precahla poburtanu frizuru s hrebeňom (smerom do zadu), naložila ľečki na taňere, posipali zme s krištalcukrom a peprom a už, už zme še sceľi puščic do sladkeho obeda ľem: Krasavica ešči scela pridac kofolu, co bula na hornim regaľu a jak še za ňu nacahovala, ta obed bul až o hodzinu. Bo tentokrat buľi v ponuke červene cvernove na sposob paličkovanej čipki. A tote mam najradšej.
Bo jak (h)vari klasik: Ona: ŇESCAHUJ MI GAČKI, BO CI JEDNU PRIBIJEM
On: KEDZ ĽEM JEDNU, TA TO EŠČI DAJAK PREŽIJEM
Ona: MOŽNO, ŽE HEJ, ĽEM BUDZEŠ MAL VIBITE DVA ZUBI
On: A CO ČLOVEK ŇEVITRIME, KEDZ CE TAK BARS ĽUBI
Michal Buza st.