Ja som už vo svojom živote počul všelijaké hlúposti, ale perlou je výrok, že v starobe človek zmúdrie. Neverte tomu. Aj starenky a starci páchajú v jeseni svojho života kraviny a voloviny, nad ktorými zostáva rozum stáť. U niektorých sa dokonca žiada pri pohrebnej reči takto zanôtiť: „Menovaný(á) v posledných rokoch svojho života pohnojil(a) a zoral(a), čo sa dalo. Česť jeho(jej) nehnijúcej podmietke“. Na druhej strane ale neustálym opakovaním privádzajú švárne päťdesiatničky niektoré svoje výtvory k dokonalosti, napríklad tak, ako to robila Zuzka. Lebo keď sa pustila do roboty okolo sporáku, žiadalo sa zanôtiť: „Sláva víťazom a česť… práci!“ A o jej znamenitej zemiakovej polievočke zámerne píšem v slovenčine, lebo hoc ju varila pod kopcom na Závadke, recept si priniesla zo svojej rodnej írečitej slovenskej dediny, zo Zázrivej.
Čo tam Zuzka šupla:
sypké zemiaky, masť, cibuľu, cesnak, slaninu, hríby, hladkú múku, soľ, čierny peper celý, nové korenie celé, bobkov list, mletú červenú papriku (aj štipľavú), korenie guláš, majoránku, soľ a vegetu
Ako to pod Sosničkami varila?
Akoby ju jedna mater mala, v mlieku bola kúpavala, zlatým povojníčkom bola povíjala. Mladé letá si Zuzka v Zázrivej užívala na stráni pod kopcom Pálenice a keď sa tu opaľovala len tak, bez horného dielu (mám na mysli plaviek), miestni chlapi sa chytili kôs, keď aj bez dolného, začali s hlbokou orbou. A aj preto boli kedysi na Orave lúky pokosené, polia poorané, chlapi zadychčaní a Zuzka opálená.
Potom sa krásavica presťahovala na Spiš, presunula sa z lúky k sporáku a namiesto dvojdielnych plaviek natiahla na svoje poblednuté telo jednodielnu zásteru. Na masti vypražila nadrobno narezanú slaninku na škvarky, prihodila rovnako nadrobno narezanú cibuľu a cesnačik a keď začalo v hrnci hnednúť, ako na roli pod Sosničkami, prisypala trochu hladkej múky, pomiešala a za pár minút doliala horúcu vodu.
Akurát sa vrátil Mišo z poľovačky, zvesila mu pušku z pleca a žeby nepostával len tak, bez roboty, dala mu do ruky nôž, ošúpal zemiaky a nakrájal ich na malé kocky. Pootvoril malé okienko, čo cez neho bolo vidno k Sosničkám, ľahol na kanape a začal čistiť flintu. Jánošík by sa už vyplašil, ale Zuzka bola pokojná, lebo zástera mala oproti dvojdielnym plavkám dve podstatné výhody. Horný diel žiadny a zadný dolný diel tiež. A ako sa zvŕtala okolo pece, tak mal Mišo výhľady nielen von oknom, ale aj, ako sa odborne hovorí, do interiéru.
Potom sa Zuzka otočila zadkom, vsypala do hrnca nakrájané zemiačiky, nalámané a nasušené hríby a začala najdôležitejšia fáza varenia, lebo bolo treba všetko správne dochutiť. Začala soľou, potom pridala zopár zrniečok čierneho pepru a nového korenia, jeden bobkový list, medzi prsty gulášové korenie a nakoniec aj mletú papriku, s troškou štipľavej. V kuchyni začalo rozvoniavať a keď sa Zuzka otočila k Mišovi, voňalo už aj na záhrade a z vonku bol na malom okienku nalepený sused aj s dvoma synmi, čo sa akurát prebíjali pubertou. A keďže Zuzka varila zemiakovú dvakrát do týždňa, nečudo, že omietka pod oknom bola, ako sa hovorí na Spiši „zdrata“.
Keď po pol hodine zemiaky zmäkli, hríby zvláčneli a koreniny sa vyvarili do polievky, ostalo pridať majoránku, dochutiť vegetou a prikryť hrniec. Mišo dočistil pušku, obrátil ju smerom k okienku, susedovci naprázdno polkli a plní neuve riť eľných zážitkov sa rozbehli do exteriéru, pokosiť záhradu a poorať role.
Neviem, do čoho sa pustili tí dvaja najskôr. Jedno je ale isté. Toto je posledný recept, čo som pre vás, v rámci varenia podľa abecedy, pustil do „pľacu“. A keď som bol naposledy na Závadke, tak dedinou rozvoniavala znamenitá zemiaková polievka, nakukol som k Zuzke do okienka a ten výhľad ma znova nesklamal. Ohlásil som sa na večeru, zbehol do krčmy na jednu orosenú dvanástku a Mišovu pušku zamkol do skrine na Obecnom úrade. Veď jesť, piť a milovať, človeka nikdy neomrzí.
Lebo ako hovorí klasik: KEĎ MALA ZUZA ŠESNÁSŤ, TAK TO BOLI ČASY
STAČILO ŽE HORNÝ DIEL Z PLAVIEK ZOBLIEKLA SI
DNES SI PRE ISTOTU ZVLIEKA OBA DIELY
A MODLÍ SA ABY GENTLEMANI NEVYMRELI
Michal Buza st.
